Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BB-72S-2-2022.pdf
PDF · 128.09 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-72S/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej PhD., LL.M., vo veci žalobcu PRIMA GROUP, s.r.o., Motešice 195, 913 26, IČO: 46 883 932, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o. Legionárska 7735/31B, IČO: 52 536 891, proti žalovanému Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva, odbor správy lesného majetku štátu a spracovania dreva, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 27471/2021 zo dňa 25. 11. 2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“) vykonala u žalobcu štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh za kontrolované obdobie od 01. 07. 2018 do dňa ukončenia dozoru s termínom začatia dozoru 02. 04. 2020, čo bolo oznámené žalobcovi listom zo dňa 05. 03. 2020. Z dozoru vyhotovila inšpekcia dňa 04. 12. 2020 protokol číslo XX/XXXX-XXX, v rámci ktorého (okrem iného) na strane 21, bod 2. skonštatovala vykonanie ťažby žalobcom nad rámec odporučený v programe starostlivosti o lesy o 1.796,22 m3, čím došlo k porušeniu § 23 ods. 12 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „Zákon o lesoch“). Žalobca sa k protokolu vyjadril písomným podaním zo dňa 14. 01. 2021. Listom zo dňa 29. 06. 2021 upovedomila inšpekcia žalobcu o začatí správneho konania o uložení pokuty a opatrenia za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dreve“) a čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. 10. 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej len „Nariadenie“). Žalobca sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 21. 07. 2021.
2.1. Inšpekcia rozhodnutím č. 7862/2021-2002 zo dňa 26. 08. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) I. uložila žalobcovi podľa § 17 ods. 5 písm. a) Zákona o dreve pokutu vo výške 30.000 eur za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve, ktorého sa dopustil tým, že ako hospodársky subjekt v období od 01. 07. 2018 do 31. 12. 2019 predajom uviedol na vnútorný trh drevo
v objeme 1.796,55 m3 vyťažené v lesnom celku Uhrovec v rozpore s osobitnými predpismi, a to 1) porušenie § 23 ods. 12 Zákona o lesoch tým, že prekročil objem ťažby v uvedených oblastiach o 1.796,55 m3 (225 % oproti najviac povoleným 15 %) a 2) porušenie § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o dreve tým, že neuplatňoval systém náležitej starostlivosti (DDS) a II. uložila žalobcovi opatrenia podľa § 13 ods. 3 Zákona o dreve. 2.2. V odôvodnení inšpekcia uviedla, že žalobca je klasifikovaný ako hospodársky subjekt podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia, pretože od 01. 07. 2018 do 31. 12. 2019 vykonal ťažbu dreva a uviedol ho na vnútorný trh. K vyjadreniu žalobcu k protokolu inšpekcia uviedla, že toto neobsahuje námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, nakoľko žalobca len opisuje prečo a ako malo dôjsť k zisteným porušeniam. Inšpekcia uviedla, že žalobca bol v priebehu dozoru informovaný o metodike zberu a spracovaní údajov z terénneho merania (hrúbky a výšky pňov), pričom objem ťažby v m3 zaevidoval príslušný odborný lesný hospodár. Predmetom merania boli pne viditeľne vzniknuté touto ťažbou, ak mali jedno z troch stanovených kritérií. Počas dozoru žalobca ani odborný lesný hospodár nenamietali podklady k výpočtu ťažby, čomu nasvedčuje úradný záznam č. 50255/2020 zo dňa 24. 11. 2020. Až následne mailom uviedol odborný lesný hospodár, že mohlo dôjsť k drobným krádežiam. Žalobca prekročil objem ťažby odporučený v programe starostlivosti o lesy o 1796,55 m3 (v priemere o cca 225 %), čím porušil § 23 ods. 12 Zákona o lesoch, podľa ktorého môže byť objem ťažby v poraste s vekom nad 50 rokov prekročený najviac o 15 %. Pri drobných krádežiach uvádzaných žalobcom, by vzhľadom na používané prívesy, pri drevine buk, pri zistenom prekročenom objeme, išlo o 68 prepráv, čo považovala inšpekcia za zavádzajúce a tendenčné. Inšpekcia prihliadala na každý zo žalobcom predložených dokladov a práve z nich zistila, či drevo uvedené na trh pochádzalo z ťažby. Žalobca mal dôsledne dodržiavať DDS, čím by sa eliminovalo riziko uvádzania nelegálneho dreva na trh. K námietke premlčania inšpekcia poukázala na § 17 ods. 7 Zákona o dreve, podľa ktorého pokutu za iný správny delikt možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán dozoru dozvedel o porušení, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. 2.3. K výške pokuty inšpekcia uviedla, že za použitia analógie aplikovala absorpčnú zásadu a uložila úhrnný trest. Keďže sa žalobca dopustil dvoch deliktov, bola mu uložená pokuta pre najprísnejší z nich podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve. Bolo prihliadnuté aj na mieru zavinenia a na súčinnosť žalobcu, ktorý spolupracoval aj skutočnosť, že ide o prvé porušenie zákona. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, konkrétne (IIIa) rozporoval, že by uvádzal drevo na trh v rozpore s osobitnými predpismi, pretože v spise neexistuje jediný dôkaz, ktorý by to preukazoval. Inšpekcia vychádzala len z faktúr vystavených žalobcom a vypočítala objem ťažby bez odborných podkladov. Pokiaľ nezachytila nelegálne vyťažené drevo pri predaji, je nemožné preukázať jeho uvedenie na trh. Podľa negatívnej dôkaznej teórie je dôkazné bremeno na inšpekcii, že k uvedeniu nelegálne vyťaženého dreva na trh došlo. Inšpekcia sa nevysporiadala s námietkou žalobcu, že objem dreva uvedený vo faktúrach korešponduje s objemom vyťaženého dreva podľa plánu ťažby. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) je potrebné uviesť súčasne na trh nelegálne drevo aj výrobky z neho, čo nebolo splnené. Ďalej (IIIb) namietal zistenie objemu vyťaženého dreva, pretože z obsahu spisu nevyplýva, kto meral obvody pňov a či merania boli vykonané v súlade s právnymi predpismi, čo robí merania nepreskúmateľnými. Žalobcovi tiež bola odňatá možnosť konfrontovať osoby vykonávajúce meranie. Inšpekcia nesplnila povinnosť podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku zistiť skutočný stav veci, pretože zaradila do výpočtu všetky pne bez ohľadu na čas ich zoťatia a určila, že všetky stromy zoťal žalobca. V prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedený objektívny spôsob výpočtu času vyťatia stromov. Zistenie tejto skutočnosti vyžaduje odborné znalosti, ktorými inšpekcia nedisponuje, a preto mal byť ustanovený znalec. Keďže inšpekcia objektívne nezistila, kedy bolo drevo vyťažené, nevyriešila uspokojivo vznesenú námietku premlčania. Žalobca tiež poprel (IIIc), že by neuplatňoval systém náležitej starostlivosti.
4.1. Žalovaný rozhodnutím č. 27471/2021 zo dňa 25. 11. 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že namiesto pokuty 30.000 eur uložil pokutu 10.000 eur a vypustil z výroku I. podbod 2). 4.2. K odvolacej námietke IIIa žalovaný uviedol, že podkladom pre prvostupňové rozhodnutie pri určení objemu ťažby neboli len faktúry, ako to tvrdí žalobca v odvolaní, ale aj súhlasy na ťažbu, evidencia ťažby dreva, obrysová mapa, opisy JPRL, zmluva o nájme, doklady o pôvode dreva, ktoré však nie je možné konkretizovať, pretože žalobca neuviedol jednotlivé čísla dokladov. Vzhľadom na definíciu pojmu uvádzanie na trh v čl. 2 písm. b) Nariadenia je tvrdenie žalobcu o vystavení faktúr v súlade s plánom ťažby irelevantné, pretože na základe predložených dokladov o pôvode dreva možno jednoznačne prijať
záver, že žalobca distribuoval, teda ako prvý na trh uvádzal drevo vyťažené v lesnom celku Uhrovec s objemom ťažby ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. 4.3. K námietke žalobcu IIIb ohľadom zistenia objemu vyťaženého dreva žalovaný uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia a administratívneho spisu je zrejmé, kto a na základe akého právneho predpisu meral obvody kmeňov. Tento postup je preskúmateľný, nakoľko zápisníky merania pňov sú súčasťou administratívneho spisu a spočítavané pne boli označované zelenou farbou, čo potvrdzuje fotodokumentácia. Meranie vykonali traja zamestnanci inšpekcie spôsobilí podľa § 11 ods. 2 písm. e) Zákona o dreve. Žalobca podpísal úradné záznamy, čo preukazuje možnosť jeho participácie pri meraní. Výpočet objemu vyťaženého dreva bol uskutočnený podľa vzorca v prílohe č. 34 vykonávajúcej vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z. k zákonu č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „Vyhláška“), pričom táto metodika je uvedená na stranách 11 a 12 prvostupňového rozhodnutia a na strane 7 protokolu. K námietke o určení času vyťaženia žalovaný uviedol, že toto je uvedené na strane 8 prvostupňového rozhodnutia, kde inšpekcia uviedla, že predmetom merania boli pne, ktorých fyzické znaky opotrebenia vzniknuté plynutím času boli rovnaké. Tvrdenie žalobcu o obhospodarovaní inými obhospodarovateľmi je irelevantné, pretože program starostlivosti o lesy pre lesný celok Uhrovec je platný pre obdobie rokov 2015 až 2024 a predmetná ťažba bola podľa protokolu (strana 9 a nasl.) prvou po 01. 01. 2015, pričom žalobca je obhospodarovateľom dotknutých lesných pozemkov na základe nájomnej zmluvy od 01. 01. 2017. 4.4. Za dôvodnú žalovaný považoval odvolaciu námietku IIIc ohľadom sankcie za neuplatňovanie systému náležitej starostlivosti pre nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré je v tejto časti nedostatočne konkretizované, a preto vypustil vo výroku I. podbod 2). 4.5. Následne žalovaný prehodnotil aj výšku uloženej sankcie podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve, ktorú uložil na spodnej hranici 10.000 eur. Ako poľahčujúce okolnosti vyhodnotil, že žalobca poskytol súčinnosť a že z podkladov v spise nie je možné vypočítať výšku čistého zisku žalobcu. Ako priťažujúce okolnosti vyhodnotil, že žalobca mal k dispozícii aktuálny program starostlivosti o lesy a vykonával úmyselnú ťažbu nad jeho rámec a ťažbu riadne nevyznačil.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov
5.1. Včas podanou správnou žalobou dňa 28. 01. 2022 na Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 5.2. Podľa žalobcu je prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože sú v ňom vytýkané nedostatky uvádzané len všeobecne a nie je z neho možné zistiť, aké konkrétne pochybenia mali za následok posúdenie skutkov ako iných správnych deliktov. Odôvodnenie má nelogickú štruktúru, ktorá obsahuje veľa nepodstatných informácií a absentuje v ňom uvedenie rozhodujúcich skutočností. Toto potvrdil aj žalovaný na strane 11 napadaného rozhodnutia. Žalovaný postupoval nesprávne, keď skonštatoval nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, napriek tomu ho nezrušil, následne označil za nepreskúmateľnú len druhú časť prvostupňového rozhodnutia a rozhodol sa žalobcu sankcionovať za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve. Žalovaný výslovne uviedol, že nepreskúmateľná je „aj“ sankcia podľa § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o dreve (bod I. podbod 2), pričom spojka „aj“ reflektuje na prvotný iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve. Žalovaný nemohol znížiť uloženú pokutu na najnižšiu možnú, keďže nebolo možné preskúmať odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Nezrušením a zmenením prvostupňového rozhodnutia nemohlo dôjsť k náprave jeho nepreskúmateľnosti. Nepreskúmateľné je tak aj napadnuté rozhodnutie, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, v dôsledku čoho bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Žalobca v rámci tohto žalobného bodu poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/226/2004, 1Sžd/10/2013 a 3Sžo/64/2013. 5.3. V ďalšom žalobnom bode žalobca zhodne ako v odvolaní (IIIa) namietol, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve v spojení s § 23 ods. 12 Zákona o lesoch, pretože inšpekciou nebolo preukázané, že prekročil objem ťažby o viac ako 15 % v rozsahu uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí. Tiež namietol (IIIb), že inšpekcia len na základe faktúr predložených žalobcom v spojení s pochybným výpočtom objemu ťažby dreva tvrdila, že žalobca v rozpore s osobitným predpisom uvádza drevo na trh. V napadnutom rozhodnutí (strana 9
odsek 6) naznačuje žalovaný nepravdivosť tohto tvrdenia, keď uvádza, že podkladom prvostupňového rozhodnutia boli (okrem iného) aj doklady predložené žalobcom (ktoré žalovaný menuje), pričom nejde len o faktúry. Žalobca sa s týmto nestotožňuje s poukazom na stranu 16 odsek 4 prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého uvedenie dreva na vnútorný trh predajom v rozpore s Nariadením preukazujú účtovné doklady – faktúry žalobcu za predaj drevnej hmoty a iné dokumenty nie sú v tejto súvislosti v prvostupňovom rozhodnutí označené. Žalovaný napadnutým rozhodnutím dopĺňa nepreskúmateľnú časť prvostupňového rozhodnutia v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/10/2013. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ďalšie doklady predložené žalobcom nie sú v odôvodnení konkretizované z dôvodu neuvedení ich čísiel zo strany žalobcu, s čím žalobca nesúhlasí, pretože tieto doklady možno označiť číslom listu spisu. Žalobca zopakoval odvolaciu argumentáciu pod bodom IIIa, že nie je možné len na základe faktúr v spojení s tvrdením inšpekcie tvrdiť, že žalobca naplnil skutkovú podstatu § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve, pretože objem vyťaženého dreva na faktúrach zodpovedá objemu plánovanej ťažby a správny orgán nepreukázal príčinnú súvislosť medzi drevom vyťaženým nad objem a jeho uvádzaním na vnútorný trh na základe faktúr, ktoré obsahujú len drevo legálne vyťažené. Napadnuté rozhodnutia sú v tejto súvislosti pre nedostatočne zistený skutkový stav veci v rozpore so zásadou materiálnej pravdy. 5.4. Žalobca poukázal na to, že vo vyjadrení zo dňa 21. 07. 2021 namietal premlčanie, ktorého dôvody rozpísal v časti IIIb odvolania, pretože na začiatku obdobia žalobcovej ťažby sa na mieste už nachádzali vyťažené stromy (pne), a teda existuje dôvodná pochybnosť, či je možné pripísať ich vyťaženie na úkor žalobcu. Preto je dôležité zistiť vek vyťatých pňov, ktoré sa podľa napadnutých rozhodnutí používajú na výpočet objemu ťažby dreva. S námietkou premlčania sa inšpekcia vysporiadala veľmi všeobecne. Žalovaný sa s namietanou potrebou ustanovenia znalca ohľadom zistenia veku pňov nevysporiadal vôbec. Je úlohou správneho orgánu náležite zistiť skutkový stav veci a nie úlohou žalobcu preukazovať neexistenciu nejakej skutočnosti. Keďže žalobca nezrušil prvostupňové rozhodnutie, je napadnuté rozhodnutie v otázke, či sa pne nachádzali na mieste predtým ako tam začal ťažiť žalobca, postavené na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci.
6. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. K námietke nepreskúmateľnosti uviedol, že v napadnutom rozhodnutí bola skonštatovaná len nepreskúmateľnosť bodu I podbodu 2 prvostupňového rozhodnutia (neuplatňovanie systému náležitej starostlivosti) a nie celého prvostupňového rozhodnutia, ako to tvrdí žalobca. Žalobcom citovaná spojka „aj“ zo strany 11 napadnutého rozhodnutia nereflektuje na prvotný iný správny delikt, ale na vyjadrenia týkajúce sa neuplatňovania systému náležitej starostlivosti. Žalovaný nedoplnil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/10/2013, ale dostatočne odôvodnil zmenu prvostupňového rozhodnutia v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí sa neoznačujú dokumenty, z ktorých sa vychádzalo pri posudzovaní, či žalobca uvádza drevo na vnútorný trh v rozpore s osobitným ustanovením. Na strane 6 odsek 1 prvostupňového rozhodnutia je odkazované na protokol, ktorý na stranách 3 až 4 obsahuje zoznam dokumentov predložených žalobcom, ktoré sú uvedené aj na strane 9 odseku 6 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu č. k. A As 18/2004-68 (2 As 18/2004-68 – pozn. správneho súdu), podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť vždy obsiahnutý podrobný obsah vykonaného dôkazu, stačí uviesť, z ktorých dôkazov správny orgán vychádzal. Výpočet objemu vyťaženého dreva bol uskutočnený podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 34 Vyhlášky, čo je špecifikované na strane 11 a 12 prvostupňového rozhodnutia aj na strane 7 a nasl. protokolu. Pokiaľ žalobca spochybňuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi vyťaženým drevom a drevom uvádzaným na trh a odkedy sa pne nachádzali na mieste, kde ťažil žalobca s potrebou ustanovenia znalca, žalovaný uviedol, že meranie vykonali odborne spôsobilí inšpektori v súlade s § 11 ods. 2 písm. e) Zákona o dreve, a teda znalca nebolo potrebné ustanoviť. 7. Žalobca v replike opätovne citoval stranu 11 napadnutého rozhodnutia, pričom podľa neho sa tam skonštatovaná nepreskúmateľnosť týka celého prvostupňového rozhodnutia, nielen časti venovanej neuplatňovaniu náležitej starostlivosti, keďže žalovaný neuviedol, že vo zvyšku je prvostupňové rozhodnutie preskúmateľné. Žalovaný nepostupoval podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ale doplnil celkové odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Na strane 6 odseku 1 prvostupňového rozhodnutia nie je uvedené, že by žalovaným uvedené dokumenty tvorili podklad pre rozhodnutie (ako to tvrdil vo vyjadrení k žalobe), ale že tvorili podklad pre správne konanie. Žalobca zotrval na tom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav (nevykonanie znaleckého dokazovania), aby bolo možné rozhodnúť o námietke premlčania, nakoľko nebol zisťovaný vek stromov, s čím sa správny orgán vôbec nezaoberal. Žalovaný dupliku nepodal.
Posúdenie veci správnym súdom
8. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. Správny súd preskúmal správnu žalobu, napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vo veci nariadil na žiadosť žalovaného pojednávanie na 11. 12. 2023 a dospel k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné. Preto správnu žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol.
9. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádza, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho všeobecnosť, že nie je možné zistiť, aké konkrétne pochybenia mali za následok posúdenie skutkov ako iných správnych deliktov, že má nelogickú štruktúru a absentuje v ňom uvedenie rozhodujúcich skutočností, ide len o všeobecné konštatovanie bez konkretizovania, v čom vidí žalobca namietanú nepreskúmateľnosť. V súlade s § 182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body). Nie je úlohou správneho súdu tieto dôvody vyhľadávať za žalobcu z administratívneho spisu alebo preskúmavaných rozhodnutí. Na takto všeobecne formulovanú námietku nepreskúmateľnosti môže správny súd reagovať len rovnako všeobecne, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, z čoho vyvodzuje inšpekcia spáchanie iného správneho deliktu žalobcom (porušenie § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve, tým, že ako hospodársky subjekt v určenom období predajom uviedol na vnútorný trh drevo v objeme 1.796,55 m3 vyťažené v lesnom celku Uhrovec v rozpore s osobitnými predpismi, a to § 23 ods. 12 Zákona o lesoch, pretože prekročil objem ťažby o 1.796,55 m3, čo je viac ako maximálne povolených 15 %) a sú v ňom uvedené rozhodujúce skutočnosti, najmä odkaz na protokol vypracovaný z kontroly, v rámci ktorého boli zhrnuté dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti. V časti spáchania iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o dreve (neuplatňovanie systému náležitej starostlivosti) žalobca nepreskúmateľnosť úspešne namietol v administratívnom konaní, na základe čoho bolo prvostupňové rozhodnutie v tejto časti zrušené žalovaným, a teda nie je predmetom prieskumu správnym súdom.
10. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia potvrdil žalovaný na strane 11 napadaného rozhodnutia, tieto závery žalovaného sa týkajú len porušenia § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o dreve o neuplatňovaní systému náležitej starostlivosti (výrok I. podbod 2). Toto je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu označenými IIIa, IIIb a IIIc, pričom za dôvodnú považoval len námietku IIIc, v rámci ktorej žalobca rozporoval práve závery inšpekcie o neuplatňovaní systému náležitej starostlivosti. S touto námietkou sa žalovaný vysporiadava od 2. odseku strany 11 napadnutého rozhodnutia, pričom v tejto časti odôvodnenia sa nachádzajú všetky pasáže, ktoré žalobca cituje v tomto žalobnom bode. Len v tejto časti hovorí žalovaný o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia pre nedostatočnú konkretizáciu pochybení žalobcu. Naopak, odvolacie námietky IIIa a IIIb ohľadom rozporovania uvedenia dreva na vnútorný trh v rozpore s osobitnými predpismi a zistenia objemu vyťaženého dreva, ktoré sa zjavne týkajú porušenia povinnosti podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve (výrok I. podbod 1), vyhodnotil žalovaný výslovne ako nedôvodné. Žalovaný nikde v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neskonštatoval nepreskúmateľnosť celého prvostupňového rozhodnutia, teda aj v časti skonštatovania zodpovednosti žalobcu za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve (výrok I. podbod 1), čo sa prejavilo aj vo výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým bol vypustený len výrok I. podbod 2 prvostupňového rozhodnutia.
11. Pokiaľ má žalobca za to, že použitá spojka „aj“ na strane 11 napadnutého rozhodnutia pri konštatovaní nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia spája iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o dreve (bod I. podbod 2) a iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve (bod I. podbod 1.), takýto záver nevyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný na strane 11 napadnutého rozhodnutia uviedol, že v dôsledku nedostatočnej konkretizácie dôvodov je následne nepreskúmateľná aj sankcia za nepreskúmateľný iný správny delikt podľa bodu I podbod 2 výroku prvostupňového rozhodnutia. V tomto súvetí žalovaný spája nepreskúmateľnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ohľadom dôvodov porušenia § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o dreve zo strany žalobcu a s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť odôvodnenia uloženia sankcie za tento správny delikt. Nie je tu konštatovaná nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k výroku I. podbodu 1.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný neporušil žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/226/2004, podľa ktorého je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné a treba ho zrušiť ak správny orgán rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody možno vyvodiť z administratívneho spisu s tým, že nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Žalovaný postupoval v súlade s uvedeným a pre nepreskúmateľnosť časti prvostupňového rozhodnutia vypustil z výroku I. podbod 2, čím odstránil nezákonnosť spôsobenú inšpekciou nedostatočným odôvodnením tejto časti výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalobca tiež z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR v správnej žalobe citoval, že zistiť skutkový stav je povinnosťou správneho orgánu skôr než dôjde k vyhláseniu rozhodnutia. Žalobca však v tomto žalobnom bode neuviedol, ako žalovaný porušil povinnosť zistiť skutkový stav pred vyhlásením rozhodnutia, a preto je tento žalobný bod nedôvodný.
