Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/180/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: D., spoločnosť s ručením obmedzeným, T., A. XX, T., W.: XXXXXXXX, zastúpeného I.. I. J., advokátom, P. XX, T. proti žalovanému: D. P. s.r.o., O. XX/XX, T. - Mestská časť E., W.: XXXXXXXX o zaplatenie 6 XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -88 zo dňa 21.5.2010 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 229,76 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 433,26 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 148,81 eur (185 239,00 Sk) a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2 166,28 eur, ktoré bol povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu, advokátovi I.. I. J., a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že predmetom konania je žalobcom uplatnený peňažný nárok žalobou zo dňa 26.9.2007 vo výške 6 148,81 eur (185 239,00 Sk) s príslušenstvom, čo odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný mu neuhradil zmluvnú pokutu vo výške 4 801,50 Sk za porušenie Zmluvy o dielo č. Z/2007/3729 vyúčtovanú faktúrou žalobcu č. 07157; zmluvnú pokutu vo výške 122 564,20 Sk za porušenie Zmluvy o dielo č. Z/2007/3456 vyúčtovanú faktúrou žalobcu č. 07180; zmluvnú pokutu vo výške 11 330,00 Sk za porušenie Zmluvy o dielo č. vyúčtovanú faktúrou žalobcu č. 07160; zmluvnú pokutu vo výške 40 012,35 Sk za porušenie Zmluvy o dielo č. vyúčtovanú faktúrou žalobcu č. 07159 a zmluvnú pokutu vo výške 6 531,00 Sk za porušenie Zmluvy o dielo č. Z/2007/3931 vyúčtovanú faktúrou žalobcu č. 07158, pričom ako príslušenstvo si uplatnil nahradenie trov súdneho konania. Prvostupňový súd konštatoval, že žalovaný svojim listom zo dňa 7.8.2007 vrátil žalobcovi späť jeho penalizačné faktúry č. 07160, 07157, 07158 a 07159, čo odôvodnil nedodržaním termínu dodania tovaru, nepresným zameraním rozmerov a technikou založenia okien a opätovne listom zo dňa 25.9.2007 vrátil vyššie vedené penalizačné faktúry spolu s penalizačnou faktúrou č. 07180 a ich vrátenie odôvodnil obdobne ako v liste zo dňa 7.8.2007. Prvostupňový súd poukázal aj na vyjadrenie žalovaného k veci, keď uviedol, že so žalobcom dohodol montáž a dodávku okien pre rodinný dom s termínom dodania do 15.12.2006, pričom podľa tvrdenia žalovaného nebol dohodnutý termín splnený a k dodávke okien došlo až po urgencii vád žalovaného v treťom mesiaci roku 2007. Žalovaný

ďalej uviedol, že okná boli zamerané nekvalitne, okná netesnia, pri montáži bolo potrebné z dverí rezať a že žalobca nedodal dohodnutú farbu výplne dverí, pričom tieto vady viackrát telefonicky aj osobne u žalobcu reklamoval. Uviedol, že tieto vady reklamoval u zamestnanca žalobcu p. N. a neskôr na svoju obranu uviedol, že dielo nebolo riadne ukončené a odovzdané, a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Prvostupňový súd uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to oboznámením Zmluvy o dielo č. zo dňa 21.3.2007, predmetom ktorej bola dodávka okien, dverí a doplnkov podľa cenovej ponuky č. 01/3729/07 za dohodnutú cenu vo výške 9 899,60 Sk, Zmluvy o dielo č. zo dňa 21.3.2007, predmetom ktorej bola dodávka okien, dverí a doplnkov podľa cenovej ponuky č. 01/3988/07 za dohodnutú cenu vo výške 22 660,00 Sk, Zmluvy o dielo č. zo dňa 21.3.2007, predmetom ktorej bola dodávka okien, dverí a doplnkov podľa cenovej ponuky č. 01/4016/07 za dohodnutú cenu vo výške 76 214,70 Sk, Zmluvy o dielo č. zo dňa 21.3.2007, predmetom ktorej bola dodávka okien, dverí a doplnkov podľa cenovej ponuky č. 01/3931/07 za dohodnutú cenu vo výške 13 466,00 Sk, Zmluvy o dielo č. Z/2007/3456 zo dňa 21.3.2007, predmetom ktorej bola dodávka okien, dverí a doplnkov podľa cenovej ponuky č. 01/3456/07 za dohodnutú cenu vo výške 350 739,50 Sk, ako aj oboznámením preberacích protokolov, citovaných faktúr a výpisov z účtu žalobcu, vrátane výsluchu svedkov W. D., J. N. a W.. I. J. zistil, že žalobcovi podľa vznikol voči žalovanému nárok na uhradenie ceny za vykonanie vyššie uvedených diel. Táto cena s poukazom na znenie , ako aj podľa dohôd účastníkov bola uhradená po vykonaní diela, k čomu došlo pri zmluve č. Z/2007/3729 dňa 7.2.2007, pri zmluve č. Z/2007/3988 dňa 23.3.2007 a pri ostatných vyššie uvedených zmluvách, najneskôr ku koncu mesiaca marec 2007. Keďže v článku II. Zmluvy sa účastníci dohodli, že žalobca dielo vykoná do 60 dní a v článku IV. sa dohodli, že cena diela bude uhradená po odovzdaní diela a v článku VII. sa dohodli, že pre prípad omeškania s platbou vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5% z dlžnej sumy denne za každý deň omeškania, uzavrel prvostupňový súd, že žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením ceny diela, t.j. do omeškania s platbou a na základe tejto skutočnosti vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných pokút dohodnutých v jednotlivých zmluvách v ich článku VII.

