Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-218-2010.pdf
PDF · 104.79 KB
No categories available
11Co/218/2010
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu B. A. I., A. I., D. X, zast. JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom, Michalovce, Maxima Gorkého 1, proti žalovaným 1/ J., spol. s r.o., A. I., J. Q. č. XXXX/XX, 2/ A. I., bytom U. O., C. X, oboch zast. JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Michalovce, Plynárenská 1, o vylúčenie veci z exekúcie, o odklad exekúcie a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 10C 178/2008 - 139 z 5.5.2010 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že žalovaným v 1. a 2. rade sa prisudzuje náhrada trov konania vo výške 4 073,90 € a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Slavomírovi Kučmašovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 9 372,64 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na označený účet JUDr. Slavomíra Kučmáša, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania z 8.12.2008 domáhal vylúčenia veci z exekúcie, odkladu exekúcie a určenia vlastníckeho práva, teda nárokov týkajúcich sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedeného O. katastra B. ako združené pozemky parc.č. XXX
- zast. plocha o výmere XXX m2, parc.č. XXX-záhrada o výmere 1367 m2, parc.č. XXX - zast. plocha o výmere 568 m2, ďalej na LV č. XXXX ako združené pozemky, parc.č. XXX - zast. plocha o výmere 493 m2, parc.č. XXX - záhrada o výmere 483 m2, na LV č. XXXX ako združené pozemky parc. č. XXX - zast. plocha o výmere 1651 m2, všetko v kat. úz. A. I., že rozsudkom Okresného súdu B. 10C 178/2008-104 zo 17.7.2009 bola žaloba zamietnutá a o trovách konania nebolo rozhodnuté s tým, že bude rozhodnuté samostatným uznesením. V danom prípade ide o rozhodnutie o trovách konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to predchádzajúcim uznesením zo 4.9.2009 vo výške 9 372,64 €, ktoré uznesenie na základe odvolania žalobcu bolo Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím súdom zrušené pre nepreskúmateľnosť uznesením 11Co 312/2009 - 126 z 30.11.2009. Na základe tohto uznesenia odvolacieho súdu v ďalšom konaní súd prvého stupňa doplnil dokazovanie a vyzval právneho zástupcu žalovaných, aby podal stanovisko k požadovanej náhrade trov za poskytnutú právnu službu. Z vyjadrenia zástupcu žalovaných z 19.4.2010 zistil, že čo sa týka hodnoty sporu, z ktorej si vyčísľoval trovy konania, zástupca vychádzal z ceny, za ktorú v tom čase sa realizoval predaj a nákup podobných nehnuteľností a ktorá bola v tom čase približne 26,50 €, t.j. 800,- Sk za 1 m2, čo potvrdzujú vyjadrenia realitných kancelárií zaoberajúcich sa realitnou činnosťou v okrese Michalovce, z ktorých vyplýva ešte vyššia cena za 1 m2, t.j. 30 až 33 € za 1 m2. Z vyjadrenia realitnej kancelárie A. - R.T. Y.. B. A. súd zistil, že trhová cena nehnuteľností vedených na LV XXXX, LV XXXX a LV XXXX v k.ú. Veľké I. bola v r. 2009 33 € na 1 m2, pretože tieto sa nachádzajú v centrálnej zóne mesta I. a z vyjadrenia U. U. real. S.r.o., B., O. nábrežie 9 zistil, že trhová hodnota pozemkov vedených na zmienených T. v rozhodnom období bola 30 až 33 €/m2. Po tomto