13. Rovnako nedôvodné je tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí pokúšal neprípustne doplniť odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/10/2013, podľa ktorého dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom zrejmé z rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočným doplnením či spresnením odôvodnenia. Žalobca nekonkretizuje, ako (ktorou časťou napadnutého rozhodnutia) žalovaný neprípustne dopĺňal prvostupňové rozhodnutie, a preto je táto námietka nekonkrétna. Pokiaľ žalobca vychádza z predpokladu, že žalovaný označil celé prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné, toto nie je pravdivé, ako to správny súd uzavrel v predchádzajúcich odsekoch. Nepreskúmateľná je len časť ohľadom výroku I. podbodu 2, ktorú žalovaný vypustil, a teda zo strany žalovaného nedošlo k neprípustnému dopĺňaniu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. 14. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že žalovaný nemohol znížiť uloženú pokutu na najnižšiu možnú z dôvodu nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že inšpekcia pri výške pokuty aplikovala absorpčnú zásadu a uložila úhrnný trest v sadzbe za najprísnejší z dvoch iných správnych deliktov, ktoré mal žalobca spáchať. Za delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve bolo možné uložiť pokutu od 10.000 eur do 200.000 eur a za delikt podľa § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o dreve pokutu od 5.000 do 10.000 eur (§ 17 ods. 5 písm. a) a c) Zákona o dreve). Keďže žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia vypustil z výroku I. podbod 2, mohol žalobcovi uložiť pokutu už len za porušenie jedného iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve v sadzbe od 10.000 eur do 200.000 eur. Keďže žalobcovi bola uložená najnižšia možná pokuta v rámci zákonnej sadzby, nemohlo pri rozhodovaní o výške pokuty dôjsť k porušeniu jeho subjektívnych práv. Tiež nedošlo k porušeniu právneho názoru vysloveného v žalobcom citovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/64/2013, podľa ktorého pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správnej úvahy a je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod uloženia sankcie, ale aj výšku pokuty. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil výšku pokuty v jeho závere (strana 12) so zohľadnením poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čo správny súd uviedol v odseku 4.5. tohto rozsudku, na ktorý odkazuje.
15. V ďalšom žalobnom bode žalobca tvrdí, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve v spojení s § 23 ods. 12 Zákona o lesoch, pretože inšpekciou nebolo preukázané prekročenie objemu ťažby o viac ako 15 % a má za to, že inšpekcia vypočítala objem ťažby dreva len na základe faktúr a pochybným výpočtom. Správny súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje. V otázke objemu vyťaženého dreva prvostupňové rozhodnutie na viacerých miestach odkazuje na vypracovaný protokol (prvý odsek na strane 6, posledný odsek na strane 8 a prvý odsek na strane 16), v rámci ktorého je na strane 21 bod 2 uvedené, že žalobca prekročil ťažbu celkovo o 1796,55 m3. V protokole inšpekcia svoje zistenia riadne odôvodnila s odkazom na početné listiny nachádzajúce sa v administratívnom spise (najmä doklady predložené žalobcom o pôvode dreva, zápisníky z merania, fotodokumentácia a ďalšie) a uviedla aj použitý spôsob výpočtu objemu dreva s odkazom na prílohu č. 34 k Vyhláške upravujúcej prepočet hodnôt nameraných na pni (strany 7 a 8 protokolu), ktorá bola správne aplikovaná na predmetnú vec, keďže drevo bolo vyťažené a jeho objem bolo možné merať len podľa pňov, ktoré po ťažbe ostali. Tento spôsob výpočtu je uvedený aj na stranách 11 a 12 prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ inšpekcia v protokole dospela ku skutkovému záveru o objeme vyťaženého dreva s odkazom na vyššie uvedené dôkazy a spôsob výpočtu podľa Vyhlášky a tento záver prebrala do prvostupňového rozhodnutia, nie je potrebné do prvostupňového rozhodnutia zároveň prepisovať celý spôsob výpočtu a jednotlivé početné dôkazy, ale postačí odkázať na protokol, a to najmä s poukazom na to, že žalobcom vznesené námietky v priebehu administratívneho konania, či v odvolaní (a ani v správnej žalobe) nerozporovali konkrétne výpočty urobené počas dozoru
zachytené v protokole, a preto správne orgány nemali dôvod sa v jednotlivých rozhodnutiach s týmito skutočnosťami podrobne zaoberať. Je teda zrejmé, že objem vyťaženého dreva nebol zisťovaný len na základe faktúr a ani pochybným spôsobom výpočtu, ale spôsobom stanoveným právnymi predpismi.
