Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-138-2011.pdf
PDF · 90.43 KB
No categories available
11Co/138/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu U. I. s.r.o., S., Č. L., IČO: L. L. XXX, zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, Rázusova 1, proti žalovanej U. Y., naposledy bytom S., Q. X, zast. opatrovníčkou Q. J., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, o zaplatenie 101,75 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 22C 81/2010-43 zo 4.3.2011 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov konania vo výške 115,50 € a žalovaná je povinná ju zaplatiť Advokátskej kancelárii JUDr. Peter Kerecman s.r.o. Košice, Rázusova 1, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 18,85 € a žalovaný je povinný ju zaplatiť ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRII JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom vo veci samej zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 101,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne počítaný zo sumy 12,15 € od 22.8.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne počítaný zo sumy 17,92 € od 22.3.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne počítaný zo sumy 17,92 € od 22.4.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počítaný zo sumy 17,92 € od 22.5.2009 do zaplatenia, zo sumy 17,92 € od 19.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 17,92 € od 19.7.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 45,31 € na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 99,- € za 4 úklony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní 14.12.2010 v rozsahu 1 základnej sadzby tarifnej odmeny a účasť na pojednávaní 4.3.2011 3x po 6,60 € a 1x 4,15 €, ďalej paušálnu náhradu hotových výdavkov 3x 7,21 € a 1x 7,41 € a náhradu DPH vo výške 19% v sume 11,21 € a vo výške 20% v sume 4,80 € v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. Pri určení výšky trov konania úspešného žalobcu zohľadňoval to, že v danom prípade predmet konania neprevyšoval sumu 500,- €, preto ide o drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p., a preto trovy konania žalobcu znížil z dôvodu neprimeranosti a priznal mu náhradu iba vo výške 45,31 €, ktorú považoval za zodpovedajúcu uplatnenému nároku a pozostávajúcu zo sumy 16,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia v sume 28,81 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 1 úkon právnej služby vo výške 16,60 €, paušálnu náhradu nákladov vo výške 7,41 € a náhradu DPH vo výške 20% v sume 4,80 €. Pri stanovení tejto výšky trov vychádzal z charakteru sporu, v ktorom žalobca svoj
nárok uplatňoval na základe spotrebiteľskej zmluvy, ako aj zo skutočnosti známej súdu z jeho činnosti, keď žalobca vedie väčší počet obdobných súdnych sporov, v ktorých je zastúpený tým istým právnym zástupcom, v dôsledku čoho nie je v týchto sporoch potrebná rozsiahlejšia príprava zastúpenia, keďže práva a povinnosti účastníkov konania sú upravované typizovanými zmluvami s rovnakými zmluvnými podmienkami.
Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ rozhodol o povinnosti žalovanej nahradiť mu trovy konania vo výške 45,31 € vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol v tomto výroku ho zmeniť tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť mu trovy konania vo výške 115,50 € k rukám právneho zástupcu žalobcu a trovy odvolacieho konania vo výške 18,85 €. Prvostupňový súd toto svoje rozhodnutie bližšie odôvodnil tak, že „pri stanovení výšky trov konania súd vychádzal z charakteru sporu, v ktorom žalobca svoj nárok uplatňoval na základe spotrebiteľskej zmluvy, ako aj zo skutočnosti známej súdu z jeho činnosti, keď žalobca vedie väčší počet obdobných súdnych sporov, v ktorých je zastúpený tým istým právnym zástupcom, v dôsledku čoho nie je v týchto sporoch potrebná rozsiahlejšia príprava zastúpenia, keďže práva a povinností účastníkov konania sú upravené typizovanými zmluvami s rovnakými zmluvnými podmienkami“. K záveru prvostupňového súdu, že v