zistení opätovne rozhodol o náhrade trov konania medzi účastníkmi tak, že úspešným žalovaným podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov v celom rozsahu, ktorá pozostávala z odmeny a náhradách výdavkov z titulu ich právneho zastúpenia. Pri určení odmeny v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. vychádzal z hodnoty sporu, t.j. ceny nehnuteľností o výmere XXXX m2 x XX,XX € za 1 m2, teda z celkovej sumy 125 791,67 €. Odmena bola stanovená v tarifnej sume 672,21 € a navýšená o 20 % pri zastupovaní dvoch osôb v rovnakej veci v zmysle § 14f ods. 3 cit. vyhl., teda celková hodnota jedného právneho úkonu bola určená vo výške 806,65 €. V tejto tarifnej sadzbe priznal odmenu za 10 úkonov právnej služby - príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, štúdium spisu v informačnom centre súdu a porada s klientom 9.3.2009, pričom tento úkon považoval za právne dôvodný vzhľadom na to, že štúdium tohto spisu bolo potrebné na to, aby zástupca žalovaných mohol zaujať stanovisko k tej skutočnosti, že mohlo dôjsť k mimosúdnemu vyrovnaniu sporu, eventuálne k späťvzatiu žaloby. Ďalej priznal odmenu za právnu službu písomné podanie žaloby z 13.3.2009 (poznámka odvolacieho súdu správne má byť vyjadrenie k podanej žalobe), za poradu s klientom za každú začatú hodinu dňa 16.3.2009 majúc za to, že účelom tejto porady bolo dohodnutie ďalšieho postupu v právnej veci s cieľom navrhnúť ďalšie kroky, listinné dôkazy smerujúce k vyriešeniu problémov v nadväznosti na právny a skutkový stav, zaujať stanovisko k ďalšiemu postupu, nakoľko rokovania o mimosúdnej dohode medzi žalobcom a žalovaným boli v tom čase bezvýsledné. Ďalej priznal odmenu za účasť zástupcu na pojednávaní 17.3.2009, pretože toto pojednávanie začalo, pričom zástupca žalovaných na tomto pojednávaní uviedol, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode, nakoľko žalobca nepredložil listinné doklady, na základe ktorých si uplatnil vlastnícke právo, za úkon právnej služby vyjadrenie k späťvzatiu žaloby z 24.4.2009, vyjadrenie k žalobe z 1.6.2009, za poradu s klientom dňa 25.6.2009 vychádzajúc z názoru, že ide o dôvodný úkon právnej služby s ohľadom na eventuálne možné obštrukcie zo strany žalobcu neúčasťou na pojednávaní a zhodnotenia prijatia ďalších právnych krokov pre prípad, ak by uvedené obštrukcie zo strany žalobcu spôsobené ďalšou neúčasťou na pojednávaniach pokračovali a z toho dôvodu priznal náhradu trov, za účasť zástupcu na pojednávaní 30.6.2009, nakoľko vo veci sa konalo, pričom opätovne sa nedostavil zástupca žalovaných, za čo mu bola udelená poriadková pokuta vo výške 500 €, za účasť zástupcu na pojednávaní 17.7.2009. K úkonom právnej služby priznal aj 10 x režijný paušál, spolu trovy konania po zvýšení o veľké DPH priznal náhradu trov vo výške 9 372,64 €.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktoré odôvodnil nesprávnosťou napadnutého uznesenia spočívajúcom v tom, že trovy konania boli priznané v rozpore s vyhl. č. 655/2004 Z.z. - § 9 - 11, § 13 - 14 a rozpore s ust. § 138 O.s.p. V prvom rade namietal určenie tarifnej hodnoty sporu na sumu 125 791,67 € z dôvodu, že vyjadrenia realitných kancelárií, ktoré vzal za základ súd nie sú jednoznačným a nepochybným dôkazom pre určenie hodnoty sporu. Ďalej namietal aj postup súdu po zrušení predchádzajúceho uznesenia o trovách konania majúc za to, že pred opätovným rozhodovaním bolo minimálne vhodné zaslať mu na vyjadrenie vyčíslenia trhovej hodnoty realitnými kanceláriami ako aj vyjadrenie žalovaných týkajúce sa zdôvodnenia účelnosti úkonov právnej služby. Konštatoval, že pri stanovení tarifnej hodnoty nemožno opomenúť všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností v zmysle zák. č. 492/2004 Z.z., príloha č. 3, ktorá predstavuje 4,98 € za 1 m2, poukazujúc na znalecký posudok znalca Ing. S. C., ktorý v prílohe pripojil a z ktorého vyplýva, že hodnota pozemkov, ktorých sa spor týka je 32 000 €. Vychádzal z toho, že základná sadzba tarifnej odmeny mala byť určená inak ako sumou 806,65 €, lebo nemá oporu