Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-238-2011.pdf
PDF · 69.49 KB
No categories available
2P/238/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd V., sudkyňa JUDr. Zuzana Levkušová, v právnej veci navrhovateľa V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., K. XXX/X proti odporcovi: V. Q., nar. X.X.U., bytom K. nad E. XXX, o určenie výživného pre dospelé dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať navrhovateľovi výživným vo výške 27 € mesačne k jeho rukám vždy do 20-teho toho ktorého mesiaca vopred od 1.9.2011 do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.10.2011 vo výške 54 € je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi v dvoch mesačných splátkach po 27 € spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 21.9.2011 sa navrhovateľ, domáhal voči odporcovi zvýšenia výživného zo sumy 6,64 € na 27,- € mesačne, z dôvodu, že jeho potreby z dôvodu návštevy strednej školy sa podstatne zvýšili a doterajšie výživné nepostačuje pokryť jeho potreby, všetky náklady znáša invalidná matka.
Pred súdom uviedol, že trvá na podanom návrhu. Náklady na potreby navrhovateľa od poslednej úpravy v roku 1994 podstatne vzrástli a ešte sa zvýšili štúdiom nadstavbového štúdia v Michalovciach. Otec na syna okrem určeného výživného ničím viac neprispieva.
Otec s návrhom zvýšeného výživného súhlasil aj keď uviedol, že bude mať problémy uhrádzať určené výživne. Uviedol, že je uchádzačom o zamestnanie na ÚPSVaR.
Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože ich náhradu nežiadali ( § 142 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, nakoľko účastníci konania sa na pojednávaní tohto práva výslovne vzdali.