týchto sporoch nie je potrebná rozsiahlejšia príprava zastúpenia, uviedol, že tento záver nie je správny, nakoľko príprava zastúpenia v tejto veci z hľadiska časovej a odbornej náročnosti vyžadovala dostatočný priestor a jej náročnosť je porovnateľná s náročnosťou prípravy zastúpenia v iných štandardných sporoch založených na žalobe o plnenie. Na tejto skutočnosti nič nemení záver prvostupňového súdu o tom, že práva a povinností účastníkov konania sú upravené typizovanými zmluvami, nakoľko žalobca ako poskytovateľ viacerých samostatných služieb používa viaceré typy zmlúv, v ktorých sú práva a povinnosti zmluvných strán upravené odlišným spôsobom. Žalobca v súčasnosti na základe týchto zmlúv poskytuje svojim zákazníkom rôzne služby, ktoré sa líšia nielen svojím obsahom, ale aj právnymi predpismi, ktoré upravujú poskytovanie týchto služieb, a to zriadenie a poskytovanie pripojenia k sieti internet, zriadenie a poskytovanie verejnej telefónnej služby, zriadenie služby televízia cez internet, zriadenie služby Tango digitálna televízia, zriadenie a poskytovanie služby GPS monitoring, pričom tieto jednotlivé služby poskytuje žalobca v rôznych typoch, ktoré sa líšia svojím rozsahom, ako aj cenou a ďalšími podmienkami. Rovnako tiež podmienky poskytovania služieb sa líšia v závislosti od charakteru zákazníka, t.j. sú rozdielne pre podnikateľov, nepodnikateľov, zákazníkov v bytových domoch a zákazníkov v rodinných domoch. V minulosti ako aj v súčasnosti žalobca poskytoval a poskytuje zákazníkom svoje služby za zvýhodnených podmienok (rôzne akcie), ktoré boli riešené uzatváraním dodatkov k zmluvám. Odlišnosti sa týkajú aj tých zákazníkov, ktorí boli pôvodne zákazníkmi iných poskytovateľov internetu (napr. spoločnosť A. V. s.r.o.). Na preukázanie týchto skutočností v prílohe predložil rôzne typy zmlúv, ktoré uzatvára so svojimi zákazníkmi a na základe ktorých prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatňuje súdnou cestou pohľadávky vyplývajúce z týchto zmlúv. Ďalej uviedol, že okrem poskytovania vyššie uvedených služieb poskytuje svojim zákazníkom rôzne druhy koncových zariadení (napr. IP telefóny, LAN zariadenia, settop boxy, IP brány) formou bezplatného zapožičania alebo nájmu za poplatok, takže predmetom žalôb, v ktorých je zastupovaný svojím právnym zástupcom sú aj iné nároky vyplývajúce z týchto zmlúv (vrátenie zariadení, náhrady škody, zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu nevrátenia zapožičaného koncového zariadenia, zaplatenie poplatku za prenájom zariadenia), preto jeho právny zástupca musel pred podaním žaloby tiež skúmať, či boli takéto zariadenia zapožičané žalovanej vrátené a či v záujme žalobcu nie je potrebné uplatniť žalobou aj nároky týkajúce sa zapožičania týchto zariadení. Zastáva tak názor, že v každom individuálnom prípade je nevyhnutné skúmať, aké konkrétne služby a za akých podmienok si zákazník na základe zmluvy objednal. V tomto prípade žalobca ako to vyplýva zo zmluvy č. 8/0206/0017 [42119] o zriadení s poskytovaní pripojenia k sieti INTERNET, zriadení a poskytovaní VEREJNEJ TELEFÓNNEJ SLUŽBY a zriadení služby TELEVÍZA CEZ INTERNET, VS [42119] poskytoval žalovanej viaceré služby, ktorých podmienky poskytovania sú rozdielne a na ich poskytovanie sa vzťahujú odlišné osobitné právne predpisy, ktorých znalosť pri zastupovaní žalobcu v súdnom konaní je nevyhnutná. Jednalo sa o nasledujúce služby: pripojenie k sieti INTERNET, a to mesačný paušál STANDARD, ako to vyplýva z cenníka žalobcu platnému ku dňu splatnosti jednotlivých mesačných platieb, verejnú telefónnu službu, a to program Volám 30+10, za ktorý mala žalovaná povinnosť po prečerpaní predplatených minút platiť hovorné podľa aktuálne platnej tarify za poskytovanie služby VTS ako aj službu TELEVÍZIA CEZ INTERNET, ktorá jej bola poskytovaná bezplatne. Za správny nepovažoval ani záver prvostupňového súdu, že služby sú poskytované na základe rovnakých zmluvných podmienok, nakoľko žalobca od r. 2008, kedy bola uzatvorená vyššie