v ust. § 10 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Namieste podľa jeho názoru nebolo ani navýšenie tarifnej odmeny 672,21 € o 20 % z dôvodu zastupovania dvoch osôb podľa § 14f ods. 3 vyhl. dôvodiac, že cit. ust. je v druhej časti tretej hlavy uvedenej vyhlášky, ktorá upravuje paušálne odmeny advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácané Centrom právnej pomoci a okrem toho uvedené ustanovenie je od 1.6.2009 zrušené. Citoval § 13 ods. 2 cit. vyhl., podľa ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, vychádzajúc z čoho pri správnom určení tarifnej odmeny bolo potrebné túto znížiť o 20 % a nie navýšiť o 20 %. Ďalej namietol aj priznanie odmeny za 10 úkonov právnej pomoci (služby). Uviedol, že aj keď súd špecifikoval tieto úkony a zdôvodňoval ich účelnosť, je zrejmé, že nie všetky úkony smerovali k účelne poskytnutej právnej služby pre riešenie predmetnej veci napr. za úkon ako štúdium spisu v informačnom centre vrátane porady s klientom nepatrí odmena, pretože ide o úkon vo forme prevzatia a prípravy zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. a tento úkon v sebe zahŕňa aj posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, hodnotenie rozhodných skutočností, z ktorých návrh vychádza a hmotnoprávne posúdenie veci. Nie je namieste ani priznanie odmeny za úkon z 13.3.2009, pretože takýto úkon zástupca žalovaných nevykonal, lebo účastníci, ktorých zastupoval boli žalovaní a preto nemohli podávať žalobu, ktorú podával žalobca. Nie je dôvodné tiež priznanie odmeny za ďalšiu poradu s klientom po údajnom štúdiu spisu zo 16.3.2009, pretože také priznanie odmeny
je v rozpore s § 14 ods. 3 cit. vyhl., keď za ďalšiu poradu s klientom, ktorá nasleduje po prevzatí zastúpenia a právnej porade s tým spojenej bez iného úkonu právnej služby, ktorý by tomu predchádzal, za takúto poradu odmena nepatrí vôbec. Nemožno podľa jeho názoru priznať odmenu ani za účasť na pojednávaniach 17.3.2009 a 30.6.2009, resp. za túto účasť môže patriť odmena maximálne vo výške jednej štvrtiny základnej tarifnej odmeny, pretože v tieto dni neboli pojednávania vykonávané postupom podľa § 118 ods. 1 O.s.p. priebeh ktorých pojednávaní ďalej opísal. Za úkon označený ako vyjadrenie k späťvzatiu žaloby z 24.4.2009 nepatrí odmena z dôvodu, že išlo o podanie procesného charakteru a z pohľadu posúdenia účelnosti ako takého, sa tento úkon netýkal veci samej. Aj za úkon označený ako vyjadrenie k žalobe z 1.6.2009 podľa jeho názoru odmena nepatrí, pretože takéto vyjadrenie k žalobe z pohľadu posúdenia účelnosti úkonu právnej služby bolo bezvýznamné, lebo vo veci samej došlo k spävzatiu žaloby, čo bolo konštatované na pojednávaní 17.3.2009. Nepatrí podľa jeho názoru tiež odmena za úkon označený ako porada s klientom 25.6.2009, keďže ide o úkon po späťvzatí žaloby a po odročení pojednávania bez vykonávania dôkazov za stavu, že žalovaní vedeli o späťvzatí žaloby a preto tento úkon nemal pre účel poskytnutia právnej služby žiaden význam. Zdôraznil, že nie každé stretnutie a informatívna porada medzi klientom a advokátom je úkonom právnej služby, ktorý smeruje k samotnému účelu poskytovania právnej služby. Tvrdil tiež, že za pojednávanie 30.6.2009 patrí odmena vo výške maximálne jednej štvrtiny tarifnej odmeny, pretože bolo odročené pre neprítomnosť žalobcu bez prejednania veci. Aj tu poukázal na argumentáciu ako pri pojednávaní dňa 17.3.2009 a na obsah zápisnice z tohto pojednávania. Navyše považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné a tiež nezákonné, na základe čoho navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov nepriznať.
