Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-208-2011.pdf
PDF · 84.66 KB
No categories available
4P/208/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou vo veci starostlivosti súdu o mal. N. Š., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov T. Š., nar. X.X.XXXX, bytom C. L., U.S., U. XXX a P. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III pracovisko Pezinok, č.k. 42C/18/2005-20 zo dňa 8.6.2005 tak, že počnúc od 1.3.2011 je otec p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. Š., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným a to sumou 100 eur mesačne vždy do každého pätnásteho dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Zameškané výživné za obdobie od 1.3.2011 do 31.10.2011 vo výške 268,88 eur súd povoľuje otcovi splácať v 33 eur mesačných splátkach vždy do každého pätnásteho dňa toho-ktorého mesiaca spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou výroku tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.2.2011 sa matka domáhala, aby súd zaviazal prispievať otca na výživu maloletého N. sumou 200,- eur mesačne od 1.2.2011. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Bratislava III pracovisko Pezinok č.k. 42C 18/05-20 vo výške 2.000,- Sk. Pri návštevách syna v domácnosti otca cca dvakrát do roka otec dal cca 50,- eur. Jej mesačný príjem za posledný rok až polrok sa znížil. Od novembra 2005 do augusta 2010 bývali v podnájme, kde boli mesačné náklady cca 300,- eur. V auguste 2010 si kúpili trojizbový byt za čo platia elektriku 137,- eur, internet 10,- eur, nájomné 43,- eur, koncesionárske poplatky 4,64 eura, káblovú televíziu 9,- eur, splácajú hypotekárny úver mesačne 131,- eur, stavebný úver 233,- eur, poistku na domácnosť mesačne 6,90 eur. Synovi platí poistku 8,60 eur, ona sebe platí poistku 44,75 mesačne. Vlastní auto. Maloletý navštevuje druhý ročník G. J.. Hráva futbal v R., okrem toho sa venuje florbalu a tenisu. Syn má zdravotné problémy, trpí nádchou, za lieku mu dávam mesačne 20,- eur.
Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 38P 185/2011-17 zo dňa 20.1.2011 preniesol príslušnosť na tunajší súd, uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.8.2011.
Matka na podanom návrhu trvala. Uviedla, že maloletý má chronickú nádchu. Ona vlastní osobné motorové vozidlo Opel Corsa. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec sa so synom stretáva obmedzene, vzhľadom na vzdialenosť bydlísk. Jej príjem je už aj s daňovým bonusom. Je pravda, že pri vyporiadaní
BSM dostala čiastku 820.000,- Sk. Byt si zakúpila až minulý rok, nakoľko tak jej to vyšlo. Z tých 820.000,- Sk, sa nadštandardne starala o syna. Začala splácať pôžičku v Cetelem 24,22 eur - notebook, sebe životné poistenie 44,75 eur, polročne sa skladajú na stužkovú po 20,- eur. Pred troma mesiacmi menila okná, mama jej požičala 3.000,- eur. Synovi financuje všetky voľné časové aktivity. Komplet od rozvodu je celá starostlivosť na nej.
Otec uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletého 100,- eur mesačne, neskôr žiadal návrh matky zamietnuť. Manželstvo uzavrel na konci roka XXXX. Z manželstva sa mu narodila XX.X.XXXX B., manželka je zamestnaná. Od roku 2005 do roku 2008 výstavbou nadobudli rodinný dom. Rozpočet bol na 2.500.000,- Sk, svojpomocne, čo vyšlo o 25 % menej. Príspevok na bývanie nedostáva žiadny, daňový bonus poberá na dve deti, aj k manželkinej dcére P., ktorá má 13 rokov. Jej otec prispieva na výživu čiastkou 160,- eur mesačne. So synom sa stretáva podľa toho, ako chce syn. Vlastnia Renault Megane desaťročný. Manželka spláca práčku v Cetelem 22,- eur.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že návrh matky je opodstatnený, nakoľko od poslednej úpravy výšky výživného uplynula doba šesť rokov. Na trinásťročnú nevlastnú dcéru otca je určené výživného vo výške 160,- eur a na sedemnásťročného syna len 66,- eur. Navrhla určiť výživné v minimálnej výške 180,- eur.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise a s potvrdením o príjme obidvoch rodičov, s prehľadom o ich výdavkoch a s obsahom pripojeného spisu Bratislava III 42C/18/2005, pričom zistil tento skutkový a právny stav:
Naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava III pracovisko Pezinok, č.k. 42C/18/2005-20 zo dňa 8.6.2005, ktorým súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a zároveň schválil medzi rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu, ktorou maloletého N. P., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a ktorou sa otec zaviazal prispievať čiastkou 2.000,- Sk mesačne vopred k rukám matky. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom priemerný mesačný príjem matky v roku 2004 predstavoval 19.601,- Sk netto a priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od marca 2004 do marca 2005 predstavoval 17.233,- Sk netto. Maloletý navštevoval piaty ročník ZŠ. V súčasnej dobe priemerný čistý mesačný príjem matky predstavuje 357,63 eur vrátane daňového bonusu (potvrdenie na čl. 28 spisu), okrem toho matka poberá výsluhový dôchodok vo výške 840,24 eur mesačne (rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava na čl. 29 spisu). Celkový príjem matky činní 1.197,87 eur. Priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie apríl 2011 až september 2011 predstavoval 664,36 eur, (potvrdenie na čl. 26 spisu), okrem toho poberá otec daňový bonus na dve maloleté deti vo výške 41,02 mesačne. Manželka otca dieťaťa je zamestnaná a priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 503,- eur (potvrdenie na čl. 30 spisu). Otec uzavrel manželstvo v roku XXXX. Z manželstva pochádza maloletá B., nar. XX.X.XXXX. Manželka otca dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k trinásťročnej dcére P., na ktorú jej otec mesačne prispieva spolu 160,- eur. Od poslednej úpravy výšky výživného došlo k zmene majetkových pomerov na strane otca, ktorý za trvania manželstva s terajšou manželkou nadobudol výstavbou rodinný dom, ako aj matke, ktorá si minulý rok zakúpila byt. Obaja rodičia vlastnia osobné motorové vozidlo, otec desaťročný Renault Megane, matka Opel Corsa. Maloletý navštevuje tretí ročník Obchodnej akadémie, venuje sa športovým aktivitám. Otec si k nemu vyživovaciu povinnosť plní. So synom sa stretáva obmedzene, vzhľadom na vzdialenosť medzi ich bydliskami.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel čiastočne. Bolo zistené, že od poslednej úpravy výšky výživného uplynula doba šesť rokov a za ten čas vzrástli náklady na zabezpečenie základných životných potrieb maloletého dieťaťa, ktorý v súčasnej dobe navštevuje tretí ročník strednej školy. Na druhej strane došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorému dňa 25.6.2006 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej B. pochádzajúcej z manželstva. Príjem otca stúpol z 572,03 eur na 664,36 eur t.j. o 92,33 eur. Tým, že otcovi reálne stúpol príjem, stúpla aj jeho životná úroveň na ktorej má právo podieľať sa nielen otec, ale aj maloleté deti, ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť, teda maloletý N. a maloletá B.. Preto súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne, ktorá suma podľa názoru súdu zodpovedá kritériám uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Príjem v rodine matky tak predstavuje jej príjem zo závislej činnosti a výsluhového dôchodku 1.197,87 eur plus súdom stanovené výživné 100,- eur, teda na jedného člena domácnosti pripadne 598,94 eur, dokonca viac ako ostane v rodine otca po rozpočítaní na jednotlivých členov domácnosti. Z tohto dôvodu súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu. Výživné neslúži len k uspokojovaniu výživy v užšom slova zmysle, ale aj na náklady na ošatenie, obutie, bývanie, nákup hygienických potrieb, v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, na uspokojovanie športových, kultúrnych, rekreačných, spoločenských potrieb dieťaťa. V danom prípade tieto potreby v prevažnej miere maloletému uhrádza jeho matka. Rovnako sa o maloletého osobne stará. Z príjmu, ktorý je tu na strane otca - 664,36 eur aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletého čiastkou 100,- eur mesačne. Počiatok takto určenej vyživovacej povinnosti súd určil od 1.3.2011, nakoľko matka si podala návrh na zvýšenie výživného dňa 28.2.2011 (matke nič nebránilo podať si návrh na zvýšenie výživného skôr), čím otcovi vzniklo zameškané výživné do konca októbra 2011 vo výške 266,88 eur (100-66,39x8), ktoré sa povoľuje otcovi splácať v 33,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým, že na ochranu oprávnených záujmov maloletého zároveň určil, že ak otec neuhradí čo i len jednu splátku stane sa splatným celý dlh.
Výrok o trovách konania zodpovedá ust. § 146 ods.1 písm.a/ Obč.súd.por..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.