Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Sp-32-2010.pdf
PDF · 127.96 KB
No categories available
7Sp/32/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci navrhovateľa: O.. A. Z., S. D. Z. Ú. W., Z.E. B. Z., S. S. S. Č.. XX, XXX XX D., právne zastúpený advokátkou JUDr. Dianou Treščákovou, S. S.Í. S. Č.. XX, XXX XX D., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad K. A., S. S. Q.. S.. T. Č.. XX, XXX XX A., za účasti: X.) O. Š.Á., X.. Š., E.. XX.X.XXXX, I. XXX XX S. Č.. XXX, X.) K. B., X.. Š., E.. X.X.XXXX, I. XXX XX S. Č.. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 16.11.2010 č. 2010/00619/R-82/Dr.Oz, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 16.11.2010 č. 2010/00619/R-82/Dr.Oz a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 385,79 Eur, ktorú je odporca p o v i n n ý zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) rozhodol, že oprávnené osoby O. Š. W. K. B. spĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli odňaté bez náhrady podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. priznal oprávneným osobám právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Z. E. Q., zapísané vo vložke č. 1420, mpč. 1259/150 pasienok o výmere 1128714 m2 a mpč. 1259/265 pasienok o výmere 23328 m2 podľa pozemnoknižného stavu v čase odňatia a p.č. 1259/150 trvalé trávne porasty o výmere 1194733 m2 na LV Č.. XXXX, stav podľa KN E-KN, každej v zákonnom podiele 3/1350 k celku, po pôvodnom vlastníkovi, neb. starom otcovi O. Š. (zapísaný v urbárskej knihe z roku 1930 pod por. č. 82), t. č. zapísané ako parcely registra „E“ na LV Č.. XXXX pod B/1, v podiele 941/1001 k celku, vo vlastníctve povinnej osoby - úpadcu W., Z. B. Z., v správe správcu konkurznej podstaty O.. A. Z., D. XX, D..
V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že F. S. v zastúpení starostom obce A. D. podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. v spojitosti s § 37 zákona č. 330/1991 Zb. uplatnila dňa 30.12.2004 za oprávnené osoby reštitučný nárok na vrátenie pozemkov, zapísané na LV č. XXXX, parc. č. 1259/150, TTP 1194733 m2, v podiele 941/1001, vo vlastníctve úpadcu W., Z. B. Z., k. ú. Z. E. Q., po pôvodných vlastníkoch združených v Spoločenstve vlastníkov pôdy - občanov S.. Uvedené pozemky podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. prešli zo zákona do vlastníctva O. S.. Oprávnené osoby O. Š. W. K. B. predložením svojich osobných a matričných dokladov, matričných dokladov pôvodného vlastníka a osvedčením o
dedičstve po pôvodnom vlastníkovi preukázali, že spĺňajú podmienky oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z.. Výpisom z urbárskej knihy a identifikáciou reštitučného nároku oprávnené osoby podľa § 3 ods. 1 písm. d) cit. zákona spĺňajú podmienky na navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom zapísaných v PKV č. 1420, v k. ú. Z. E. Q. po pôvodnom vlastníkovi, neb. starom otcovi O. Š., ktorý bol vlastníkom 3 podielov (troch káblikov) zapísaných v urbárskej knihe pod por. č. 82. Identifikáciou parciel č. j. K3 1330/09 z 21.12.2009 bolo zistené, že terajším vlastníkom uvedených nehnuteľností je úpadca W., Z. B. Z. v správe správcu konkurznej podstaty O.. A. Z., zapísané na LV č. XXXX pod B/1 v podiele 941/1001. Na základe takto zistených skutočností a po dôkladnom prešetrení dôkazných prostriedkov odporcom bolo oprávneným osobám O. Š. a K. B. priznané vlastnícke právo k pozemkom podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z., v k. ú. Z. E. Q., každej v podiele 3/1350, t. č. zapísané na LV č. XXXX, vo vlastníctve úpadcu W. Z. Z., pod B/1, v podiele 941/1001 k celku, zahrnuté do súpisu konkurznej podstaty.