Žalovaní sa na výzvu odvolacieho súdu k odvolaniu žalobcu vyjadrili podaním zo 4.4.2001. K odvolacím námietkam v odvolaní uviedli, že postup súdu pri určení hodnoty nehnuteľností podľa vyjadrení realitných kancelárií je v súlade s ustálenou súdnou praxou poukazujúc na zjednocujúce stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR č. 402/2008 zdôrazňujúc, že v danom prípade ide o nehnuteľnosť v úplnom centre mesta Veľké I., kde len eventuálne ročné príjmy z nájmu predmetných nehnuteľností sú v hrubom nepomere so znalcom stanovenou cenou nehnuteľností 32 000 € poukazujúc na to, že znalec v žalobcom predloženom znaleckom posudku nijako nevyhodnotil ďalšiu cenu povyšujúcu faktory v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z., napr. skutočnosť, že na týchto nehnuteľnostiach sa nachádza aj trhovisko, za užívanie ktorého si žalobca účtuje nemalé poplatky, ďalej existencia množstva stavieb, ktoré sú tiež potencionálnym zdrojom príjmov za užívanie. Navrhli vychádzať z ceny nehnuteľností oznámenej realitnými kanceláriami tak, že za základ úkonu právnej služby treba považovať nimi navrhnutú cenu 26,50 € za 1 m2 nehnuteľností. Nepovažoval za právne významné ani námietky žalobcu o neúčelnosti ich právnym zástupcom poskytovaných jednotlivých úkonov právnej služby majúc za to, že úkon štúdium spisu a porada s klientom je jeden spojený úkon účelne vynaložený, za ktorý si odmenu neuplatňujú jednotlivo, že úkon - písomné podanie žaloby 13.3.2009 neuplatnili, ale uplatnili ako vyjadrenie k žalobe z 13.3.2009, takže ide o chybu v písaní odôvodnenia rozhodnutia, že aj úkony právnej služby - porada s klientom 16.3.2009 je v súlade s vtedy platným § 14 vyhl.č. 655/2004, nakoľko žalobcom zrejme myslené teraz platné ust. § 14 ods. 6 (pozn. § 14 ods. 3 nič také neupravuje ani teraz a ani v čase vykonania úkonu právnej služby - marec 2009 podľa vtedy účinnej vyhlášky od 1.1.2009 do 31.5.2009 neexistoval a teda nijako neboli obmedzené alebo krátené aj viaceré porady nasledujúce za sebou, no aj napriek tomu medzi poradou 12.3.2009 a poradou 16.3.2009 došlo k inému, ďalšiemu úkonu právnej služby a to vyjadreniu k žalobe z 13.3.2009). Čo sa týka pojednávaní 17.3.2009 a 30.6.2009 tie podľa ich názoru neboli odročené bez začatia pojednávania ako to prezentuje žalobca. Účelne bol poskytnutý aj úkon právnej služby vyjadrenie k späťvzatiu, nakoľko následne došlo k právoplatnému zamietnutiu návrhu na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby a nakoniec aj k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu veci a teda za právne bezvýznamné treba považovať aj tvrdenie žalobcu, že úkon - vyjadrenie z 1.6.2009 a porada s klientom 25.6.2009 bol neúčelný úkon. Čo sa týka zvýšenia alebo zníženia tarifnej odmeny pri zastupovaní dvoch alebo viacerých klientov považovali za potrebné uviesť, že došlo k nesprávnej aplikácii § 14f ods. 3 cit. vyhl., keď došlo k účtovaniu iba jedného úkonu právnej služby pre obidvoch klientov a tento jeden úkon bol nesprávne navýšený o 20 %. Správny výpočet výšky mal byť dva úkony právnej služby, ktoré sa mali znížiť o 20 %, t.j. podľa § 13 ods. 2 (účinnosť od 1.1.2009 do 31.5.2009) a podľa § 13 ods. 3 (účinnosť od 1.6.2009 do 31.5.2010) cit. vyhl. Teda z pohľadu výšky úkonov si žalovaní uplatnili menej (1 úkon + 20 % namiesto 2 úkonov - 20 %, t.j. uplatňovaná výška úkonu pri základe 125 791,67 € bola 806,65 € bez DPH a správne uplatňovaná mala byť výška 1 075,54 € bez DPH, t.j. namiesto sumy 9 372,64 € sa správne mala vyčísliť náhrada trov konania vo výške 12 343,33 €, no
nijako nedošlo k porušeniu ust. vyhl. č. 655/2004 Z.z. najmä vzhľadom na § 13. Navrhli preto potvrdiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vyhl. č. 655/2004 Z.z. nesprávne aplikoval na daný prípad, preto napadnuté uznesenie čo do výšky trov bolo potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.
