Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/94/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: B. B. nar. XX.X.XXXX, Q. XX, Q. Q., proti žalovanej: S. Q. - R. S., U. X, B., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jozef Vaľo, advokát, Seberíniho 21, Bratislava, v konaní o zaplatenie 8.281,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -136 zo dňa 4.11.2010 jednomyseľne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v celkovej výške 3.372,00 eur, ktorú sumu je žalobkyňa povinná zaplatiť T.. T. F., advokátovi, právnemu zástupcovi žalovanej, P. XX, XXX XX Q. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadala, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 249.474,-Sk t.j. 8.281,02 eur, avšak v petite žiadala uhradiť sumu 340.835,00 Sk t.j. 11.313,65 eur titulom nezaplatenia poskytnutých služieb - ubytovanie v talianskych letoviskách C. a Q. v roku 1999 a 2000. V návrhu uvádza ako dôkazy faktúry č. 77/1999, č. 99/111, ako aj prílohy, ktoré sa v návrhu neobjavili.

Listom zo dňa 14.3.2002 žalobkyňa upresnila petit, ktorého výška predstavuje sumu 249.474,00 Sk t.j. 8.281,02 eur.

Vo veci bol dňa 15.4.2003 vydaný platobný rozkaz č.k. XXRob/XXXX/XXXX-XX, proti ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že nárok žalobkyne uznáva do výšky 144.495,00 Sk. Pokiaľ ide o faktúru žalobkyne č. XX/XX táto faktúra je vysporiadaná a faktúru č. XX/XXX neobdržala. Zároveň vzniesla započítaciu námietku pohľadávok vo výške 193.100,00 Sk ktorá suma je vyfakturovaná faktúrami č. 8, č. 9, č. 10, č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 6, č. 7 spolu vo výške 170.600,00 Sk a za nevyťaženú dopravu sumu 22.500,00 Sk. Záverom uviedla, že nevyfakturovala žalobkyni provízie v sume 30.162,00 Sk. Žalobkyňa k odporu žalovanej uviedla, že z vyjadrenia žalovanej nie je známe, aké obdobie a čo si započítala. V roku 1999 sa spoločne dohodli, že namiesto úrokov z omeškania prispeje z fondu, zároveň sa ospravedlnila, že faktúru č. 8 uznáva, č. 9 uznáva nižšiu čiastku v spoločnej výške 98.180,00 Sk. Žalovaná podaním zo dňa 12.10.2006 presne špecifikovala svoje náklady.

Súd v priebehu konania z výpisu zo Živnostenského registra Slovenskej republiky mal preukázané, že žalobkyňa má pozastavenú činnosť odo dňa 30.9.2006 do 19.9.2011.

Žalobkyňa zaslala súdu Zmluvu o sprostredkovaní predaja zájazdov a pobytov K. P. v roku 2000, list K. S. zoznam účastníkov zájazdov do Q., ostatné listinné dôkazy predložené žalobkyňou dňa 14.4.2010 a 16.2.2010 sú z pohľadu súdu prvého stupňa nespôsobilé z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a nečitateľnosti.

Žalovaná uvádza, že po započítaní pohľadávok a po vznesení započítacej námietky je žaloba v celom rozsahu nedôvodná. V návrhu žalobkyne sú zavádzajúce informácie a to v prvom rade v tom, že žalobkyni bolo platené v talianskych lýrach, následne faktúry dodatočne vystavila v Sk. Z predložených listinných dôkazov je teda nepochybné, že pohľadávky žalovanej po vzájomnom zápočte vysoko prekračovali záväzky, ktoré mala k žalobkyni ako obchodnému partnerovi. Zo strany žalovanej nebola podaná žaloba z dôvodu vysokých nákladov na súdny spor, preto v zmysle vyššie uvedených dôvodov navrhuje žalovaná návrh žalobkyne v celkom rozsahu, ako nedôvodný zamietnuť.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, vyjadrením právneho zástupcu žalovanej, predloženými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria prílohu súdneho spisu a zistil, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe ústne uzatvorenej inominátnej zmluvy v zmysle , na základe ktorej žalobkyňou boli poskytnuté ubytovacie služby v talianskych letoviskách C. a Q. v roku 1999 a v roku 2000.