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ, ktorý je v preskúmavanom rozhodnutí označený ako povinná osoba. V opravnom prostriedku uviedol, že žiadosť o navrátenie pôdy zo dňa 30.12.2004 bola doručená OPÚ dňa 31.12.2004. Túto žiadosť podala F. S., zastúpená starostom obce A. D.. F. S. požiadala o navrátenie pôdy v zmysle § 13 ods. 3 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení s tým, že žiada o vydanie pôdy, ktorá patrila spoločenstvu vlastníkov pôdy - občanom Stretava, vedenej na LV č. XXXX, parc. č. 1259/150, k. ú. Z. E. Q. o výmere 1194733 m2 v podiele 941/1001. Z obsahu žiadosti je zrejmé, že obec túto žiadosť podala v domnienke, že je na to oprávnená. Obci však takéto oprávnenie v danej veci nepriznáva žiaden zákon, na čo bola obec upozornená listom OPÚ zo dňa 15.5.2008, kde je uvedené, že obec si nesprávne vykladá oprávnenie v zmysle § 13 ods. 3 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb.. Vyslovene je tam uvedené, že daný nárok si mali uplatniť samotné fyzické osoby, alebo nimi splnomocnení právni zástupcovia podľa Občianskeho zákonníka a nie obec, resp. starosta obce. Reštitučný nárok nemôže žiadať právnická osoba (obec), ale iba fyzická osoba podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z. z.. Obec k žiadosti zo dňa 30.12.2004 priložila len zoznam pôvodných vlastníkov bez uvedenia bližších údajov, pričom nie je možné z tohto zoznamu vydedukovať právneho predchodcu oprávnenej osoby. Toto len potvrdzuje, že obec uplatnila reštitučný nárok svojvoľne bez vedomia a splnomocnenia oprávnenej osoby, nakoľko sa obec mylne domnievala, že je oprávnená uplatniť reštitučný nárok ex lege bez písomného splnomocnenia. Ak by obec disponovala v čase uplatnenia reštitučného nároku splnomocnením, nepochybne by takéto plnomocenstvo priložila aj k žiadosti a neodvolávala by sa na § 13 ods. 3 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb.. Toto vyplýva aj z listu obce zo dňa 21.4.2008, ktorý bol adresovaný OPÚ, ktorým obec dokladá do úradného spisu zoznam pôvodných vlastníkov doplnený o potencionálnych dedičov. Je evidentné, že ani v tomto roku obec nedisponovala ešte plnomocenstvami udelenými jej oprávnenými osobami, pretože oprávnené osoby v predmetnom liste vôbec neuvádza, z čoho tiež vyplýva, že obec konala svojvoľne. Výzvou zo dňa 18.1.2005 bola obec ako údajný zástupca oprávnených osôb vyzvaná odporcom na doplnenie návrhu na navrátenie vlastníctva k pozemkom, pričom OPÚ požadoval doložiť dokumenty, akými sú rodné listy oprávnených osôb pôvodného vlastníka, doklady o ich štátnom občianstve, potvrdenie o trvalom pobyte, splnomocnenie na zastupovanie a iné nevyhnutné doklady. Na predloženie žiadaných dokladov určil lehotu 30 dní a zároveň uviedol, že v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku do doby doručenia požadovaných dokladov konanie prerušuje. Taktiež obec ako účastník konania bola poučená o možnosti zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. d). Obec nezaslala odporcovi požadované doklady v stanovenej 30-dňovej lehote, ani počas celej doby trvania správneho konania. Odporca rozhodnutím zo dňa 8.8.2005 prerušil už prerušené konanie z dôvodu, že aj napriek výzve z 18.1.2005 neboli odstránené nedostatky podania v 30-dňovej lehote. Po tomto termíne odporca niekoľkokrát vyzýval obec o doplnenie rôznych dokumentov. Teda po celý čas konal s obcou ako účastníkom konania bez toho, aby obec bola splnomocnená za oprávnené osoby konať. Odporca aj napriek zneniu § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku konanie nezastavil, aj keď mal na to zákonnú povinnosť a nastali okolnosti, ktoré zastavenie konania odôvodňovali. Preto je navrhovateľ toho názoru, že odporca ako správny orgán nepostupoval v tomto prípade v súlade so zákonom. Obec ako údajný splnomocnený zástupca nedoložil plnú moc na zastupovanie oprávnených osôb, ani na zastupovanie O. Š., nakoľko takáto plná moc v úradnom spise úplne absentuje a ani na zastupovanie K. B., keďže plná moc bola udelená až dňa 30.8.2010, teda až päť rokov po podaní žiadosti o navrátenie pôdy za oprávnené osoby. Navrhovateľ má z uvedeného dôvodu za to, že žiadosť o navrátenie pôdy nepodala oprávnená osoba, pričom obec nemala oprávnenie za tieto osoby konať, a preto lehota na uplatnenie reštitučného nároku, ktorá bola do 31.12.2004, už uplynula, pričom sa jedná o lehotu prekluzívnu. Ďalej považuje napadnuté rozhodnutie za vydané v