Výška trov právneho zastúpenia je upravená vo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalovaní, ktorí v konaní o veci samej vzhľadom na jeho výsledok mali plný úspech, požadovali náhradu trov konania z titulu ich právneho zastúpenia advokátom, ktorý im poskytoval právne služby týkajúce sa tohto sporu v období od prevzatia zastupovania, t.j. od februára 2009 do právoplatného skončenia veci, t.j. do augusta 2009, preto výšku trov právneho zastúpenia bolo potrebné zisťovať podľa uvedenej vyhlášky v znení platnom v tomto období (ďalej len „cit. vyhl.“).
Prvá výhrada odvolateľa v odvolaní smeruje proti tomu, že súd prvého stupňa nesprávne určil tarifnú hodnotu predmetu sporu, teda cenu nehnuteľností, ktorých sa spor týka, keď ju ustálil vo výške 125 791,67 € a takto nesprávne súd určil aj tarifnú hodnotu veci pre výpočet tarifnej odmeny za úkony právnej služby.
Uvedenú výhradu odvolateľa považuje odvolací súd za dôvodnú.
Podľa § 9 ods. 1 cit. vyhl., základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 cit. vyhl. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.
V cit. ust. sú uvedené pravidlá pre výpočet výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to z tarifnej hodnoty, ktorou je buď výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva, pokiaľ je táto vyčísliteľná pevnou sumou.
V danom prípade cena veci podľa predmetu sporu je vyčísliteľná pevnou sumou - vyčíslenie hodnoty nehnuteľností, ktorých sa spor týka - preto bolo potrebné zistiť hodnotu nehnuteľností a následne v súlade s § 10 ods. 1 určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny zo zistenej tarifnej hodnoty.
Súd prvého stupňa nesprávne ustálil hodnotu veci t.j. hodnotu nehnuteľností, ktorých sa spor týka.
Cenu veci v danom prípade, t.j. predmetných nehnuteľností, bolo potrebné určovať ako všeobecnú cenu. Podkladom pre zistenie tejto ceny súdom môžu byť poznatky samotných účastníkov, ktoré, ak sú zhodné, môže súd vziať za základ; ak však nie sú zhodné, teda sa odlišujú, súd si ohľadne určenia všeobecnej ceny zabezpečí podklady sám a to vyžiadaním stanovísk orgánov miestnej správy alebo subjektov, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností. Pri nedostatku takýchto podkladov, resp. pri rozdielnosti cien, ktoré sa z nich podávajú, nie je vylúčený ani postup zistenia všeobecnej ceny nariadením znaleckého dokazovania. Znalecké posudky sa v takýchto prípadoch vypracovávajú podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (§ 1 cit. vyhl.) a jej Prílohy č. 3 - Postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, podľa ktorej, všeobecná hodnota (VŠH) je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (bod A - I).