Prvostupňový súd citujúc aj ustanovenia , , , , , ako aj konštatoval, že žalovaný porušil svoju povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu diela včas, preto podľa v spojení s vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie tejto povinnosti a to vo výške 0,5% z dlžných súm denne do zaplatenia. Po matematickom prepočte uplatnených zmluvných pokút s ohľadom na dĺžku omeškania a dlžnej čiastky súd zistil, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných pokút vyúčtovaných penalizačnými faktúrami č. 07157, 07180, XXXXX, 07159 a 07158 v celkovej sume 185 239,00 Sk (po prepočte 6 148,81 eur) je v plnom rozsahu opodstatnený.

Obranu žalovaného spočívajúcu v jeho tvrdení, že dielo malo vady a že nebolo doposiaľ odovzdané, nepovažoval za dôvodnú, lebo z predložených preberacích protokolov, z výpovede svedkov J. N., W.. I. J. a tiež aj z obsahu odporu podaného žalovaným, bola dostatočne zistená skutočnosť, že ku vyhotoveniu a tiež aj k odovzdaniu diel skutočne došlo. Žalovaného tvrdenie o jeho reklamácii vád diela prostredníctvom pracovníka žalobcu J. N. sa ukázalo totiž nepravdivé, pretože tento pracovník žalobcu toto tvrdenie žalovaného priamo poprel na pojednávaní dňa 8.4.2009. Svedok W. D. sa o údajnej reklamácie mal dozvedieť iba sprostredkovane a to práve od žalovaného, t.j. výpoveď je iba sprostredkovaná, a preto nemala takú dôkaznú hodnotu ako výpoveď svedka J. N.. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný aj napriek výzve súdu počas celého súdneho konania neuviedol, ohľadne ktorej zmluvy o dielo malo dôjsť ku vadnému plneniu a tiež neoznámil, ani nepreukázal akým spôsobom a či vôbec požadoval odstránenie vád diela.

Pokiaľ by reklamáciou vád diela mali byť vyššie uvedené listy žalovaného zo dňa 7.8.2007 a 25.9.2007, ktorými žalovaný vrátil žalobcovi sporné penalizačné faktúry, prvostupňový súd konštatoval, že žalovaným namietané skutočnosti sa ukázali ako neopodstatnené. Konkrétne „nedodržanie termínu dodania tovaru“ bolo neopodstatnené, pretože k vykonaniu diela došlo dokonca ešte o cca 50 dní skôr

