Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-97-2007.pdf
PDF · 103.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/97/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: H. D., F.. X.X.XXXX, T. C. Č..XX, Prešov, zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova č. 2, proti žalovaným: 1/ O.. D. A., F.. XX.X.XXXX, T. H. J. Č..X, H., 2/ D. Č., F.. X.XX.XXXX, T. H. J. Č..X, H., 3/ S. T.-P., F.. XX.X.XXXX, H. J. Č..X, H., 4./ O.. E. T., F.. XX.X.XXXX, T. H. Č.. XX, H., 5./ O.. I. T., F.. X.XX.XXXX, T. J. Č.. X, H., všetci žalovaní zast. PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o. IČO: 36 492 086, so sídlom Prešov, Masarykova č. 13, o vysporiadanie práv k neoprávnenej stavbe, takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a,
o trovách konania b u d e r o z h o d n u t é po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.4.2007 v znení jej zmien žalobca žiadal, aby súd usporiadal pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby žalovanými v 1. až 5. rade tak, že žalovanému v 1./ rade uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 247.798,-Sk, žalovanému v 2./ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 247.798,-Sk, žalovaný v 3./ rade je povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 250.352,-Sk, žalovanému v 4./ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 121.176,- Sk, žalovanému v 5./ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 121.176,-Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Prešov zapísaných na liste vlastníctva č.XXXXX, okrem iného aj parcely KNC č. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 215 m2, k.ú. Prešov. Na tejto nehnuteľnosti sa nachádza bytový dom súp.č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva č.XXXX, k.ú. Prešov, ktorého spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1. až 5. rade.
Žalobca vo veci poukázal na to, že jeho právny predchodca ako vlastník pozemku v čase okamihu vzniku stavby nedal súhlas so zriadením stavby bytového domu, a preto sa jedná o nepovolenú stavbu podľa § 135 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ). Preto je nutné vznik tohto vzťahu vysporiadať a posudzovať v zmysle § 135c OZ, keďže jeho vlastníctvo je zaťažené vecným bremenom, ktorého hodnotu ocenil znalec O.. E. R. na sumu 996.302,17 Sk.
Žalovaní nesúhlasili s podanou žalobou. Poukázali na skutočnosť, že žalobca žiada zriadiť vecné bremeno, ktoré už bolo zriadené zo zákona, pričom stavba ich bytového domu nebola neoprávnenou stavbou, nakoľko stavba bola postavená v súlade s vtedy platným právnym poriadkom, o čom svedčí rozhodnutie odboru výstavby a vodného hospodárstva Mestského národného výboru v Prešove. Poukázali na to, že žalobca chce vysporiadať ich vzájomné práva špekulatívne, v rozpore s dobrými mravmi, pričom dobromyseľnými v tomto prípade boli oni ako vlastníci bytov v bytovom dome a nie vlastník pozemku, ktorý ho získal v čase, keď tam táto stavba stála už asi 35 rokov. Poukázali na to, že vecné bremeno, ktoré žiada zriadiť, bolo zriadené priamo zo zákona, a to podľa ust. § 23 Zákona č.182/1993 k pozemkom - zastavanej ploche pod bytovým domom, ako aj k bezprostredne súvisiacim pozemkom. Zároveň namietali cenu stanovenú znalcom za zriadenie vecného bremena a vzniesli námietku premlčania s poukazom na skutočnosť, že pri zákonných vecných bremenách je prípadná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva koncipovaná ako jednorazová náhrada splatná v zákonom stanovených lehotách, pričom zákonodarca upravil špecifické vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom bytov v tomto postavených.
Po pôvodne žalovanej v 5. rade L. T. a žalovanom O.. I. T. nar. 12.1.1927 do konania vstúpili ich právni nástupcovia žalovaný v 4. rade a žalovaný v 5. rade.