rozpore s § 30 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 1, 3, 4, § 46 Správneho poriadku a s § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Odporca tiež porušil § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní. O žiadosti rozhodoval takmer 6 rokov, pričom až dňa 6.9.2010 požiadal odvolací orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie v danej veci.
V písomnom vyjadrení zo dňa 25.1.2011 k opravnému prostriedku navrhovateľa odporca navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že starosta obce uplatnil reštitučný nárok za všetky oprávnené osoby uvedené v zozname pôvodných vlastníkov a ich právnych nástupcov
- oprávnených osôb, na základe plnej moci zo dňa 17.12.2004, ktorá bola schválená na verejnom zhromaždení dňa 15.12.2004. Následne pri predkladaní listín preukazujúcich pôvodných vlastníkov a oprávnené osoby bola obecnému úradu zastúpenému starostom daná oprávnenou individuálna plná moc dňa 30.8.2010 na ďalšie právne úkony. Na konanie o reštitučných nárokoch podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. sa vzťahujú všeobecné predpisy, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. a ten nezakazuje, aby plná moc bola udelená právnickej osobe v danom prípade obci (§ 17 ods. 2 Správneho poriadku) na uplatnenie reštitučného nároku a následne na ďalšie právne úkony. Je pravdou, že reštitučný nárok si má uplatniť fyzická osoba, ale v danom prípade ide o pasienkový urbársky majetok patriaci fyzickým osobám v pozemnoknižnej vložke zapísaný ako celok. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., na uplatnenie nároku môžu oprávnené osoby splnomocniť spoločného zástupcu, čo sa aj stalo na verejnom zhromaždení dňa 15.12.2004, keď oprávnené osoby splnomocnili obec v zastúpení starostom obce, A. D.. Do vydania rozhodnutia o veci samej účastníci konania môžu kedykoľvek predkladať listiny a dôkazné prostriedky preukazujúce ich uplatnený nárok (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Vysporiadanie reštitučných nárokov je komplikované, náročné na čas a zákon č. 503/2003 Z. z. a ani zákon o správnom poriadku neukladá lehoty na ich predkladanie. Pokiaľ bolo konanie vo veci prerušené do doby predloženia dôkazných prostriedkov, teda až po ich splnení nastupujú procesné lehoty na ukončenie podania vo veci samej podľa Správneho poriadku. Odporca požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty a tento súhlasil s jej predĺžením do 31.12.2010, teda zo strany odporcu neboli porušené procesné lehoty na vydanie predmetného rozhodnutia. Navrhovateľ v opravnom prostriedku ani v jednom prípade nespochybnil uplatnený reštitučný nárok oprávnených osôb. Bolo by zaujímavé preskúmať, na základe akého právneho titulu prešiel majetok O. S. do vlastníctva úpadcu, či nešlo o účelový prevod majetku, aby predmetné nehnuteľnosti boli za každú cenu správcom konkurznej podstaty odpredané. Všetky dôkazy sú založené v originálnom administratívnom spise č. 2010/00619.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu, ktoré sa konalo dňa 28.10.2011 uviedol, že celé administratívne konanie je od samého počiatku nezákonné a odporca konal v danej veci od začiatku s neoprávnenou osobou. Je toho názoru, že F. S. nedostatočným spôsobom preukázala plnomocenstvo konať za oprávnenú osobu. Odporca svojim konaním porušil viaceré ustanovenia Správneho poriadku a konal v rozpore so zákonom, a preto navrhuje, aby súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň predložil súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia v celkovej výške 385,79 Eur.
Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom, písomnými vyjadreniami odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na Obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Podľa ust. § 5 ods. 2 a 3 cit. zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách usporiadaní pozemkového vlastníctva pozemkových úradov v pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách na uplatnenie nárokov na vydanie nehnuteľností a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pri pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov.
Podľa § 17 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb., účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.
Súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu odporcu na základe námietok navrhovateľa uvedených v jeho opravnom prostriedku má za to, že tieto námietky nespochybňujú hmotnoprávny reštitučný nárok oprávnených osôb O. Š. W. K. B. k pozemkom, ku ktorým im odporca priznal v napadnutom rozhodnutí vlastnícke právo, ale spochybňujú procesný postup odporcu pri konaní o tomto nároku.
Z ustálenej judikatúry, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej správy sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť správnych orgánov dodržiavať všeobecné predpisy o správnom konaní.
Zákon v § 1 odkazom v prvej vete na ust. § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb. ustanovuje v § 37, že oprávnené osoby si v správnom konaní určia spoločného zástupcu (prípadne spoločných zástupcov) a súčasne vymedzia spôsob jeho (ich) konania, na čo je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov.
Na konanie podľa § 5 ods. 2 zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ide tu o tzv. úplnú recesiu Správneho poriadku. Pod pojmom konanie sa rozumie postup súvislostí s rozhodovacou činnosťou správnych orgánov. Tento postup je upravený zákonom o správnom konaní č. 71/1967 Zb. a konkretizuje sa ním obsah ústavného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže jeho obsahom je upravené relevantné konanie správnych orgánov. Ustanovenie procesného postupu je teda nevyhnutnou požiadavkou ústavnosti každého zákona pri úprave rozhodovania vo verejnej správe (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/1994 zo dňa 10.5.1994).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinní chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (§ 3 ods. 3 Správneho poriadku).
Ako z vyššie citovaného ust. § 17 vyplýva, Správny poriadok umožňuje, aby sa procesne spôsobilá osoba na účely konkrétneho správneho konania dala zastupovať inou právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa podmienky podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s ktorou uzavrela dohodu o plnomocenstve
podľa osobitného predpisu (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka). Je to možnosť, nie povinnosť, záleží teda na vôli tejto osoby, či bude v správnom konaní konať sama alebo sa nechá zastúpiť. Právo nechať sa zastúpiť zvoleným zástupcom Správny poriadok priznáva nielen účastníkovi konania (§ 14), ale aj ďalším osobám.
Ak si účastník konania zvolil za zástupcu právnickú osobu, táto ako jeho zástupca koná v rámci správneho konania na základe plnomocenstva (§ 17 ods. 3 Správneho poriadku). Ten, kto koná v mene právnickej osoby, musí v správnom konaní preukázať, že je oprávnený za ňu konať. Svoje oprávnenie preukazuje správnemu orgánu spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.
