Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-374-2011.pdf
PDF · 95.26 KB
No categories available
11P/374/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Jozefom Triznom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa V. N., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., odborom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov X. N., narodenej XX.XX.XXXX, bytom B., O. W. a O. M., narodeného XX.XX.XXXX, bytom B., S.. N.. B.. D. XXXX/X, v súčasnosti bytom X D. O. T. P. Q. T., Í., v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
m e n í rozsudok Okresného súdu B. č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo XX.XX.XXXX, právoplatného XX.XX.XXXX, čo do výroku o výživnom tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca O. M., narodeného XX.XX.XXXX na maloletého V. N., narodeného XX.XX.XXXX zo sumy 56,43 Eur mesačne na 90 Eur mesačne počnúc dňom 01.10.2011.
Takto určené výživné je otec p o v i n n ý zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca.
odôvodnenie:
Súd začal konať vo veci na návrh matky X. N., ktorá v návrhu a na pojednávaní zhodne žiadala zvýšiť otcovi maloletého V. N. a to O. M. výživné zo sumy 56,43 eura mesačne na 120 eur mesačne od 01.10.2011, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že k poslednej úprave výživného došlo v roku 2009, keď otcovi bolo zvýšené výživné na maloletého V. rozsudkom Okresného súdu B. č. k. XP/XXX/XXXX zo XX.XX.XXXX z 1 000 Sk mesačne na 54,43 eura mesačne od 01.10.2009. Od toho času sa pomery na jej strane a dieťaťa zmenili k horšiemu. Stalo sa tak z dôvodov, že v minulosti robila na aktivačných prácach a mala vyšší príjem. V súčasnosti dostáva len opakovanú sociálnu dávku v celkovej sume 173 eur vrátane príspevku na bývanie a prídavku na maloleté dieťa. Žije sama so svojím maloletým synom V.. Za byt musí platiť 207 eur mesačne. Bez pomoci svojej matky by ani nevedela existovať. Chodí sa hlásiť na úrad práce, o prácu sa zaujíma, ale robotu si nevie nájsť ako kaderníčka, pýtala sa na rôznych miestach, potvrdenia pravidelne predkladá úradu práce, kde všade si robotu hľadala. Sama začať pracovať ako kaderníčka nevie, lebo nemá na to začínajúci potrebný kapitál. Musela by si zariadiť kadernícky salón a tam by musela nakúpiť rôzne veci, celú miestnosť prispôsobiť tomuto účelu, čo by minimálne stálo okolo 1 500 eur až 2 000 eur, na čo ona peniaze nemá. Otec dieťaťa, keď bol s ňou v kontakte, tak sa chválil, že on v cudzine žije so svojou manželkou, že aj ona pracuje, každý z nich má príjem okolo 600 eur, ich spoločný príjem je 1 200 eur. Výživné, ktoré otec doposiaľ platil, bolo nedostatočné, nekrylo potreby dieťaťa. Ona má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, pretože okrem maloletého V. má aj syna O. N., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý je v ústavnom zariadení v Č., na ktorého platí výživné 33 eur na základe rozhodnutia okresného súdu. Úspory nemá žiadne. Vlastní byt, iný majetok nemá.
Súd pojednával v neprítomnosti otca podľa § 101 odsek 2 O. s. p., ktorý sa na pojednávanie nemohol dostaviť pre značnú vzdialenosť svojho bydliska v Írsku.
Z písomného vyjadrenia otca súd zistil, že tento nesúhlasil so zvýšením výživného na syna V. N. z dôvodu, že si nemôže dovoliť platiť vyššie výživné, nakoľko má dlhy vo vzťahu k rôznych úverovým spoločnostiam, ktoré vznikli počas jeho spolužitia s matkou maloletého V. X. N.. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi O. N., narodenému XX.XX.XXXX, ktorý je umiestnený v Reedukačnom centre Č., na ktorého platí výživné v sume 70 eur. Podľa jeho názoru matka X. N. je dlhodobo nezamestnaná, približne desať rokov nepracuje, ale mohla by si nájsť robotu. Ako vie, pracovala v rámci aktivačnej činnosti, od toho času nevie, že by niekde robila a mohla by sa zamestnať vo svojom odbore ako kaderníčka. Stará matka J. N. svojvoľne financuje svoju dcéru X. N. na čokoľvek, nákupy, úhrady spojené s užívaním bytu, elektrinu, toto robila aj počas obdobia, keď oni ešte žili spolu so svojou družkou X. N.. Nesúhlasí ani so sumou, ktorú matka žiada, pretože syn O. nie je doma, je absurdné platiť takú vysokú sumu, ako to matka požaduje len z dôvodov, že matka nerobí a je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Súhlasil by so zvýšením výživného na 60 eur. Ani on nemá dobrú finančnú situáciu, jeho práca je viac- menej sezónna, pracuje v období, keď sa poráža dobytok. Je finančná kríza a pracovné možnosti nie sú najlepšie ani v Írsku. On tiež musí platiť byt a pôžičky, ktoré má. Čo sa jeho týka, žije so svojou manželkou, občiankou B. republiky K. N.. Inak je nemajetný, nemá úspory.