Vo veci bolo vykonané C. R. Ú. P., I. to Č., O.. I. T., F.. X.12.1954, oboznámením sa s výpisom z listu vlastníctva Č..XXXXX, výpisom z listu vlastníctva č.XXXX, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 15.1.2007, žiadosťou o zápis do katastra nehnuteľností bez datovania doloženému Katastrálnemu úradu v Košiciach dňa 26.10.1993, potvrdením o pridelení súpisného čísla zo dňa 26.8.1993, znaleckým posudkom O.. E. R. Č..XX/X/XXXX, rozhodnutím odboru výstavby a vodného hospodárstva Mestského národného výboru v Prešove zo dňa 30.10.1969, znaleckým posudkom O.. D. M. Č..XXX/XXXX a obsahom spisu tunajšieho súdu č. 11 C 197/2009, a to návrhom, výpisom z listu vlastníctva Č..XXXXX, rozsudkom tunajšieho súdu č. 11 C 97/2007, rozsudkom krajského súdu č. 5 Co 6/2008 zo dňa 25.9.2008, rozsudkom zo dňa 4.2.2009, a obsahom spisu 12 C 4/1996, a to návrhom, rozhodnutím Štátneho notára Bratislava I. po nebohej H. R. zomrelej X.X.XXXX, pozemkovo-knižnou vložkou č.342, hospodárskou zmluvou č. U. XXX/XX, žiadosťou Oblastného podniku bytového hospodárstva zo dňa 4.12.1987, výpisom z listu vlastníctva č.XXXX - kat. územie Prešov zo dňa 5.6.1995, identifikáciou parciel zo dňa 20.10.1995, výpisom z pozemkovej knihy - zápisnicou č.XXX, výpisom z pozemkovej knihy - zápisnicou č.XXXX, výpisom z pozemkovej knihy - pozemkovo-knižnou zápisnicou č.XXX, dohodou o zriadení práva osobného užívania k pozemku zo dňa 6.11.1966, výpisom z listu vlastníctva č.XXX, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 16.12.1993, ako aj ostatným obsahom spisu sp. zn. 12 C 4/1996 a ostatným obsahom spisu sp. zn. 12 C 97/2007, a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C 97/2007 - 216 zo dňa 26.5.2010 ktorým žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po právoplatnosti konania vo veci samej.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Odvolací súd v uznesení č.k. 16Co 9/2011 - 279 zo dňa 24.3.2011 konštatoval, že odvolacie námietky žalobcu, sa nedali posúdiť, pretože odôvodnené rozhodnutie je nepreskúmateľné tým, že bolo v rozpore s obsahom spisu a uložil súdu prvého stupňa v novom konaní ustáliť, čo je predmetom konania a to tak, aby bol predmet konania nezameniteľný, jasný a zreteľný.
Na pojednávaní konanom dňa 11.10.2011 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na spresnenie petitu v zmysle záverov odvolacieho súdu, ako aj následkom skutočnosti, že došlo k úmrtiu pôvodne žalovaného v 4. rade. Ktorý uviedol, že žiada aby súd usporiadal pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby žalovanými v 4. - 5. rade tak, že žalovanému v 1./ rade uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 247.798,-Sk, žalovanému v 2./ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 247.798,-Sk, žalovaný v 3./ rade je povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 250.352,-Sk, žalovanému v 4./ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 121.176,-Sk, žalovanému v 5./ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 121.176,-Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
Žalobca ako aj žalovaní v konaní právne zastúpení na pojednávaní na súde prvého stupňa, kde boli poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1. O.s.p.
V priebehu konania súd zistil tento skutkový stav:
Na základe rozhodnutia Okresného výstavbového bytového družstva v Prešove zo dňa 30.10.1969 bola prevedená výstavba bytových jednotiek na Ulici Sabinovskej, pričom jednou z týchto stavieb bol aj bytový dom, súp. číslo XXXX, stojaci na parcele č.XXXX, vedený na Liste vlastníctva č.XXXX, Správou katastra v Prešove, kat. územie Prešov. V konaní nebolo ani popierané, že žalovaní nadobudli kúpnymi zmluvami byty v roku 1995 resp. ich právni predchodcovia. A v súčasnosti žalovaní v 1. až 5. rade sú vlastníkmi štyroch bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome s tým, že každý je výlučným vlastníkom bytu, resp. žalovaní v 4. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi bytu. V liste vlastníctva č. XXXX je zaznamenané aj to, že k pozemku je zriadené vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. Tieto jednotlivé osoby sú aj podielovými spoluvlastníkmi priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu. Predmetná stavba bola postavená na parcele, ktorej vlastníkom je žalobca, ako to vyplynulo z LV č.XXXXX vedenom Správou katastra v Prešove, kat. územie Prešov.