Predpokladom zmluvného zastúpenia procesne spôsobilej osoby je uzavretie dohody o plnomocenstve podľa Občianskeho zákonníka. Tým vznikne zmluvné zastúpenie medzi splnomocniteľom (účastníkom konania) a splnomocnencom, t. j. právny vzťah, ktorý treba z hľadiska správneho konania považovať za interný vzťah medzi týmito osobami, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov. Svoje splnomocnenie na vykonávanie procesných úkonov v mene zastúpeného v konkrétnom správnom konaní, vyplývajúce z tejto uzavretej dohody, je zástupca podľa Správneho poriadku povinný preukázať plnomocenstvom. Plnomocenstvo je teda právny úkon odlišný od dohody o plnomocenstve, ktorým zastúpený dáva správnemu orgánu ako tretej osobe na vedomie v akom rozsahu je jeho zástupca oprávnený zastupovať ho v príslušnom konaní. Plnomocenstvo je len listinou osvedčujúcou uzavretie dohody o zastúpení. Ak zástupca toto plnomocenstvo dodatočne predloží v lehote určenej orgánom, je tým nedostatok plnomocenstva zhojený (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cdon 1007/96). Správny poriadok v tejto súvislosti vyžaduje ako povinnú písomnú formu plnomocenstva, je však možné, aby splnomocniteľ svoje plnomocenstvo konkrétnemu zástupcovi vyhlásil do zápisnice (§ 19 ods. 1 Správneho poriadku). Písomné plnomocenstvo musí byť vlastnoručne podpísané splnomocniteľom a musí byť z neho zrejmé jeho vôľa, aby ho zastupovala konkrétna osoba. Právne predpisy nevyžadujú, aby podpis zastúpeného na písomnom plnomocenstve bol overený. Zástupca je povinný splnomocnenie na zastupovanie preukázať konajúcemu správnemu orgánu. V právnej praxi ho doručí správnemu orgánu najneskôr s podaním, ktoré uskutočňuje v mene zastúpeného. Správny orgán je povinný plnomocenstvo založiť do spisu. Predmetom plnomocenstva môže byť splnomocnenie na zastupovanie buď vo všetkých právnych úkonoch, len v právnych úkonoch určitého druhu alebo len v konkrétnych právnych úkonoch vypočítaných v plnomocenstve. Rozsah splnomocnenia udelený zástupcovi a spôsob jeho konania (§ 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.) musí správny orgán starostlivo skúmať, pretože procesné úkony uskutočnené v mene zastúpeného zástupcom, na ktoré nie je splnomocnený, nemôže vyvolať právne účinky.
Z administratívneho spisu predloženého odporcom súd zistil, že žiadosť o navrátenie pôdy podala Obec S. v zastúpení starostom obce podľa § 13 ods. 3 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v ktorej žiadala o vydanie pôdy, ktorá patrila spoločenstvu vlastníkov pôdy - občanom Stretavy vedenej na LV č. XXXX parc. č. 1259/150, k. ú. Z. E. Q. o výmere 1194733 m2 v podiele 941/1001, ktorá bola na základe zákona č. 81/1949 Zb. prevedená bez súhlasu vlastníkov do majetku JRD Stretava. Žiadosť bola spísaná dňa 30.12.2004 na hlavičkovom papieri F. S., zaevidovaná pod č. j. 673/2004 a odporcovi bola doručená dňa 31.12.2004. V spise sa nachádza aj splnomocnenie, ktorým občania F. S. podpísaní na prezenčnej listine z verejného zhromaždenia dňa 15.12.2004 splnomocňujú F. S., F. Ú. v zastúpení starostom obce A. D., k podaniu žiadosti o navrátenie pôdy zapísanej LV č. XXXX, parc. č. 1259/150 o výmere 1194733 m2, v k. ú. Z. E. Q., v podiele 941/1001, patriacej spoločenstvu vlastníkov pôdy. Je tam uvedený dátum 17.12.2004 a štyri nie celkom čitateľné podpisy splnomocniteľov. Ďalej sa v spise nachádzajú splnomocnenia, ktorými splnomocniteľky O. Š. W. K. B. splnomocnili F. S., F. Ú. v zastúpení starostom obce A. D. na zastupovanie vo veci uplatnenia reštitučného nároku a tieto splnomocnenia sú datované dňom 30.8.2010.
