Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/34/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného : Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom v Holíči, Nám. sv. Martina 9, proti povinnému : R. L., C.. XX.X.XXXX, S. A. Kr Q. T., W. XX, o vymoženie 727,64 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. -10 zo dňa 9. júna 2011, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 1992/2011.

Rozhodol tak s poukazom na ust. , Exekučného poriadku, o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. až 4 Obč. zák. a zák. o spotrebiteľských úveroch. Exekučným titulom v danom prípade bol právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca W.. U. I. A. N. dňa 19.1.2011 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2011 a vykonateľnosť dňa 1.2.2011. Podkladom pre vydanie tohto rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 11.4.2007, ktorou sa oprávnený v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti zaviazal poskytnúť povinnému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v sume 30.000,- Sk a ktorú zmluvu súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Daný právny vzťah preto posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Po oboznámení sa s písomnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, no najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku a obsahom úverovej zmluvy spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. zistil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách. Poukázal na bod 18 hlavy 13 záverečných ustanovení úverových zmluvných podmienok v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodnuté jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený W.. U. I., a to zo zoznamu rozhodcov vedeného W.. U. I., ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený za rozhodcu určiť sám seba. Takto uzavrel, že úverové zmluvné podmienky oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy, obsahujú neprijateľnú podmienku v zmysle ust. Obč. zákonníka, a to rozhodcovskú doložku, lebo táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa pritom nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské

konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Obč. zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Z týchto dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a poveriť súdneho exekútora Mgr. Kamila Lišku vymožením pohľadávky podľa jeho návrhu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj skutočnosť, že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Záver súdu, že povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd dospel k tomuto záveru bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzavretá, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. Povinný pritom dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky. Mohol si zmluvu spolu s jej súčasťami, a teda aj s rozhodcovskou doložkou, prečítať v kľude, nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s oprávneným vstúpiť, prípadne sa poradiť s viacerými profesionálne zameranými subjektmi. Na povinného pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiaden nátlak, pričom pri tomto type úverovej zmluvy sa dá ťažko predpokladať, že by bol k jej uzavretiu prinútený časovou, resp. finančnou tiesňou. Uzavretá zmluva je v súlade s ust. , zák. o rozhodcovskom konaní. Nesúhlasil tiež s tvrdením súdu, že vzhľadom na vydanie rozhodcovského rozsudku bez vypočutia povinného nebolo mu umožnené ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Poukázal na to, že rozhodca po podaní žaloby vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu dňa 8.12.2010 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k návrhu, povinný bol riadne poučený o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote do 7 kalendárnych dní. Povinný túto výzvu rozhodcu prevzal dňa 15.12.2010 a v stanovenej lehote sa nevyjadril. Je teda zrejmé, že aj keby predmetný spor bol rozhodovaný v rámci súdneho konania, povinný by zostal nečinný. Povinný bol navyše oprávnený pri prvom úkone, ktorý mu patrí, namietať nedostatok právomoci rozhodcu. Nakoľko ju nenamietal, bola právomoc rozhodcu založená aj vtedy, keby bola rozhodcovská doložka neplatná alebo keby vôbec neexistovala. Práva povinného preto neboli nijako ukrátené. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje povinnému podať námietky predpojatosti rozhodcu a rovnako môže podať aj žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom. Povinný mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený substituovať preskúmanie súdneho rozhodnutia. Na tomto mieste teda súd prvého stupňa prekročil svoje právomoci a porušil svoju nestrannosť, keď svojím rozhodnutím de facto jedná za povinného a napráva jeho nečinnosť. V súvislosti s odkazom prvostupňového súdu na Smernicu 93/13/EHS a konštatovaním neprijateľnej podmienky uviedol, že slovenská verzia predmetného ustanovenia danej smernice, konkrétne príloha 1 písm. q/, ktorá definuje, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku, je odlišná od originálnej verzie a je nejednoznačná a mätúca. Význam a zmysel uvedenej smernice v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov, vyvstávajúcich z uzavretej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. V prejednávanej veci však nejde o taký prípad, keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Do pozornosti dal aj Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Smernica jednoznačne smeruje k alternatívnemu riešeniu sporov, a aj preto oprávnený túto možnosť využil. Trend alternatívneho riešenia sporov je zrejmý i z doporučení, ktoré vydali európske orgány. Napadnuté rozhodnutie popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenia sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch sporových strán. Namietal ďalej, že podstatná časť odôvodnenia napadnutého uznesenia je postavená na úniovom práve, konkrétne Smernici č. 93/13/ EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky. Aj z toho

dôvodu je rozhodnutie nesprávne a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľné, keďže smernice nie sú priamo aplikovateľné a zastávajú len úlohu interpretačného pravidla. Rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, je platne dojednaná a vyvoláva s ňou spojené účinky. V tejto súvislosti oprávnený uviedol, že ako oprávnený v predmetnom exekučnom konaní preukázal na vyššie uvedenom naliehavý právny záujem, nakoľko má za to, že predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené reálne vymoženie jeho pohľadávky, ktorá voči povinnej nepochybne existuje (súd by svojím rozhodnutím v podstate odňal oprávnenému akýkoľvek zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky).

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Podľa ust. zák. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 citovaného zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z ust. , o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej

časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava aj na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitne prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní ( zákona o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu k zásadnej otázke v uznesení Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. -19).

Z vyššie uvedených dôvodov nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Správne teda súd prvého stupňa v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu.

