Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-98-2001.pdf
PDF · 88.06 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/98/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Helenou Kožíkovou v právnej veci navrhovateľa : Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava proti odporcom : O., všetci zast. JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, Grösslingova 4, Bratislava o určenie vlastníctva takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom trovy konania v sume 6.252,36 euro na účet právneho zástupcu JUDr. Samuela Baránika číslo účtu XXX XXX XXXX /XXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 9. 8. 2001 žiadal, aby súd určil, že vlastníkom pozemkov vedených v operáte pozemkovej knihe ako parc. č. XXXX/X - W. vo výmere XXXX . m2 a parc. č. XXXX - P. o výmere XXX m2 v kat. úz. R. je hlavné mesto SR Bratislava.
Uznesením zo dňa 30. 3. 2009 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 6. 3. 2009 tak, že navrhovateľ žiada , aby súd určil, že pozemky v kat. úz. R. parc.. č B. vo výmere XXX m2 zapísaná na ". a pozemok kat. úz. R. parc. R. vo výmere XXX m2, ktorá vznikla geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa X. X. XXXX odčlenením, pozemku parc. R. v kat. úz. R. sú vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že vlastníctvo k predmetným pozemkom získal na základe kúpnych zmlúv uzavretých v roku XXXX a XXXX.
2
Československým štátom zastúpeným N., pričom hlavné mesto SR Bratislava sa stalo ich vlastníkom v zmysle zák. č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí.
Odporcovia žiadali návrh zamietnuť s poukazom na to, že navrhovateľ nie je v spore vecne legitimovaný a namietali tiež absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože na strane kupujúceho je ako účastník kúpnej zmluvy uvedený Odbor výstavby a územného plánovania ObNV IV, ktorá skutočnosť podľa ich názoru spôsobuje hmotnoprávny nedostatok právnej subjektivity označeného účastníka na zmluve ako kupujúceho, keďže Odbor národného výboru nemal spôsobilosť vystupovať vo vlastnom mene v danom právnom vzťahu, a preto takýto právny úkon nemohol nikdy vzniknúť. Poukazovali tiež na to, že až do roku XXXX, kedy im súd predbežným opatrením zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami tieto odporkyňa v 3/ rade na základe dohody s ostatnými spoluvlastníkmi riadne užívala, pretože bola presvedčená, že navrhovateľ o predmetné pozemky nemá záujem, keďže ako dôvod ich vykúpenia bola stavba veľkokapacitných garáží, čo sa doteraz neuskutočnilo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka K., oboznámením kúpnej zmluvy XXXX/X. zo dňa XX. XX. XXXX., kúpnej zmluvy XXXXX/X zo dňa X. XX. XXXX, . ostatných listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
Dňa XX. XX. XXXX uzavreli predávajúci A. s kupujúcim Československým štátom zastúpeným Mestským investorským útvarom v Bratislave kúpnu zmluvu predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, XXX kat. úz. Z. parc. č. XXXX/X, XXXXX. - zbytok parcely č. XXXX/X vo výmere XXX. m2 pre účely výstavby kupujúceho a to pre výstavbu sídliska R.. Kúpnou zmluvou č. XXXXX/X uzavretou medzi R. ako predávajúcou a Odborom výstavby a územného plánovania ObNV IV zast. Q. ako kupujúcim odpredala predávajúca nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Z. zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX parc. č. XXXX/X, XXXX rad. č. X,X pod E. o výmere XXXm2, pričom identifikácia parciel mala byť preukázaná geometrickým plánom č. XXXXX zo dňa XX. X. XXXX. Účelom odkúpenia bola výstavba veľkokapacitných garáží. Predávajúca podpísala zmluvu dňa XX. X. XXXX, kupujúci dňa X. XX. XXXX , . doklad o doručení zmluvy podpísanej už aj kupujúcim sa v spise nenachádza a tento doklad navrhovateľ súdu predložiť nevedel.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti aj po uzavretí zmluvy v roku XXXX. až do roku XXXX-XXXX užívala pozemky ako svoje vlastné dcéra R. odporkyňa v 3/ rade N. a jej deti. Na pozemku mali záhradnú chatu, pozemok bol riadne oplotený a mali tam záhradu s ovocnými stromami. Deti R. sa vzájomne dohodli, že predmetné pozemky bude užívať práve odporkyňa v 3/ rade N. a jej rodina, pretože odporca v 1/ rade G. býva v K., kde má aj záhradu a nebohý A. sa staral o svojho ťažko postihnutého syna, ktorý bol trvale pripútaný na lôžko a imobilný. Z tohto dôvodu odporca v 1/ rade G. a odporkyňa v 2/ rade H. pred súdom uviedli, že po smrti starej matky R. už do záhrady nechodili. Starostlivosť o záhradu preto zabezpečovala až do roku XXXX-XXXX odporkyňa v 3/ rade, ktorá pri záhrade býva. Po roku XXXX jej toto neumožňoval zdravotný stav, navyše dňa XX. X. XXXX. bolo tunajším súdom vydané predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal odporcom s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať.