Na základe uvedených skutočností sa súd stotožňuje s námietkou navrhovateľa, že odporca dôsledne neskúmal a nezisťoval, kto si uplatnil reštitučný nárok v danom prípade, či si tento nárok uplatnila samotná obec v zastúpení starostom obce tak, ako je to uvedené aj v žiadosti zo dňa 30.12.2004, alebo starosta obce bol splnomocnený vlastníkmi nehnuteľnosti ako spoločný zástupca na uplatnenie reštitučného nároku v zmysle citovaného ustanovenia § 37 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb..
Ďalej z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že po podaní žiadosti F. S. zo dňa 30.12.2004 o navrátenie pôdy odporca listom zo dňa 18.1.2005 adresovaným F. S. žiadal, aby predložila doklady, a to rodný list oprávnenej osoby (pôvodného vlastníka), doklad o štátnom občianstve, potvrdenie obce o trvalom pobyte, v prípade, že pôvodný vlastník zomrel, aby predložila úmrtný list oprávnenej osoby, právoplatné rozhodnutie o dedičstve po pôvodnom vlastníkovi, doklad dediča o štátnom občianstve SR, rodný, sobášny list dediča, doklad o vlastníctve pozemku v čase prechodu na štát, resp. na JRD - výpis z pozemkovej knihy s určením výšky jednotlivých podielov, splnomocnenie, písomnú identifikáciu reštituovaných pozemkov, grafickú identifikáciu reštituovaných parciel LV na terajší stav. Požadované doklady žiadal doručiť do 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy s tým, že do doručenia požadovaných dokladov sa konanie podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. prerušuje. Ak v uvedenej lehote požadované podklady nebudú doručené, podľa § 19 ods. 3 v spojitosti s § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví. Napriek nedoloženiu plnomocenstiev oprávnených osôb O. Š. W. K. B. odporca konanie rozhodnutím zo dňa 8.8.2005 č. j. 2005/02364/ Pr.k./dr.oz/Ing.Ovsanik prerušil z dôvodu, že i napriek výzve zo dňa 18.1.2005 neboli odstránené nedostatky podania v 30-dňovej lehote a je potrebné zhromaždiť i ďalšie potrebné doklady ako sú archívne listiny, údaje katastra, stanoviská iných správnych orgánov, ako aj ďalšie doklady smerujúce k objektívnemu zisteniu skutočného stavu veci zo strany správneho orgánu. Konanie odporca prerušil do doby zabezpečenia dôkazných materiálov a archívnych podkladov. O splnomocnení sa v tomto rozhodnutí nič neuvádza. Dožiadaním z 15.5.2008 odporca žiadal od F. S. výpis z uznesenia členskej schôdze z roku 2004 a prezenčnú listinu, ktorým oprávnené osoby splnomocnili F. S. na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona v spojitosti s § 37 a nasl. zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, prípadne na ďalšie právne úkony s tým súvisiace, okrem iného. Poučil súčasne F. S., že o reštitučný nárok nemôže žiadať právnická osoba - obec, ale iba oprávnená osoba - fyzická osoba. A tiež o tom, že v zmysle § 37 a nasl. zákona č. 330/1991 Zb. si môžu určiť oprávnené osoby spoločného zástupcu. Listom zo dňa 17.8.2009 odporca, okrem iného, vyzval opätovne F. S. na doplnenie podania o plnú moc udelenú oprávnenými osobami pre spoločného zástupcu v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
Súd vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu z obsahu administratívneho spisu odporcu dospel k záveru, že odporca sa dôsledne neriadil Správnym poriadkom, a preto procesnoprávne námietky uvedené v opravnom prostriedku navrhovateľa smerujúce voči postupu odporcu v správnom konaní sú dôvodné.