16. Podľa žalobcu žalovaný na strane 9 ods. 6 napadnutého rozhodnutia naznačuje nepravdivosť záveru inšpekcie, keď uvádza, že inšpekcia vychádzala pri určení objemu ťažby nielen z faktúr, ale aj ďalších dokumentov predložených žalobcom (ktoré vymenúva). Toto je podľa žalobcu v rozpore s prvostupňovým rozhodnutím, kde je na strane 16 ods. 4 uvedené, že skutočnosť, že žalobca v rozpore s Nariadením uviedol predajom drevo na vnútorný trh, preukazujú faktúry a žiadne iné dokumenty inšpekcia v prvostupňovom rozhodnutí neuvádza. K tomuto žalobnému bodu správny súd uvádza, že inšpekcia skonštatovala porušenie povinnosti žalobcu podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve, ktorého sa dopustil tým, že predajom uviedol na vnútorný trh drevo v objeme 1.796,55 m3 vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi, konkrétne § 23 ods. 12 Zákona o lesoch, keďže prekročil objem ťažby o 225 % oproti najviac povoleným 15 %. Tento záver inšpekcie v sebe zahŕňa dve skutkové tvrdenia, a to vyťaženie určitého objemu dreva a následne jeho uvedenie na trh, z ktorých každé sa preukazuje inými dôkazmi. Pokiaľ ide o vyťaženie objemu dreva, toto mala inšpekcia preukázané najmä s odkazom na protokol, v ktorom (ako správny súd už uzavrel v odseku 15. tohto rozhodnutia) svoje zistenia oprela o početné dôkazy vrátane dôkazov predložených žalobcom, ktorými neboli len faktúry. Tieto dôkazy inšpekcia uviedla aj na strane 6 ods. 3 prvostupňového rozhodnutia (súhlas na ťažbu dreva, doklady o pôvode dreva, evidenciu ťažby dreva), a teda je zrejmé, že tvorili podklad prvostupňového rozhodnutia. Na žalobcom citovanej strane 16 ods. 4 prvostupňového rozhodnutia inšpekcia hovorí len o uvádzaní dreva na trh, čo považovala za preukázané z faktúr. Naproti tomu na žalobcom citovanej strane 9 ods. 6 napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza výpočet všetkých podkladov pre správne konanie, teda nielen podkladov preukazujúcich samotné uvádzanie dreva na trh. Z týchto podkladov inšpekcia vychádzala, keďže sa s nimi zaoberá v protokole alebo ich uvádza aj na strane 6 ods. 3 prvostupňového rozhodnutia. Preto si žalobcom citované odseky prvostupňového a napadnutého rozhodnutia neodporujú. Z tohto dôvodu nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný v rozpore so záverom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/10/2013 dopĺňa odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, keďže žalobcom citované pasáže jednotlivých rozhodnutí hovoria o odlišných skutkových otázkach.
17. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného uvedeným na strane 9 ods. 6 napadnutého rozhodnutia, že ďalšie doklady predložené žalobcom nebolo možné konkretizovať, pretože žalobca neuviedol ich čísla, pričom podľa žalobcu tieto doklady možno označiť číslom listu spisu. Správny súd síce súhlasí so žalobcom, že tieto doklady mohli byť špecifikované týmto spôsobom, toto konštatovanie (či sa dajú doklady označiť alebo nie) je však irelevantné pre rozhodnutie vo veci samej, teda pre posúdenie, či žalobca spáchal iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve. Ani žalobca neuvádza, ako absencia takéhoto označenia konkrétnych dokladov spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o špecifikáciu podkladov, z ktorých vychádzala inšpekcia v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaný v napadnutom rozhodnutí, s týmto sa správny súd vysporiadal v odsekoch 14. a 15. tohto rozsudku, na ktoré odkazuje.
18. Žalobca v správnej žalobe následne opakuje odvolaciu argumentáciu pod bodom IIIa a namieta nedostatočne zistený skutkový stav, pretože podľa neho nie je možné len na základe faktúr v spojení s tvrdením inšpekcie tvrdiť, že naplnil skutkovú podstatu § 17 ods. 1 písm. a) Zákona o dreve, pretože objem vyťaženého dreva na faktúrach zodpovedá objemu plánovanej ťažby a správny orgán nepreukázal príčinnú súvislosť medzi drevom vyťaženým nad objem a jeho uvádzaním na vnútorný trh na základe faktúr, ktoré obsahujú len drevo legálne vyťažené. Žalobca v tomto žalobnom bode len opakuje odvolaciu argumentáciu, pričom nenapáda to, ako sa s ňou žalovaný vysporiadal a v čom je toto vysporiadanie v rozpore so zákonom. Žalovaný sa s touto argumentáciou žalobcu vysporiadal v poslednom odseku na strane 9 napadnutého rozhodnutia tak, že vzhľadom na definíciu pojmu uvádzanie na trh v čl. 2 písm. b) Nariadenia je tvrdenie žalobcu o vystavení faktúr v súlade s plánom ťažby irelevantné, pretože na základe predložených dokladov o pôvode dreva možno jednoznačne prijať záver, že žalobca distribuoval, teda ako prvý na trh uvádzal drevo vyťažené v lesnom celku Uhrovec s objemom ťažby ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Pokiaľ žaloba v správnej žalobe nenapáda závery žalovaného k tejto otázke, správny súd nemôže preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Bolo povinnosťou žalobcu podľa § 182 ods. 1 písm. c) SSP v rámci žalobného bodu uviesť z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za
nezákonné, čo ale neurobil a zopakoval len svoj postoj z odvolania, že nie je možné tvrdiť, že naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu.