Žalobca nehnuteľnosť nadobudol kúpou od E. D., ktorá vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla k 9.1.1986 a toto vlastníctvo bolo deklarované rozsudkom Okresného súdu Prešov vedeným pod sp.zn. 12 C 4/1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2006. Táto skutočnosť bola preukázaná okrem iného aj z vyhlásenia právnej predchodkyne žalobcu (č.listu 200 spisu).
Pôvodná vlastníčka, tvrdila v uvedenom vyhlásení, že ona rovnako ani jej právni predchodcovia, nedali súhlas so zriadením uvedených stavieb na predmetných nehnuteľnostiach
Žalobca vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol v roku 2007. Žalovaní, ktorí sú v súčasnosti vlastníkmi bytov, resp. spoluvlastníkmi, nadobudli toto vlastníctvo k bytom na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu v roku 1995 uzavretých podľa Zákona č.42/1992 Zbierky o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní nárokov v družstvách v znení neskorších právnych predpisov a Zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Znalec O.. E. R. na základe zadania žalobcu stanovil hodnotu vecného bremena s povinnosťou strpieť stavbu a pozemku žalobcu za 20 rokov sumou 996.302,17 Sk,
V priebehu konania žalobca predložil znalecký posudok znalca O.. D. M. H.. zo dňa 10.10.2008 v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena na parcele č. XXXX za obdobie jedného roka a to vo výške 91.774,-Sk.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa §23 ods. 5 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 26) ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
Podľa § 135c ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd - ústavného zákona č.23/1991 Zb. vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe a za náhradu.
V danej právnej veci sa žalobca domáhal vyporiadania vzťahu medzi ním ako vlastníkom pozemku a žalovanými ako vlastníkmi neoprávnenej stavby stojacej na jeho pozemku podľa § 135c OZ.
Vo veci bolo nepochybne preukázané, že v danom prípade sa jedná o stavbu - bytový dom na cudzom pozemku v zmysle ust. § 135c OZ, pričom napriek skutočnosti, že táto stavba bola postavená socialistickou organizáciou pred rokom 1992, nešlo o stavbu oprávnenú. V tomto konaní boli produkované dôkazy, na základe ktorých vtedajší vlastníci pozemku nedali súhlas k takémuto konaniu. Ak aj bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, neznamená, že sa jedná o stavbu oprávnenú.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ide nehnuteľnosť - bytový dom stojaci na pozemku žalobcu, na ktorý sa vzťahuje špeciálny režim stanovený Zákonom č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom tento zákon upravuje okrem iného aj vzťah medzi vlastníkom bytu, resp. bytov a práva k pozemku, na ktorom tento dom stojí. Túto skutočnosť akceptoval aj žalobca, ktorý v priebehu konania zobral žalobu o zriadenie vecného bremena späť, avšak naďalej poukazoval, že tento špeciálny právny predpis nerieši situáciu náhrady za zriadené vecné bremeno. Žalobný návrh obmedzil už len na finančné plnenie, ktorým by sa usporiadal vzťah medzi ním a žalovanými.
Podľa § 135c OZ súd môže vo svojom rozhodnutí o stavbe na cudzom pozemku zvoliť tri riešenia, predovšetkým rozhodnúť na návrh vlastníka pozemku o odstránení stavby na náklady stavebníka (taký návrh žalobcom predostretý nebol), prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku, a to za podmienky že odstránenie stavby by nebolo účelné a vlastník pozemku s týmto rozhodnutím súhlasí, výnimočne môže súd potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe tým, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je potrebné na výkon vlastníckeho práva.
V danej právnej veci je nutné uviesť, že pre rozhodnutie je relevantným to, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 O.s.p.), i povinnosť dôkaznú. Žalobca, ktorý je v konaní právne zastúpený, bez ďalšieho vyjadrenia, keďže prvú možnosť usporiadania nenavrhol, a k druhej možnosti sa nevyjadril, či by súhlasil s prikázaním stavby do vlastníctva, navrhol usporiadanie podľa ods. 3 § 135c OZ, keďže vecné bremeno už zriadené je (ako je vyššie uvedené) zo zákona, žiadal priznať náhradu za vecné bremeno.