Už pri porovnaní podpisov na prezenčnej listine z verejného zhromaždenia zo dňa 15.12.2004 a na splnomocnení zo dňa 17.12.2004 je zrejmé, že na uvedenom splnomocnení podpisy oprávnených osôb - O. Š.F. W. K. B. absentujú. Aj keby sa tam, vzaté čisto hypoteticky, podpisy týchto oprávnených osôb nachádzali, je na tomto splnomocnení výslovne uvedené, že F. S. sa splnomocňuje len za účelom „podania žiadosti o navrátenie pôdy.....“, avšak nie na celé konanie o takto uplatnenom (reštitučnom) nároku. „Dožiadaním“ zo dňa 18.1.2005 vyzval odporca F. S. okrem iného, aj na predloženie „splnomocnenia v prípade zastupovania oprávnených osôb zástupcom s presným vymedzením jeho práv a povinností, na ktoré ho oprávnené osoby splnomocnia“, a to v lehote 30 dní. Na predloženie plnej moci na zastupovanie oprávnenej osoby však obec vôbec nereagovala. Až splnomocnením zo dňa 30.8.2010 oprávnené osoby O. Š. a K. B. splnomocnili F. S. ako splnomocnenca na zastupovanie vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy.
Všeobecnými náležitosťami podania (v tomto prípade „ žiadosť o navrátenie pôdy“ zo dňa 30.12.2004) podľa Správneho poriadku sú: individualizácia subjektu, t. j. kto ho podáva, označenie predmetu konania, t. j. čoho sa návrh týka, a napokon označenie petitu, t. j. čo sa navrhuje. Je teda potrebné identifikovať toho, kto podanie urobil.
V predmetnej žiadosti zo dňa 30.12.2004 doručenej odporcovi dňa 31.12.2004 je ako žiadateľ o „vydanie pôdy“ uvedená F. S. a nie O. Š. a K. B.. Takisto aj v rozhodnutí odporcu č. j. 2005/02364/Pr.k./dr.oz./ U..F. zo dňa 8.8.2005, ktorým tento prerušil konanie vo veci navrátenia vlastníctva sa tak vo výrokovej časti, ako aj v odôvodnení ako účastníčka konania, ktorá si dňa 31.12.2004 uplatnila reštitučný nárok na
vrátenie vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam uvádza - F. S.. Uvedenému rozhodnutiu o prerušení konania však predchádzalo vyššie spomínané „dožiadanie“ odporcu zo dňa 18.1.2005, ako sa vyššie uvádza, ktorým tento zároveň prerušil konanie o reštitučnom nároku na dobu 30 dní s poučením, že v prípade nedoručenia podkladov v uvedenej 30 dňovej lehote, bude konanie zastavené. To sa však napriek uplynutiu tejto lehoty nestalo.
Z uvedeného vyplýva, že odporca dostatočne nepreskúmal, či boli splnené procesné podmienky na začatie konania o reštitučnom nároku oprávnených osôb a postupujúc nesúladne so Správnym poriadkom, najmä v poskytovaní stále nových lehôt na doplnenie žiadosti, dospel k meritórnemu rozhodnutiu. Postup odporcu preto podľa názoru súdu nebol v súlade so Správnym poriadkom.
Preto súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie.
Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia bolo, že odporca sa v konaní neriadil Správnym poriadkom, teda postup odporcu nebol zákonný a v konaní správneho orgánu boli zistené vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 1 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude úlohou odporcu predovšetkým sa dôsledne vyporiadať s otázkou, kto uplatnil v danej veci reštitučný nárok na vydanie pozemkov podľa zákona č. 503/2003 Z. z., pretože z obsahu predloženého administratívneho spisu sa to jednoznačne zistiť nedá, keďže žiadosť podala obec v zastúpení starostom obce a právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. môže uplatniť len oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, a nie právnická osoba, ani samotná obec. Ak odporca v rozhodnutí uviedol, že obec má byť spoločným zástupcom pôvodných vlastníkov, potom v zmysle citovaného § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. toto splnomocnenie, resp. poverenie na zastupovanie spoločného zástupcu musí byť zrozumiteľné, jednoznačné a formulované tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto je povereným spoločným zástupcom, ktoré osoby poverenie udelili, a na aký konkrétny právny úkon bolo udelené. V súvislosti so zastupovaním v tejto veci sa správny