V posudzovanej veci súd prvého stupňa ustálil tarifnú hodnotu veci sumou 125 791,67 €, keď si osvojil vyjadrenia dvoch realitných kancelárií predložených právnym zástupcom žalovaných. Podľa názoru odvolacieho súdu takýmto postupom si súd prvého stupňa nevytvoril dostatočne spoľahlivý základ pre
riadne určenie tarifnej hodnoty veci. Podľa obsahu vyjadrení, realitná kancelária A. - R.T. Y.. B. A., B., trhovú cenu pozemkov, ktoré sú predmetom sporu vo výške 33 € za 1 m2 odôvodnila (iba) tým, že „sa nachádzajú v centrálnej zóne mesta A. I.“. U.itná kancelária U. Real, s.r.o., B. odôvodnila výšku trhovej ceny predmetných nehnuteľností 30-33 € za 1 m 2 „svojimi skúsenosťami pri predaji obdobných nehnuteľností pri zohľadnení všetkých faktorov ovplyvňujúcich hodnotu nehnuteľností“. Z týchto listín je zrejmé, že v druhom uvedenom stanovisku nie je konkretizované, aké faktory ovplyvnili stanovisko o trhovej cene 30 - 33 €/m2 označených nehnuteľností a v prvom stanovisku je uvedený iba jeden faktor a to, že pozemky sa nachádzajú v centrálnej zóne mesta A. I.. Uvedené stanoviská realitných kancelárií jednak z týchto dôvodov nemohli byť postačujúcim podkladom a okrem toho nemožno sa o nich vierohodne oprieť aj preto, že v spise sa nachádzajú listinné dôkazy, ktoré vyvracajú ich spoľahlivosť. Ide o kúpne zmluvy, ktorými žalovaní nadobudli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva v rokoch 2006-2008 a ktoré si súd vyžiadal z príslušnej Správy katastra nehnuteľností (nachádzajú sa spolu s LV na č.l. XX- XX). Podľa týchto kúpnych zmlúv, nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX, XXXX a XXXX boli žalovanými kupované za kúpnu cenu 120,- Sk za 1 m2, pričom kúpna cena ohľadne jednotlivých prevodov bola v rozsahu 20 000 - 30 000,- Sk. Za takéhoto „dôkazného“ stavu podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné za základ pre určenie tarifnej hodnoty predmetu sporu vziať znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom Y.. B. C., ako listinný dôkaz. L. súd posudok vyhodnotil ako relevantný podklad z dôvodu, že bol vypracovaný v súlade s vyhl.č. XXX/XXXX Z.z. za použitia metódy polohovej diferenciácie zohľadňujúc aj využitie jednotlivých pozemkov a prípadné riziká spojené s ich využívaním (zákonné a zmluvné vecné bremená). Podľa záverov tohto znaleckého posudku je všeobecná cena predmetných nehnuteľností 32 000 €, ktorá tvorí tarifnú hodnotu v zmysle § 9 a 10 cit. vyhl.
Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 32 000 € je 469,70 € (§ 10 ods. 1 cit. vyhl. - nad 6 638,78 € do 33 193,99 €). Táto tarifná odmena bola priznaná podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. za 4 úkony právnej služby poskytnutých advokátom a to za prevzatie a prípravu veci vrátane prvej porady s klientom, za vyjadrenie k žalobe z 9.3.2009, za vyjadrenie k späťvzatiu žaloby žalobcom - podanie z 24.4.2009 a za účasť na pojednávaní konanom 17.7.2009 (469,70 € x 4 = 1 878,80 €). Za ďalšie dva úkony právnej služby t.j. za účasť zástupcu žalovaných na pojednávaniach 17.3.2009 a 30.6.2009 bola z uvedenej tarifnej odmeny priznaná len štvrtina, t.j. 117,40 € vzhľadom na to, že tieto pojednávania boli odročené bez prejednania veci. Za účasť zástupcu na týchto pojednávaniach tak bola priznaná suma 234,80 €. Súd prvého stupňa pochybil, ak za tieto dva úkony právnej služby nekrátil tarifnú odmenu podľa § 14 ods. 5 cit. vyhl., lebo vychádzajúc z obsahu zápisníc o pojednávaní v týchto dňoch je bez ďalšieho nepochybné, že na týchto pojednávaniach nedošlo k prejednaniu veci v zmysle § 118 ods. 1 O.s.p. Spolu odmena za tieto priznané úkony právnej služby (spolu 6), pokiaľ by išlo o jedného zastupovaného účastníka je 2 113,60 €.
Podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 % ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Zástupca žalovaných advokát JUDr. Slavomír Kučmár zastupoval v konaní dvoch účastníkov, žalovaných v 1. a 2. rade, preto táto základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, t.j. o 422,72 €, takže odmena vo vzťahu k jednému zastupovanému účastníkovi je vo výške 1 690,88 € a keďže zastúpenie sa týkalo dvoch účastníkov, bola advokátovi priznaná odmena vo výške 3 381,80 € (1 690,88 x 2). Za 6 úkonov právnej služby bol priznaný aj režijný paušál (§ 16 cit. vyhl.) vo výške 6,95 € x 6 = 41,70 €. Odmena a režijný paušál spolu vo výške 3 423,46 €. Zástupca žalovaných preukázal, že je platiteľom DPH, preto odmena a náhrada výdavkov bola zvýšená o 19 % DPH, t.j. o sumu 650,50 €. Spolu odmena a náhrada hotových výdavkov advokáta je vo výške 4 073,90 €, ktorú žalobca je povinný zaplatiť zástupcovi žalovaných podľa § 149 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 211 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zastáva názor, že za ostatné (v počte 4) úkony právnej služby, a to: za štúdium spisu v informačnom centre súdu a porada s klientom z 12.3.2009, za poradu s klientom zo 16.3.2009 a za poradu s klientom 25.6.2009 nebolo dôvodné priznanie odmeny advokátovi. Pokiaľ ide o úkon právnej služby štúdium spisu treba vychádzať z toho, že nezodpovedá § 14 ods. 1 a 5 cit. vyhl. Tento úkon aj súvisí s úkonom prevzatia veci, lebo zo spisu je zrejmé, že advokát bol nahliadnuť do spisu (9.3.2009) po tom, čo mu žalovaní udelili plnomocenstvo na zastupovanie dňa 20.2.2009. Ani úkon - porada s klientom dňa 12.3.2009 nemožno považovať za účelne vynaložený úkon, lebo zástupca žalovaných potom, čo prevzal vec podal vyjadrenie k žalobe dňa 9.9.2009 vychádzajúc z čoho mu už v tom čase museli byť známe všetky skutočnosti týkajúce sa sporu, teda aj spôsob nadobudnutia nehnuteľností žalovanými, lebo to tvrdí už vo vyjadrení z 9.3.2009 a tak po podaní
vyjadrenia 9.3.2009 niet rozumného dôvodu pre poradu so žalovanými s programom - prerokovanie postupu v prípade podanej žaloby, spôsob nadobudnutia predmetných nehnuteľností. Aj vzhľadom na uvedené sa javí nedôvodným vykonanie ďalšej porady s klientom a to dňa 16.3.2009, teda iba 4 dni po predchádzajúcej porade a 7 dní po podaní vyjadrenia k žalobe a to ani pokiaľ ide o zástupcom žalovaných uvedený program tejto porady „prerokovanie možnosti mimosúdnej dohody“. Zo spisu totiž vyplýva, že na pojednávaní 17.3.2009 zástupca žalovaných predniesol, že o „údajnej mimosúdnej dohode medzi účastníkmi nič nevie“, so zreteľom na čo tak sa javí prinajmenšom nelogické, že deň predtým teda 16.3.2009 so žalovanými rokoval o možnostiach mimosúdnej dohody, by vzhľadom na uvedené tak nasledujúci deň nevedel o postoji svojich klientov. Rovnako sa nejaví byť účelné vykonanie právnej porady s klientami dňa 25.6.2009. Podľa listín predložených zástupcom žalovaných na tejto porade bol prerokovaný ďalší postup právnej veci z dôvodu obštrukcii zo strany žalobcu spôsobenú neúčasťou na pojednávaniach. Z ničoho však nevyplýva, že by na pojednávaniach konaných pred 25.6.2009 boli zo strany žalobcu spôsobované „obštrukcie“, keď zo spisu je zrejmé, že už na prvom pojednávaní žalobca oznámil späťvzatie žaloby, a ďalšie, v poradí druhé pojednávanie bolo až 30.6.2009, teda po porade dňa 25.6.2009. Odvolací súd nepovažuje za účelne vynaložený ani úkon právnej služby - vyjadrenie k žalobe z 21.6.2009 (vyjadrenie na č.l. 81), pretože zástupca žalovaných podal vyjadrenie k žalobe už 9.3.2009 a v tomto podaní z 21.6.2009 iba opakuje to, čo už bolo uvedené v predchádzajúcom vyjadrení k žalobe doplnené iba opisom prevodov vlastníctva nehnuteľností v prospech žalovaných, ktoré sú súdu zrejmé z kúpnych zmlúv vyžiadaných ním zo Správy katastra. Okrem toho zo spisu nevyplýva, že by na podanie tohto ďalšieho vyjadrenia k žalobe boli žalovaní vyzvaní súdom.
O náhrade trov v odvolacom konaní nebolo potrebné rozhodnúť, lebo ani žalobca a ani žalovaní nepodali návrh na ich rozhodnutie (nevyplýva to ani z odvolania žalobcu a ani z vyjadrenia žalovaných k odvolaniu
- § 151 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 211 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.