ako mali byť vykonané. Plnenie malo byť do 60 dní odo dňa uzavretia zmlúv (t.j. do 60 dní od 21.3.2007), pričom všetky diela boli odovzdané najneskôr do konca marca 2007. Ďalšie namietané skutočnosti (vadné zameranie a nesprávna technika založenia okien) sa tiež preukázali ako neopodstatnené, čo vyplývalo zo svedeckej výpovede J. N.. Listy žalovaného boli žalobcovi zaslané s odstupom takmer pol roka od odovzdania diel a z ich obsahu vyplýva iba to, že vracia penalizačné faktúry žalobcu a aj preto súd považoval obranu žalovaného iba za účelovú. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný cenu vykonaných diel uhradil, čo súd podľa považoval za uznanie záväzku žalovaného voči žalobcovi titulom nároku na zaplatenie ceny vykonaných diel, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Navrhované znalecké dokazovanie ohľadne vadnosti plnenia považoval súd za zbytočné a nehospodárne, nakoľko v konaní nebola preukázaná zásadná skutočnosť, t.j. reklamácie vád diela. Iné dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ustanovením a priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný ich náhradu v plnom rozsahu. Náhrada trov konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 11 112,00 D. (368,85 eur) žalobcom a z trov právneho zastúpenia žalobcu, ktoré pozostávali z 5 úkonov právnej služby v hodnote po 6 350,00 Sk (prevzatie zastúpenia, spracovanie a podanie žaloby, podanie stanoviska žalobcu k odporu žalovaného, účasť na pojednávaní dňa 5.11.2008 a písomné podanie zo dňa 2.12.2008) + 3 x režijný paušál po 178,00 Sk a 2 x režijný paušál v hodnote 190,00 Sk (tieto trovy právneho zastúpenia spolu po prepočte na euro predstavujú 1 084,24 eur); z odmeny za 3 úkony právnej služby v hodnote po 210,81 eur (účasť na pojednávaní dňa 8.4.2009, dňa 9.12.2009 a dňa 21.5.2010), z odmeny za 1 úkon právnej služby v hodnote 52,70 eur (1 z hodnoty úkonu, keďže pojednávanie dňa 16.9.2009 bolo odročené bez prejednania veci) + 3 x režijný paušál po 6,95 eur + 1 x režijný paušál 7,21 eur, a to v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (, , a ).

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že okresný súd sa priklonil jednostranne na stranu žalobcu a nebol prizvaný znalec z odboru stavebníctva, ktorý by jednoznačne dokázal, že dielo je doposiaľ neúplné a poškodené zo strany dodávateľa - žalobcu. Vychádzajúc teda z jeho obsahu, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania. Zastával názor, že rozsudok prvostupňového súdu vychádza z náležite vykonaného dokazovania a taktiež aj zo správneho právneho posúdenia veci, a teda nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie je jednostranné. Citujúc ustanovenie , , ako aj , zdôrazil to, čo tvrdil v konaní na súde prvého stupňa, teda že údajné vady diela žalovaný napáda iba účelovo v snahe spochybniť oprávnený nárok žalobcu. Žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz na podporu svojich tvrdení, čo konštatoval aj prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Naopak, žalobca predloženými dôkazmi preukázal, že vykonával pre žalovaného diela, ktorých cenu fakturoval žalovanému. Žalobca dôkazmi taktiež preukázal, že zo strany žalovaného došlo k úplným alebo čiastočným úhradám. Údajné vady diela žalovaný napadol až potom, ako si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty z titulu omeškania žalovaného s úhradou ceny diela.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti takému rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné, aj keď závery odvolacieho súdu vychádzajú z iných dôvodov.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti právneho názoru vysloveného súdom prvého stupňa, ktorý žalobe vyhovel.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú procesnú dôkaznú povinnosť, a to povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, a to pokiaľ ide o základ nároku, vyvodil správne skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol, pokiaľ uzavrel, že žalovanému v zmysle ustanovenia vznikol nárok na uhradenie ceny za vykonanie vyššie uvedených diel, ktoré aj podľa dohôd účastníkov v súlade s ustanovením boli uhradené, avšak po vykonaní diela, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania s uhradením ceny diela, t.j. do omeškania s platbou. Preto vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných pokút dohodnutý v jednotlivých zmluvách v ich článku VII. Je potrebné dať za pravdu súdu prvého stupňa, že v konaní nebola zo strany žalovaného preukázaná reklamácia vád diela, čo potvrdili aj ním navrhnutí svedkovia. Nebolo konkretizované a špecifikované, ohľadne ktorej zmluvy o dielo malo dôjsť ku vadnému plneniu a nebolo oznámené ani preukázané, akým spôsobom a či vôbec požadoval žalovaný odstránenie vád diela. Preto súd prvého stupňa správne vyvodil záver, že obrana žalovaného za tejto situácie bola iba účelová a navrhované znalecké dokazovanie ohľadne vadnosti plnenia by bolo zbytočné a nehospodárne, keďže nebola preukázaná reklamácia vád.