orgán musí vyporiadať nielen s tým, kto uplatnil tento nárok, kto mal byť spoločným zástupcom a či takýto spoločný zástupca bol zvolený spôsobom uvedeným v § 37 zákone č. 330/1991 Zb., ale tiež s tým, prečo oprávnené osoby O. Š. W. K. B. v zastúpení starostom obce dňa 30.8.2010 dali F. S. osobitné splnomocnenia. Odporca sa musí taktiež dôsledne vysporiadať s tým, či v tomto prípade boli splnené procesné podmienky na začatie konania o reštitučnom nároku oprávnených O. Š. W. K. B., teda po dôslednom zistení, či sú splnené procesné podmienky na začatie konania o reštitučnom nároku (či právo na navrátenie vlastníctva k pozemku si uplatnila oprávnená osoba v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., alebo spoločný zástupca v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.). Ak bude preukázané, že reštitučný nárok si uplatnila, či už sama oprávnená osoba alebo prostredníctvom spoločného zástupcu, bude sa musieť vysporiadať aj s otázkou povinnej osoby (§ 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.). Z obsahu je zrejmé, že žiadané pozemky prešli do vlastníctva JRD Stretava podľa zákona č. 81/1949 Zb., ktorú skutočnosť nikto nespochybňoval, ale o tom v administratívnom spise chýba listinný dôkaz, nakoľko aj pripojený výpis z pozemkovej knihy č. 1420 k. ú. Z. E. Q. ohľadne parcely č. 1259/150 nie je úplný, ani dostatočne čitateľný.
Námietka navrhovateľa, že odporca nemal dôvod opakovane prerušovať konanie a vyzývať navrhovateľa na doplnenie žiadosti o uplatnenom nároku, ale konanie už po uplynutí lehoty prvého prerušenia konania konanie zastaviť pre nedoplnenie žiadosti je správna, ale vzhľadom na účel reštitučných zákonov a vek oprávnených osôb bolo povinnosťou odporcu oprávneným osobám pomôcť pri zadovažovaní podkladov, čo si vyžadovalo dlhší čas.
Je pravdou, že odporca nerozhodol v lehote ako to upravuje správny poriadok a o predĺženie lehoty žiadal po niekoľkých rokoch je procesným pochybením, ktoré ale nemá vplyv na rozhodnutie o reštitučnom nároku, a preto túto námietku navrhovateľa nepovažuje súd za dôvodnú.
K žiadosti odporcu, aby súd do konania pribral ďalšieho účastníka konania - Obec Stretava v zastúpení starostom obce A. D. súd uvádza nasledovné: Špeciálna úprava okruhu účastníkov v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. je presne ustanovená v § 250m ods. 3, v zmysle ktorého účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. F. S. v správnom konaní nebola účastníkom konania, pretože vystupovala iba ako splnomocnený zástupca oprávnených osôb, a rozhodnutím správneho orgánu nemohla byť dotknutá na svojich právach a povinnostiach. Navyše F. S. nebola splnomocnená na zastupovanie oprávnených osôb pred súdom. Keďže okruh účastníkov v tomto konaní je presne vymedzený cit. ustanovením O.s.p. priamo v jeho piatej časti, nie je možné ani použitie ust. § 93 O.s.p. za pomoci § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.. Z vyššie uvedeného dôvodu súd návrh odporcu na pribratie ďalšieho účastníka do konania neakceptoval.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v celkovej sume 385,79 Eur podľa § 11 ods. 4 prvej vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z. z.. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch úkonov právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastupovania, 2. podanie opravného prostriedku na súde dňa 10.12.2010 a 3. účasť na pojednávaní dňa 28.10.2011) a k odmene za jednotlivé úkony patrí aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál), t. j. 2 x 120,23 Eur + 2 x 7,21 Eur; 1 x 123,50 Eur + 1 x 7,41 Eur; spolu 385,79 Eur.
Trovy konania v uvedenej výške 385,79 Eur je odporca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa vedený vo K. I., W..S.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p..
Poučenie:
Proti výroku vo veci samej odvolanie n i e j e prípustné (§ 250s O.s.p.).
Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.