Z ustanovení a vyplýva v sporovom konaní, účelom ktorého je poskytnutie ochrany pri konflikte dvoch protichodných (spravila hmotných záujmov) predovšetkým povinnosť tvrdenia, ktoré je v súlade so zásadou prejednávacou, podstata ktorej spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností je záležitosťou účastníkov konania. V sporovom konaní je žalobkyňa povinná uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jej právo, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedenie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdenej skutočnosti, t.j. neunesenie tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva, v zásade ho má ten, kto ho zaujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje teda v sporovom konaní toho kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí (aktoriinkumbitprobatio). Pravidlá pre toto postihuje najskôr žalobcu, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať tvrdením nárok.

V konaní medzi účastníkmi konania je sporné k akému zmluvnému vzťahu boli účastníci zaviazaní, preto žalobkyňa mala nepochybne preukázať svoj nárok. Ak je spochybnená pravdivosť dôkazov navrhnutých žalobkyňou alebo vykonaných a tvrdenia žalobkyne nie je možné mať za to, že nepochybne preukázala tvrdené skutočnosti (t.j. neuniesla dôkazné bremeno). V konaní sú jednoznačne protichodné tvrdenia účastníkov konania o tom, aký nárok a ktorá strana si uplatňuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. a ust.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že doklady ňou predložené ako aj jej pripomienky súd vôbec nebral do úvahy. Zároveň vychádzajúc z dokumentov, ktoré predložila žalovaná dňa 25.10.2000 - Vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok K. S. a CK P. za rok 2000, presne špecifikovala termíny a ceny, na ktorých sa so žalobkyňou dohodla.

Následne podaním zo dňa 16.5.2011 žalobkyňa doplnila svoje odvolanie zo dňa 14.12.2010, pričom navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň jej priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Svoje odvolanie odôvodnila predovšetkým tvrdením, že podanou žalobou sa domáhala zaplatenia čiastky 11.313,65 eur titulom nezaplatenia poskytnutých služieb v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní predaja zájazdov K. P. v roku 2000. Účastníci konania v rokoch 1999 a 2000 spolupracovali na základe uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní predaja zájazdov, predmetom ktorej bolo spoločné poskytovanie služieb v oblasti cestovného ruchu - sprostredkovávanie zájazdov do A. letovísk pre záujemcov zo SR. Podstata spolupráce spočívala v získavaní záujemcov o zájazd v rámci celého územia SR, obsadenie autobusu záujemcami - klientmi účastníkov konania a následné rozúčtovanie nákladov jednotlivých zájazdov navzájom. Dopravu z Q. Q. a okolia zabezpečovala žalobkyňa prostredníctvom K. P., dopravu záujemcov z B. K. a okolia zabezpečovala K. Y. A. a dopravu záujemcov z B. a okolia zabezpečovala žalovaná, ako K. S..

Je pravdou že uvedená spolupráca fungovala viac neformálne, ako formálne. Potvrdzovanie objednávok prebiehalo výlučne formou faxových podaní, čo bol (a aj je) obvyklý postup v podnikaní cestovných kancelárií. Jedná sa o vysoko operatívnu činnosť. Flexibilné prispôsobovanie ponuky a dopytu bolo možné v rokoch 2000 zabezpečiť výlučne na báze rýchlej komunikácie, teda výlučne faxovými podaniami (elektronická pošta bola v našich podnikateľských podmienkach iba v začiatkoch). Takúto formu spolupráce v tejto podnikateľskej oblasti v roku 2000 je potrebné považovať za obvyklú a štandardnú. Spolupráca medzi účastníkmi konania bola dojednaná takýmto spôsobom od začiatku zmluvného vzťahu, žiadny nenamietal jej spôsob, ako ani obsah ani formu vyúčtovania.

Princíp spolupráce v roku 2000 bol založený na tom, že hodnota prepravy jedného rekreanta (do Talianska a späť) bol ustálený na čiastku 46,41 eur (1398,00 Sk). Ďalšia dohoda spočívala v tom, že raz za dopravu zaplatí žalobkyňa, raz žalovaná a na konci sezóny sa vykoná spoločné vyúčtovanie. Toto vyúčtovanie sa teda vykonalo spoločne, na základe súhlasného prejavu oboch účastníkov konania, na konci sezóny. Toto zúčtovanie vychádzalo z faxových objednávok a poznámok, ktoré vyhotovovali účastníci konania, obsahovalo prehľad všetkých „odrekreovaných klientov" s popisom miesta nástupu, zabezpečenia financovania dopravy, lehátok a slnečníkov na pláži pre týchto klientov a všetky ostatné zaplatené služby. Pri vyúčtovaní za rok 2000 medzi účastníkmi konania nebolo sporu, počty rekreantov, vykonané úrady súhlasili. Predmetné vyúčtovanie je súčasťou súdneho spisu, listina po doznačením VZÁJOMNÝ ZÁPOČET ZÁVÄZKOV A POHĽADÁVOK K. S. A K. P. ZA ROK 2000, vyhotovené žalobkyňou, ku ktorému sa písomne vyjadrila žalobkyňa.