Žalovaný teda tvrdenia žalobcu vieryhodne nevyvrátil, ako ani tvrdenia vypočutých svedkov, ku ktorým mal možnosť sa vyjadriť a konfrontovať s nimi sporné okolnosti. V priebehu celého konania nevyprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by zistený skutkový, ako aj právny stav spochybnil tak, aby zvrátil rozhodnutie vo svoj prospech.

Je potrebné uviesť, že súd pri rozhodovaní o žalobe vychádza a rozhoduje podľa skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom sa riadi príslušnými ustanoveniami . V zásade platí, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý svoje uplatnené právo musí preukázať, pričom predkladá dôkazy svedčiace jeho uplatnenému nároku, avšak žalovaný má taktiež právo preukázať opak, resp. vyvrátiť tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom.

V predmetnej veci však žalovaný nepreukázal, resp. nevyvrátil opodstatnenosť základu žalobcovho nároku, nakoľko nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil základ žaloby.

Nemožno však akceptovať závery súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, ktorú považuje odvolací súd za neprimerane vysokú.

Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

Citované zákonné ustanovenie dáva súdu oprávnenie neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Z vecného hľadiska zákon ustanovuje dve kritériá na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty - hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam zabezpečenej povinnosti, a teda možno povedať, že ustanovením

týchto požiadaviek zákon akcentuje primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k záujmu na plnení zmluvy tej strany, ktorá si zmluvnou pokutou splnenie zmluvy zabezpečuje. Zmierňovacie právo súdu má zmysel v tom, že súd môže korigovať stav, ak by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dielo zhotovil a odovzdal žalovanému v pomerne krátkej lehote. Cenu diela vyúčtoval faktúrami, ktoré žalovaný v ustanovenej lehote nezaplatil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Podľa článku VII. zmluvy sa účastníci dohodli, že pre prípad omeškania s platbou vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5% z dlžnej sumy denne za každý deň omeškania. Okrem toho, že takto dohodnutú zmluvnú pokutu možno považovať za jednostranne zvýhodňujúcu jednu zmluvnú stranu, má odvolací súd za to, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta vo výške 0,5% z dlžnej sumy denne za každý deň omeškania je neprimerane vysoká, keďže po prevedení na ročnú úrokovú sadzbu by to predstavovalo 182,5% ročne. Takto určená zmluvná pokuta by znamenala skutočne neúmernú prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá v danom prípade už nebola nevyhnutná na naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty, keďže je nesporné, že tieto penalizačné faktúry boli vystavené už v čase, kedy zo strany žalovaného došlo k úhrade splatných faktúr. Priznaním zmluvnej pokuty v žalovanej výške a vo výške priznanej súdom prvého stupňa by došlo k neúmernému poškodeniu dlžníka.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd použil moderačné právo podľa a zmluvnú pokutu v žalovanej výške a vo výške priznanej súdom prvého stupňa pre jej neprimeranosť, znížil na pokutu vo výške 0,10% z dlžnej sumy denne za každý deň omeškania, čo predstavuje 1 229,76 eur, pričom vychádzal predovšetkým z hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti. Je totiž nesporné, že samotná zmluvná pokuta má mať preventívnu povinnosť, t.j. aby dlžník plnil, keďže zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Splnením dlhu už zmluvná pokuta stráca formu zabezpečovacieho inštitútu.

Odvolací súd preto podľa zmenil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 6 148,81 eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 229,76 eur (čo zodpovedá matematickému prepočtu uplatnených zmluvných pokút s ohľadom na dĺžku omeškania a dlžnej čiastky, t.j. na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% z dlžnej sumy denne za každý deň omeškania). V nadväznosti na tento prepočet zmenil aj rozsudok vo výroku o trovách konania a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 433,26 eur, čo zodpovedá pomeru úspechu žalobcu vzhľadom na vyššie uvedený prepočet priznaného nároku, t.j. jednej pätine uplatnených trov konania (2 166,28 : 5 = 433,256 = 433,26).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože tak žalobca, ako aj žalovaný boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní, preto im obom súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.