Kolízny opatrovník na pojednávaní vypovedal, že žiada návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého V. N. primerane vyhovieť, zohľadniť vek, odôvodnené potreby dieťaťa, majetkové a finančné pomery na strane otca i matky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu, výsluchom účastníkov konania, z rodného listu maloletého dieťaťa, zo správ o prešetrení pomerov od Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B., z písomného vyjadrenia otca O. M. z č. l. 22, potvrdení o príjmu otca z č. l. 25, 26, z dohody u uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach z č. l. 27 až 30, z S. z č. l. 32, z obsahu pripojených spisov Okresného súdu B. sp. zn. 11P/169/2011, sp. zn. 8P/194/2009.
Z pripojeného spisu Okresného súdu B. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, právoplatného XX.XX.XXXX, bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým O. N., synom rodičov X. N. a O. M.. Rodičia boli zaviazaní prispievať výživným na syna O., matka v sume rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a otec O. M. v sume 60 eur mesačne.
Z pripojeného spisu Okresného súdu B. č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo XX.XX.XXXX, právoplatného XX.XX.XXXX bolo zistené, že bolo zvýšené výživné otcovi na maloletého V. zo sumy 1 000 Sk mesačne na 54,43 eura mesačne od 01.10.2009. V dôvodovej časti rozsudku sa udáva, že príjem otca bol okolo 340 eur mesačne a matka bola nezamestnaná, poberala len opakované sociálne dávky.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrenie neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva zákonná povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu, ktorá povinnosť trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prihliada aj na to, kto v prevažnej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť dieťaťa a prihliada aj na zabezpečovanie domácnosti zo strany rodičov, ktorý z nich a v akej miere zabezpečuje potreby pre domácnosť. Pri skúmaní reálnych možností, schopností i majetkových pomerov rodiča, súd neberie do úvahy náklady zo strany rodiča, ktoré nie je potrebné nevyhnutné vynaložiť.
Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti rodičov a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní ich majetku. Rodič má v zásade vždy zabezpečovať vyššiu životnú úroveň svojmu dieťaťu ako má on sám.
Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Kvalita a náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však vždy závislá od veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pri dieťati predškolského veku rodič, ktorý sa o dieťa stará, spravidla svoju vyživovaciu povinnosť si plní výkonom tejto osobnej starostlivosti. V tomto prípade sa o dieťa stará matka, otec pracuje v cudzine, výživné posiela pravidelne. Dokazovaním bolo ďalej zistené, že otec žije so svojou manželkou, jeho príjem je v súčasnosti platený týždenne jeho zamestnávateľskou organizáciou a ten sa pohybuje v rôznych čiastkach. Otec 15.09.2011 obdržal od svojho zamestnávateľa sumu 340,95 eura, 22.09.2011 sumu 161,62 eura, 29.09.2011 sumu 177,07 eura, úhrnne v priemere na jeden mesiac to predstavuje 600 eur mesačne, 13.10.2011 obdržal sumu 322,89 eura. Jeho manželka K. N. v zmysle jej reálnych možností a schopností dosahuje príjem v sume 600 eur mesačne. Čo sa týka počtu vyživovacích povinností, tá sa nezmenila, matka má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, aj otec. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd zistil, že matka je vlastníčkou bytu, ktorý obýva s dieťaťom, otec je nemajetný. Treba uviesť, že v súčasnosti miera odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa sa zmenila v porovnaní s minulosťou, s časom poslednej úpravy výživného na dieťa. Dieťa je telesne i duševne vyspelejšie. K podstatnému zvýšeniu nákladov došlo na strane maloletého V., pretože matka mu musí venovať primeraný čas a hradiť aktivity zamerané na výchovu dieťaťa, aj keď zatiaľ maloletý V. do školy ešte nechodí. Je zrejmé, že potreby V. sú odôvodnené životnou úrovňou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú mieru potrieb nevyhnutných pre život dieťaťa. Ak to však možnosti a schopnosti rodičov umožňujú, je potrebné považovať za odôvodnené aj ďalšie potreby na strane dieťaťa, nielen bežné, akými sú zabezpečenie predovšetkým jeho výživy, ošatenia, nákupu, obuvi, prádla, atď. V takomto prípade je možné zohľadniť ako odôvodnené potreby primerané veku a vyspelosti dieťaťa zodpovedajúce kvalitatívne a kvantitatívne pestrejším nárokom, ktoré vytvárajú predpoklad na všestrannejší rozvoj a intelektuálny vývin dieťaťa. Nová úprava vyživovacej povinnosti u dieťaťa je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd preukázané, že pomery rodičov sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a odôvodneným potrebám dieťaťa.
Je potrebné uviesť, že príjmy otca v porovnaní s minulosťou neklesli, ani počet otcom vyživovaných osôb sa nezmenil, má naďalej vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť také výživné, ako to súd upravil vo výrokovej časti tohto rozsudku bez toho, aby závažným spôsobom poklesla životná úroveň otca dieťaťa, ktorá by negatívne postihla životnú úroveň jeho najbližších.
Pokiaľ matka žiadala stanoviť vyššie výživné na dieťa tak, ako je to uvedené v návrhu, súd jej podaniu nemohol v plnom rozsahu vyhovieť, pretože takéto výživné, ako matka požadovala, nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vo veku ako je maloletý V. s prihliadnutím na reálne možnosti a schopnosti otca dieťaťa. Z týchto dôvodov súd rozhodol, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Taktiež vo výrokovej časti tohto rozsudku súd rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca od 01.10.2011, teda od toho času, ako to matka v návrhu žiadala.
O náhrade trov konania súd nerozhodol, nakoľko z ustanovenia § 146 odsek 1 písm. a) O. s. p. vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ust. § 221 ods. 2 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie, alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa ust. § 221 ods. 3 ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrh na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.