Nie je teda pravdou, žeby žalobkyňa evidovala voči žalovanej nezaplatené pohľadávky. Pokiaľ medzi účastníkmi konania takéto pohľadávky boli, boli zahrnuté do predmetného vyúčtovania.

Žalobkyňa ďalej poukázala na nesprávne vyhodnotenie predložených listinných dôkazov označených ako nečitateľných, nezrozumiteľných pre právne úkony a z tohto dôvodu nesprávny právny záver súdu prvého stupňa v tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vyplývajúce zo zákona. Vykonaným dokazovaním - výsluchom žalobkyne na pojednávaní, bolo preukázané že zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol založený Zmluvou o sprostredkovaní predaja zájazdov CK P.. Komunikácia a princípy vzájomnej spolupráce žalobkyňa taktiež súdu ozrejmila, popísala spôsob akým účastníci konania vzájomne komunikovali, ako aj finančne vyporiadavali vzájomné záväzky. Zároveň sa žalobkyňa osobne vyjadrila k vyúčtovaniu K. S. za rok 2000, predložila originál listiny, na ktoré sa odvoláva vo svojich vyjadreniach. Nie je teda pravdou, že súd pri hodnotení dôkazov mal k dispozícii nečitateľné listiny, vyhodnotené ako právne bezvýznamné.

Žalovaná, pritom svoju obranu postavila na započítaní svojich pohľadávok, ktoré súdu v samotnom odpore nepreukázala čo do výšky, ani čo do právneho základu. Ani na pojednávaní dňa 04.11.2010, súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala zákonnosť a dôvodnosť započítaných pohľadávok voči žalobkyni, práve naopak, žalobkyňa počas celého konania produkoval dôkazy smerujúce k riadnemu

preukázaniu žalovanej istiny. Ako príklad nenáležitého zistenia skutkového stavu v tomto smere žalobkyňa poukázala, že súd sa uspokojil iba s konštatovaní žalovanej že uhradila čiastku 48.300,00 Sk. Toto sa však nezakladá na pravde, žalovaná tento dlh neuhradila ani súdu nepredložil dôkaz o jeho úhrade. Z hľadiska hodnotenia dôkazov sa jedná o sporné tvrdenie, obranu žalovanej, kde dôkazné bremeno spočíva na žalovanej a tá ho neuniesla. Sporné tvrdenie žalovanej, ktoré nie je podložené žiadnym iným relevantným dôkazom, nie je možné považovať za efektívnu a účinnú obranu. V prípade kompenzačnej námietky platia pre žalovanú rovnaké dôkazné pravidlá pre žalobkyňu.

Žalovaná do dňa podania žaloby, ako ani do samotného vydania napadnutého rozsudku nevyzvala žalobkyňu k zaplateniu neuhradených faktúr . Aj táto skutočnosť sama o sebe značí, že uplatnená obrana je účelová, súd sa riadne nezaoberal obsahom kompenzačnej námietky a predčasne rozhodol vo veci samej. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevyporiadal sa s námietkami žalobkyne vznesenými voči započítaniu žalovanej voči žalovanej istine, ako aj s objasnením rozhodujúcich skutočností pre posúdenie samej veci. Napadnutý rozsudok sa vo svetle vznesenej argumentácie javí ako predčasný, vydaný na základe nenáležíte zisteného skutkového stavu. Vykonané dôkazy po právnej stránke boli vyhodnotené nesprávne, z vykonaného dokazovania boli vyvodené závery, ktoré vo vykonanom dokazovaní nemali oporu, v dôsledku čoho súd posúdil vec po právnej stránke nesprávne.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, pričom poukázala na svoje tvrdenia uvedené v podanom odpore, v ktorom sú presne špecifikované faktúry za vykonané služby, pričom z predložených písomností vyplýva, že po započítaní pohľadávok a po vznesení započítacej námietky je žaloba v celom rozsahu nedôvodná. V samotnej žalobe sú zavádzajúce informácie a to v prvom rade v tom, že žalobkyni bolo platené v talianskych lýrach - itl a následne faktúry dodatočne vystavila v Sk. Naviac aj pri prepočte používala žalobkyňa iné kurzy, než boli oficiálne kurzy M., čím tiež vznikli rozdiely v neprospech žalovanej ako obchodného partnera. V bode 1 návrhu žalobkyňa neuviedla, že doplatok 15.000,00 Sk mala zaplatený v hotovosti. Súdu boli doložené doklady, kde následne bola odrátaná provízia za ubytovanie a dopravu, takže túto faktúru mala uhradenú v plnej výške. V bode 2 návrhu ako je uvedené v odpore, faktúra je nedôvodná a naviac nebola doručená ale je tam zápočet za poskytnuté služby. V bode 3 uznala žalovaná sumu napriek tomu, že mala tam 18 a nie 22 osôb. V bode 8 nebolo toľko osôb ako uvádza žalobkyňa a všetko bolo zaplatené. V bode 9 nemala žalovaná v tomto termíne žiadnych klientov, preto je tento nárok žalobkyne nedôvodný.