Nepochybne v danom prípade ide o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorému záveru súd prvého stupňa dospel po preskúmaní úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a úverových zmluvných podmienok oprávneného, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Súd prvého stupňa podrobne odôvodnil, ako dospel k záveru o charaktere zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, vychádzajúc pritom z vyššie uvedených listinných dôkazov a v tejto súvislosti aj k záveru o potrebe aplikovať na daný právny vzťah zákon o spotrebiteľských úveroch a ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, správne sa súd prvého stupňa zameral na skúmanie, či táto neobsahuje neprijateľnú podmienku. Tento postup zodpovedá ust. Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelmi je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. Nemožno preto vytknúť súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, ak posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval na daný vzťah ustanovenia V zmysle ust. Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Obč. zákonníka).

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zákonníka).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka zakotvená v § 18 úverových zmluvných podmienok oprávneného, ktorá je súčasťou uzavretej úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania, je takouto neprijateľnou podmienkou, pretože zakotvuje dohodu, v zmysle ktorej majetkové spory vzniknuté so zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory, teda vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Námietka odvolateľa, že skutkové zistenia okresného súdu o tom, že povinný nemohol ovplyvniť obsah úverovej zmluvy pri jej uzatváraní, pričom nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia, za akých podmienok bola zmluva uzatváraná, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol, (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č.j.: z 26.10.2010), nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je dôvodná. Ak úver bol poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinný ju mohol prijať ako celok vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky, alebo ju odmietnuť ako celok. Takýto záver nakoniec aj vyplýva z obsahu odvolania oprávneného, ktorý v odvolaní uviedol, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky. Z tohto tvrdenia oprávneného je teda zrejmé, že žiadna zo zmluvných ustanovení úverovej zmluvy nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná a že povinný prijal zmluvné podmienky ako celok. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka je súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného miniatúrnym, len veľmi obtiažne čitateľným písmom. Vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky len potvrdzuje správnosť konania a rozhodovania prvostupňového súdu, ktorý posúdil úverovú zmluvu ako typickú adhéznu zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V rozhodnutí, na ktoré odkazuje odvolateľ, totiž dovolací súd síce vyhodnotil, že vysokoškolsky vzdelaná žalobkyňa, ktorá sa domáhala neplatnosti rozhodcovskej doložky zakotvenej do sprostredkovateľskej zmluvy v postavení priemerného spotrebiteľa pri náležitej opatrnosti si musela všimnúť, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku, pričom posudzovanú zmluvu nevyhodnotil ako typickú adhéznu zmluvu, ale skôr ako zmluvu majúcu charakter individuálne dojednanej zmluvy, keď všeobecno-obchodné podmienky boli zakomponované do textu

zmluvy drobnejším, ale dobre čitateľným písmom, ktorých kľúčové slová boli zvýraznené väčším štandardným písmom a tučne. Preto samotné oboznámenie sa s písomným vyhotovením zmluvy postačuje pre prijatie záveru o charaktere tejto zmluvy ako štandardnej formulárovej zmluvy a nie je potrebné skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom. Samotná tá skutočnosť, že na povinného nebol vyvíjaný zo strany oprávneného žiaden nátlak a že povinný uzavrel zmluvu dobrovoľne po jej prečítaní, nič nemení na závere o tom, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Námietka oprávneného, že okresný súd vychádzal z „nejednoznačného a mätúceho“ prekladu Smernice Rady 93/13/EHS do slovenského jazyka, keď vyvodil záver, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, hoci význam a zmysel smernice v originálnom znení v prílohe 1 písm. q/ smeruje iba k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy s osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy, taktiež nie je dôvodná. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa Článku 8 Smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok národné súdy posudzujú pri zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu národný súd priamo neaplikuje, môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa , účinnou od 1.1.2008, priamo v menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.

Námietka oprávneného, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné a nesprávne, keďže priamo vychádza zo smernice, ktorá nie je priamo aplikovateľná a zastáva len úlohu interpretačného pravidla, je taktiež nedôvodná, pretože z odôvodnenia prvostupňového súdu je zrejmé, že neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky odvodil súd z ust. § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 Obč. zák.

Správne preto súd prvého stupňa na neplatnú zmluvnú podmienku neprihliadol, lebo za danej situácie rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom (keďže bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu).

Navyše odvolací súd dodáva, že rozhodcovskú doložku, podľa ktorej prípadný spor medzi účastníkmi zmluvného vzťahu by mal riešiť rozhodca, ktorého sídlo je A. N., teda v mieste vzdialenom od miesta bydliska povinného A. KrO. Q. T. (na východe Slovenskej republiky), je z tohto dôvodu taktiež možné považovať za nekalú. Takto určený rozhodcovský súd je totiž značne vzdialený od bydliska spotrebiteľa, čo môže sťažiť jeho možnosť dostaviť sa na súd. Tento záver je podporený aj judikatúrou Súdneho dvora, (Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikné Győrfi), podľa ktorého v prípade sporov týkajúcich sa nižších peňažných súm by mohli byť náklady spotrebiteľa spojené s dostavením sa na súd odstrašujúce a viesť spotrebiteľa k tomu, že sa vzdá možnosti podať na súd akýkoľvek opravný prostriedok, alebo svojich práv na obranu. Súdu teda prislúcha posúdiť, či s prihliadnutím na okolnosti týkajúce sa konkrétnej veci, doložka o voľbe právomoci sa má kvalifikovať ako nekalá.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( zák. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.