Vysporiadanie vzťahov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku nebol možný postupom podľa ods.1, ani ods. 2 § 135c OZ, vzhľadom na to, že hodnota stavby, ako aj na to, že slúži na zabezpečenie bývania ako základného ústavného práva žalovaných, nie je dôvodné rozhodnutie o jej odstránení. Ďalej nebol daný dôvod pre postup podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, nakoľko vlastník pozemku nemal snahu o prikázanie stavby do jeho vlastníctva. A nebol daný dôvod ani na postup podľa § 135c ods.3 OZ nakoľko tu osobitný predpis stanovil, že nariaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona,
Z tohto dôvodu sa súd zaoberal len samotnou otázkou zaplatenia finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena zákonom č. 182/1993 Z.z. zákonom. Zákonné vecné bremená majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, ich režim preto nie je totožný s režimom upraveným všeobecnou právnou úpravou Občianskeho zákonníka ak však špeciálne právne predpisy nemajú zvláštnu úpravu riadia sa podporne všeobecnou právnou úpravou.
Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom osoby, ktorá je subjektom vecného bremena a ako každé majetkové právo podlieha premlčaniu.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 100 ods. 3 OZ nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 OZ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 23 ods.5 Zákona č.182/1993 vlastník bytového domu, ak nie je vlastníkom pozemku, pričom je nemožné vyriešiť jeho vzťah postupom podľa 23 ods.1 až 4, vzniká zo zákona k pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka domu.
Ako predbežnou otázkou v tejto súvislosti sa súd zaoberal premlčaním, nakoľko túto námietku vzniesli žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Súd dospel k záveru, že právo na zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, vlastník pozemku mal možnosť domáhať sa náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorý nárok však podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasledujúcich OZ, takže platí všeobecná premlčacia doba v trvaní troch rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Začiatok plynutia premlčacej doby je vymedzený objektívne, to znamená, že táto premlčacia doba začína plynúť prvým dňom, keď sa toto právo mohlo vykonať. Toto právo sa mohlo vykonať v prvý deň, v deň účinnosti Zákona č.182/1993 Z.z., ktorý zo zákona zriadil toto vecné bremeno, pričom tento zákona nadobudol účinnosť dňom 1.9.1993. Trojročná všeobecná premlčacia doba teda uplynula dňa 1.9.1996, pričom návrh na začatie konania bol podaný po jej márnom uplynutí, a to dňa 27.4.2007. Vo veci nie je relevantnou skutočnosťou, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku v roku 2007, nakoľko na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena v osobe veriteľa, alebo dlžníka (§ 111 OZ).
Premlčacia doba začala plynúť účinnosťou daného zákona a bez ohľadu na skutočnosť, že až neskôr sa žalobca stal vlastníkom predmetného pozemku, uplynula v roku 1996. Takýto záver podľa názoru súdu má oporu v základných právnych princípoch, ktorým je ovládané občianske právo. S takýmto ústavou zaručeným princípom je aj princíp právnej istoty. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by súd pripustil opačný výklad, teda, žeby začala každému novému vlastníkovi pozemku pod bytovým domom plynúť nová premlčacia doba, čo by bolo nepochybne v rozpore s právami vlastníka bytového domu, ktorý by v podstate nenadobudol žiadnu právnu istotu pri výkone svojich práv.
Čo sa týka námietky vznesenej žalobcom ohľadom skutočnosti, že právo na zriadenie vecného bremena sa nepremlčuje, s tým možno len súhlasiť. Avšak v konaní nešlo o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré bolo zriadené zo zákona, ale išlo o vyplatenie finančnej náhrady za toto zriadenie, čo nepochybne je odlišnou skutočnosťou s poukazom na vyššie uvedené dôvody.
Tým, že súd dospel k záveru, že nárok finančnej náhrady je premlčaný už sa nezaoberal námietkami vznesenými žalovanými ohľadom výšky tejto finančnej náhrady vzhľadom na sumy, ktoré stanovili znalci, ktorých zabezpečil žalobca, nakoľko doplnenie takého dokazovania by bolo v tomto štádiu nadbytočné.
V konaní súd vykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania (§ 120 ods.4 O.s.p.) a už neboli vznesené návrhy na doplnenie dokazovania zo strany účastníkov konania, a preto súd vychádzal z obsahu spisu.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vzhľadom na väčší počet účastníkov konania, ako aj na väčší počet uplatňovaných nárokov po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods.3 O.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Prešov, dňa 31.10.2011
Mgr. Alena Paveleková
sudkyňa