uvedená zmluva medzi žalobcom a žalovanou menil, rozširoval a prispôsoboval všeobecné zmluvné podmienky a tarify k jednotlivým službám tak, aby boli v súlade s aktuálnymi právnymi predpismi ako aj s požiadavkami zákazníkov a technickými zmenami. Pred podaním žaloby právny zástupca musel skúmať, ktoré všeobecné zmluvné podmienky a tarifa sa vzťahujú na daný druh služby a k danému typu zmluvy, ktoré znenie všeobecných zmluvných podmienok a tarify bolo účinné v čase uzatvorenia zmluvy a ktoré v čase vzniku nároku žalobcu, či daná zmena všeobecných zmluvných podmienok, resp. tarify bola platne oznámená žalovanej. Všeobecné zmluvné podmienky a tarify k jednotlivým službám predložil v prílohe tohto podania. Vzhľadom na rôzne typy zmlúv, zmenu všeobecných zmluvných podmienok a taríf k jednotlivým službám, rôznosť nárokov žalobcu v rámci prípravy zastúpenia pred podaním tejto žaloby musel právny zástupca žalobcu zistiť a overiť skutočnosti potrebné pre uplatnenie nárokov žalobcu na základe tejto žaloby - trvanie a prípadné zmeny zmluvného vzťahu, prípadne prerušenie poskytovania služieb zákazníkovi, cena za jednotlivé služby, druh a rozsah poskytovania služieb a doplnkových služieb, spôsob platenia za jednotlivé služby (faktúry alebo platobný kalendár), stanovenie dátumu omeškania zákazníka za účelom uplatnenia úrokov z omeškania, stanovenie, resp. vyčíslenie úrokov z omeškania, manuálne odkontrolovanie aktuálnej výšky pohľadávok žalobcu, sledovanie a zaznamenávanie prípadných čiastočných úhrad žalovanej, zistenie prípadných nárokov zákazníka uplatnených prostredníctvom reklamácie a pod. Pred podaním žaloby bolo nevyhnutné sa tiež zaoberať procesnými otázkami žaloby - určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdu a za týmto účelom preverenie aktuálneho pobytu žalovanej, vypočítanie výšky súdneho poplatku za návrh na začatie konania, ako aj trov právneho zastúpenia. Rovnako taktiež po podaní žaloby musel pred každým pojednávaním manuálne preveriť, či nedošlo aspoň k čiastočnej úhrade pohľadávky, prípadne k mimosúdnej dohode medzi žalobcom a žalovanou. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že prevzatie zastúpenia, podanie žaloby ako aj účasť na pojednávaniach dňa 14.12.2010 a 4.3.2011 v danom prípade vyžadovali dôslednú prípravu, časový priestor ako aj odborné znalosti, ktoré zodpovedajú výške uplatnených trov právneho zastúpenia. Skutočnosti, z ktorých prvostupňový súd vychádzal pri stanovení výšky trov konania - charakter sporu a väčší počet obdobných súdnych sporov žalobcu, nie sú dostatočnými dôvodmi pre rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia O.s.p. nevyhnutým predpokladom pre zníženie trov konania v drobných sporoch je neprimeranosť trov konania vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, pričom vzhľadom k účelu tohto ustanovenia primárnym kritériom pre určenie tejto neprimeranosti je skúmanie primeranosti, resp. neprimeranosti výšky uplatnených trov konania vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Charakter sporu a väčší počet obdobných súdnych sporov na strane žalobcu nemôžu byť samy o sebe dostatočným dôvodom pre rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a preukázanie týchto skutočností nemôže nahradiť povinnosť súdu skúmať primeranosť výšky pohľadávky vo vzťahu k výške trov konania. Okrem toho skutočnosť, že sa jedná o spor o nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, nemá pre posúdenie primeranosti trov konania a žalovanej pohľadávky žiaden význam, nakoľko zákon nespája moderačné právo súdu podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. s problematikou spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že v danom prípade nebola výška uplatnených a účelne vynaložených trov konania neprimeraná vo vzťahu k pohľadávke. Podľa jeho názoru pomer uplatnených trov konania vo vzťahu k pohľadávke je neprimeraný v prípade, ak výška trov konania je niekoľkonásobne vyššia ako výška súdom priznanej pohľadávky, ktorá bola predmetom sporu. V danom prípade výška trov konania uplatnených žalobcom 115,50 € nedosahuje ani 