Žalobkyňa bola viackrát žalovanou vyzývaná a bol jej zaslaný vzájomný zápočet, z ktorého bolo jasné, že nie žalovaná dlhuje žalobkyni finančné prostriedky, ale práve naopak žalobkyňa dlhuje nezaplatené finančné prostriedky žalovanej.

Žalovaná ďalej poukázala sa svoje vyjadrenie zo dňa 19.07.2006 - špecifikácia a vyjadrenie k nákladom navrhovateľky. Zo strany žalovanej nebola podaná žaloba z dôvodu vysokých nákladov na súdny spor. Žalobkyňa zmenila žalobu v časti nárokovaných súm finančných prostriedkov zo sumy 340.835,00 Sk (11.313,65 eur), na sumu 249.474,00 Sk (8.281,00 eur), nezapočítala však zápočet, kde nezaplatila dopravu za celú sezónu, napriek tomu, že o tejto doprave „ nebolo nikdy pochýb, pretože sú doklady - jazdné listy a mená klientov a ani nepoprela, že doprava jej bola vykonaná v plnom rozsahu tak ako bola fakturovaná - viď presne vyšpecifikované faktúry za vykonané služby, vrátane žalovanou vyčísleného a žalobkyni doručeného a súdu doloženého vzájomného zápočtu, aj vyšpecifikovanej a uznanej sumy 144.495,00 Sk ako záväzkov žalovanej voči žalobkyni a započítaných pohľadávok v sume 181.100,00 Sk, proti ktorým nemala žiadne výhrady.

Je teda nepochybné, že pohľadávky žalovanej po vzájomnom zápočte vysoko prekračovali záväzky, ktoré mala k žalobkyni ako obchodnému partnerovi. A naopak záväzky žalobkyne po zápočte vysoko prekračovali jej pohľadávky, ktoré mala k žalovanej a ktoré jej záväzky boli po lehote splatnosti nezaplatené.

Preto žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Súd prvého stupňa zamietol žalobu z toho dôvodu, že „medzi účastníkmi je sporné“, k akému zmluvnému vzťahu boli účastníci zaviazaní, preto žalobkyňa mala nepochybne preukázať svoj nárok. Tvrdenia účastníkov sú protichodné a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia.

Z výsledkov doteraz vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní zájazdov (napr. na čl. 102). Teda v tomto smere nemôže byť táto otázka sporná.

Žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie určitej pohľadávky, na druhej strane žalovaná tvrdí, že táto pohľadávka zanikla započítaním.

Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zistiť výšku pohľadávky žalobkyne proti žalovanej a výšku pohľadávky žalovanej proti žalobkyni.

Účastníci sú povinní na svoje tvrdenia, okrem už navrhnutých, označiť a navrhnúť aj ďalšie dôkazy a preukázať tak výšku svojich vzájomných pohľadávok.

Po takomto zistení musí súd posúdiť, či došlo k ich zániku započítaním podľa a nasl. tak, ako to tvrdí žalovaná a podľa výsledku vo veci rozhodnúť.

Pritom treba prihliadať na to, že aj samotná žalovaná uznáva, že žalobkyňa mala proti nej pohľadávku, ktorá však zanikla v dôsledku započítania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.