19. V ďalšom žalobnom bode žalobca rozporoval ako sa správne orgány vysporiadali s jeho námietkou premlčania. Žalobca premlčanie namietol vo vyjadrení zo dňa 21. 07. 2021, avšak len vo všeobecnej rovine vznášame z opatrnosti námietku premlčania. Je pravda, že inšpekcia sa v prvostupňovom rozhodnutí s touto námietkou vysporiadala všeobecne (na strane 13 ods. 5, kde v podstate len odcitovala právnu úpravu), takýto postup však podľa správneho súdu nie je nezákonný, keďže rovnako všeobecná bola aj vznesená námietka premlčania.
20. Žalobca námietku premlčania konkretizoval až v odvolaní (bod IIIb), kde rozporuje nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom veku pňov nachádzajúcich sa na mieste ťažby. Podľa správneho súdu dal žalovaný na takto konkretizovanú námietku dostatočnú odpoveď v poslednom odseku na strane 10 napadnutého rozhodnutia s odkazom na stranu 8 prvostupňového rozhodnutia, kde inšpekcia uviedla, že predmetom merania boli pne, ktorých fyzické znaky opotrebenia vzniknuté plynutím času boli rovnaké a dodal, že program starostlivosti o lesy pre predmetný lesný celok je platný pre obdobie rokov 2015 až 2024 a predmetná ťažba bola podľa protokolu (strana 9 a nasl.) prvou po 01. 01. 2015, pričom žalobca je obhospodarovateľom na základe nájomnej zmluvy od 01. 01. 2017. Z toho je zrejmé, že žalobca sa dostatočne zaoberal vekom pňov a vzhľadom na vykonané dokazovanie ustálil, že tieto sa nemohli nachádzať na mieste ťažby predtým, ako začal ťažiť žalobca, keďže išlo o prvú ťažbu v uvedenom území po roku 2015 a žalobca začal toto územie obhospodarovať v roku 2017. Skutkovému stavu ustálenému v administratívnom konaní tak nezodpovedá tvrdenie žalobcu v tomto žalobnom bode, že keď začal ťažiť, na mieste sa už nachádzali vyťažené stromy (pne), z čoho vyvodzuje pochybnosť pripísať vyťaženie týchto pňov žalobcovi. Pokiaľ ide o samotné premlčanie, podľa § 17 ods. 7 Zákona o dreve je stanovená subjektívna premlčacia lehota na uloženie pokuty za iný správny delikt dva roky odo dňa, keď sa orgán dozoru dozvedel o porušení povinnosti a zároveň objektívna premlčacia lehota päť rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Zo skutkového stavu ustáleného žalovaným je zrejmé, že nedošlo k prekročeniu ani jednej z týchto lehôt. Objektívna premlčacia lehota by uplynula najskôr 01. 01. 2022, teda päť rokov odkedy mohol žalobca prvýkrát ťažiť (od 01. 01. 2017). Subjektívna premlčacia lehota by uplynula najskôr 02. 04. 2022, keďže podľa oznámenia inšpekcie sa dozor začal 02. 04. 2020. Pokuta bola uložená inšpekciou prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26. 08. 2021, teda v rámci uvedených premlčacích lehôt.
21. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal aj s požiadavkou ustanovenia znalca v otázke veku pňov a odkázal na to, že meranie vykonávali odborne spôsobilí inšpektori, a preto nebolo potrebné znalca ustanoviť. S takýmto vyhodnotením sa správny súd stotožňuje a považuje ho za súladné so zákonom. Podľa § 10 ods. 4 písm. a) Zákona o dreve je inšpekcia oprávnená vykonávať dozor, ktorý podľa § 11 ods. 1 Zákona o dreve zahŕňa aj sledovanie, zisťovanie a kontrolovanie dodržiavania povinností v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh. Sám zákon zveruje inšpekcii zriadenej na tento účel oprávnenie posudzovať uvedené skutočnosti. Ustanovovať znalca na zodpovedanie odborných otázok, ktoré sú zákonom zverené inšpekcii, by bolo nadbytočné. Vzhľadom na uvedené bol v otázke veku pňov dostatočne zistený skutkový stav veci a žalobca v správnej žalobe nedôvodne namieta opak.
22. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko správna žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.