1,5-násobok istiny vo výške 101,75 €, pričom zdôrazňuje, že pri skúmaní primeranosti trov konania a pohľadávky je potrebné vziať do úvahy aj výšku súdom priznaných úrokov z omeškania. Ku dňu vyhlásenia rozsudku suma na úrokoch z omeškania predstavovala ďalších 17,30 €, teda celková výška súdom priznanej pohľadávky bola ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 119,50 €, čo prevyšuje výšku žalobcom uplatnených trov konania. Je presvedčený, že pri skúmaní primeranosti trov konania voči pohľadávke je potrebné zvážiť aj ďalšie kritéria. Prvým a rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o náhrade trov konania je ich účelnosť, a preto pri rozhodnutí o trovách konania podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. by sa mal súd vysporiadať s otázkou, či znížením trov konania nedochádza v dôsledku krátenia účelne vynaložených trov konania na bránenie práva aj k zníženiu efektívnosti súdnej ochrany nad prípustnú mieru. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania v minimálnej výške, ktorá bola nevyhnutná k bráneniu jeho práva (náhrada súdneho poplatku vo výške 16,50 €, náhrada trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 16,60 € - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 14.12.2010 - 1 odmeny, účasť na pojednávaní dňa 4.3.2011 + 4x režijný paušál + 19%, resp. 20% DPH), pričom výška týchto trov konania bola vyčíslená v súlade s príslušnými právnymi predpismi (vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, zákon č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch za výpis z registra trestov). Vzhľadom k vyššie uvedenému má za to, že napadnutý výrok rozhodnutia prvostupňového súdu o trovách konania
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže prvostupňový súd nemal rozhodnúť podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., pre aplikáciu ktorého neboli splnené zákonom stanovené predpoklady, ale mal mu ako úspešnému účastníkovi konania priznať plnú náhradu trov konania vo výške 115,50 € podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18,85 €.
Rozsudok vo výroku, ktorým žalobe bolo vyhovené a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti príslušenstva nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto ohľadne týchto výrokov nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému výroku o trovách konania je dôvodné.
Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa použil nesprávny právny predpis, prípadne tento právny predpis, t.j. § 150 ods. 2 O.s.p. na danú vec nesprávne aplikoval.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k záveru, že súd vec nesprávne právne posúdil, lebo pre aplikáciu § 150 ods.2 O. s. p. neboli splnené podmienky a to v podstate pre dôvody, ktorými žalobca odôvodňuje svoje odvolanie.
Súd prvého stupňa v tomto konaní (aj keď ide o vec s nízkou hodnotou sporu) nemal pristúpiť k zníženiu trov podľa § 150 ods. 2 O.s.p., keďže na to neboli splnené podmienky. S prihliadnutím na okolnosti veci a výšku uplatnenej aj prisúdenej pohľadávky 101,75 € s príslušenstvom, trovy uplatnené žalobcom v súvislosti s jeho právnym zastúpením v tomto konaní vo výške 99,- € zodpovedajú primeraným nákladom na vedenie sporu a možno ich preto považovať za dôvodne uplatnené. Keďže Ústava Slovenskej republiky, ako aj Občiansky súdny poriadok (§ 25 ods. 1) umožňujú účastníkovi vždy zvoliť si ako zástupcu advokáta, nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebola nevyhnutná potreba právneho zastúpenia žalobcu.
Žalobca mal úspech aj v odvolacom konaní, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, pozostávajúca z odmeny a náhrady výdavkov právneho zástupcu - advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odmena bola priznaná vo výške 8,30 € za 1 úkon právnej služby - podanie odvolania, k tomu bol priznaný režijný paušál 7,41 €, čo po zvýšení DPH o sumu 3,14 € činí 18,85 €, ktorú sumu je žalovaná povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. (s poukazom na § 211 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.