3
Svedok K.., syn odporkyne v 3/ rade N. potvrdil, že táto užívala pozemok, ktorý je predmetom sporu po celý čas až do doby vydania predbežného opatrenia, pričom záhradu už nebola schopná užívať aj zo zdravotných dôvodov. Uviedol. tiež, že pozemok je oplotený, z hornej strany sa oplotil, keď s spevňoval svah vedúci k ceste, hranice pozemku sú§ rovnaké ako v čase, keď ich užívala jeho stará matka R. Na pozemku bola aj stavba aj ovocné stromy a keďže stavba bola pravidelne vykrádané a týmto sa zdevastovala musela byť odstránená.
Z čestného prehlásenia G. a manželky E. zo dňa XX. X. XXXX súd zistil, že sporné pozemky odporkyňa v 3/ rade užívala najneskôr od osemdesiatych rokov minulého storočia ako úžitkovú záhradu. Približne 10 rokov je pozemok nedržiavaný ani odporkyňu v 3/ rade N. nevideli.
Podľa §- 132a ods. 1 zák. 131/1982 Z. z. kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.
Podľa § - 135a ods. 1 citovaného zákona 1 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa §- 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. / R 83/2002 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2001, sp. Zn. 3 Cdo 80/01/.
Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu odporkyne v 3/ rade do držby pozemkov nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Z. z., účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
4
Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné.
V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporkyňa v 3/ rade užívala nehnuteľnosti počas doby 10 rokov nerušene a to napriek existencii kúpnej zmluvy, keďže výkup nehnuteľnosti na účely výstavby veľkokapacitných garáží sa nikdy neuskutočnil nadobudli odporcovia, resp. ich právni predchodcovia presvedčenie, že sa od kúpy upustilo, na základe čoho odporkyňa v 3/ rade užívala predmetné nehnuteľnosti ako majetok po svojej matke. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že odporcovia G. uviedli, že na pozemok po roku XXXX nechodili, keďže dohoda o ďalšom užívaní pozemkov bola uzavretá medzi N. a jej dnes už nebohými súrodencami A. tak, že pozemky bude užívať odporkyňa v 3/ rade N., a preto právni nástupcovia Y. na pozemky nechodili. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že by sa do roku XXXX o pozemky zaujímal, prípadne na nich niečo upravoval. O tom, že tieto pozemky má vo vlastníctve sa zrejme dozvedel až po tom, keď sa odporca v 1/ rade ako dedič po V.i dotazoval u navrhovateľa ohľadne platenia dane z nehnuteľnosti, na čo navrhovateľ zareagoval tak, že podal na súd návrh na určenie vlastníctva. Aj túto skutočnosť súd vyhodnotil v prospech odporcov, keď navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
do roku XXXX nejakým spôsobom predmetné pozemky užíval prípadne zveľaďoval , a preto
s poukazom na ust. §-u 43 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov návrh navrhovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľa a ani navrhovateľ sa po uzavretí kúpnej zmluvy v roku XXXX nechoval ako vlastník predmetných nehnuteľností, čím spôsobil, že odporcovia túto aj naďalej užívali bez akýchkoľvek rušivých momentov zo strany navrhovateľa v domnení, že tento od zmluvy upustil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh ako nedôvodný zamietol, keď má zato, že u odporcov sú splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníctva k pozemkom vydržaním.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 1, 149 ods. 1 O. s. p. a zaviazal navrhovateľa na ich náhradu, pretože odporcovia majú v konaní plný úspech. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa §- u 9 ods.1 v spojení s § 10 ods. 1, § - u 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. - hodnota sporu 41.294,58 euro ako všeobecná hodnota sporu / 662 m2 x 66,39 euro/m2 /- tarifná odmena za zastupovanie 4 klientov je 1.012,42 euro za úkon . Celkom za 6 úkonov / prevzatie a príprava zastúpenia, pojednávanie dňa 22. 9. 2011, písomné podanie na súd - vyjadrenie 29. 9. 2011, pojednávanie dňa 13. 10. 2011, písomné
5
podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 18. 10. 2011, pojednávanie dňa 31. 10. 2011, režijný paušál 6 úkonov pre 4 klientov v roku 2011 po 7,41 euro x 24 / celkom 6.252,36 euro.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 odsek 3 O. s. p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 odsek 1 O. s. p. /
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / § 251 ods. 1 O. s. p. /