Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-371-2011.pdf
PDF · 95.4 KB
No categories available
19CoE/371/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 79 27 52, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. G. O., s.r.o., so sídlom v U., X. XX, IČO: XX XX XX XX proti povinným 1) J. X., bytom A. N. XXX/XX, R., 2) G. X., U. XXX/XX, R., o vymoženie 3.193,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. apríla 2011, č.k. 9Er/1198/2008-13, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust. § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.04.2008, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 18.06.2008, domáhal vykonania exekúcie proti povinným, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp. zn. RK-491/06-MK, vydaný dňa 28.11.2006 Mgr. J. X., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2005 a vykonateľnosť dňa 23.12.2006. I keď vo veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, okresný súd opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie a potom, čo zistil, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je nespôsobilý exekučný titul, vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V prvom rade skúmal samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL, spol. s.r.o. (ďalej len „zmluvné dojednania“). Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy, mal okresný súd za to, že úver bol povinným poskytnutý ako spotrebiteľom a zmluva medzi oprávneným a povinnými má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. Preskúmaním predmetných zmluvných dojednaní ako neoddeliteľnej časti zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne článku 17 označeného ako „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“, vzhliadol okresný súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V zmluvných dojednaniach v bode 17.1 bol upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy o úvere jednak cestou súdu alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval na žalobcovi. Možnosť výberu je podľa názoru okresného súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojedania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinných si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinní vôbec pristúpili. Nekalú povahu má podľa okresného súdu aj samotné znenie rozhodcovskej doložky. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Okresný súd zároveň vyjadril pochybnosti o nezaujatosti rozhodcov určených v predtlačených zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedol, že pokiaľ by takto určený rozhodca posudzoval prípadné spory vzniknuté z týchto zmlúv tak, že by neboli celkom v súlade s predstavou, s akou boli tieto zmluvy zostavované, bolo by pre veriteľa dlhodobo výhodnejšie obrátiť sa na iného rozhodcu, ktorý s veriteľom zaujíma zhodný výklad práva. Ak by aj druhá strana - dlžník - spotrebiteľ osobu rozhodcu namietal, resp. všetkých rozhodcov v rozhodcovskej doložke uvedených, je výber náhradného rozhodcu znova na veriteľovi, teda oprávnenom. Rozhodca, ktorého si vyberá oprávnený, je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Žalovaní nemali žiadnu možnosť ovplyvniť tak výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa. Okresný súd vo všeobecnosti uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, prihliada súd ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dal súd do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 06.10.2009 G. W. Y. proti O. N. Q., v ktorom bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Okresný súd ďalej uviedol, že podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok možné, za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40 - § 43 tohto zákona, napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Okresný súd poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípadoch O. (C-473/00) a R. E. M.. (C-243/08). Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru okresného súdu spĺňa podmienky tak z pohľadu § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ako aj z pohľadu smernice Rady 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v tomto štádiu z úradnej povinnosti vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Uviedol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o trovách exekúcie.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie. Poukázal na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Poverenie na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní bolo súdom prvého stupňa vydané dňa 25.07.2008. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak teda exekučný súd poverenie v tomto prípade vydal, potom ich splnenie jeho vydaním jednoznačne a nepochybne deklaroval. Ku dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Argumentácia tým, že súd je takto oprávnený postupovať kedykoľvek v priebehu konania, nezbavuje súd povinnosti zdôvodniť svoje absolútne odlišné stanovisko oproti tomu, ktoré
zaujal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že rozhodcovská doložka výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám môže žalobou (na základe vlastnej voľby či už na príslušnom súde alebo pred rozhodcom, ktorého určí) uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Zmluvná strana podávajúca žalobu (pričom rovnakú možnosť v zmysle zákona a zásady rovnosti účastníkov konania má veriteľ aj dlžník) si jednak zvolí, či ju podá príslušnému všeobecnému súdu, alebo bude vec riešiť pred rozhodcovským súdom. V prípade voľby rozhodcovského konania určuje rozhodcu, ktorý bude vo veci rozhodovať, žalobca (ktorým môže takisto byť ktorákoľvek zo zmluvných strán). Napriek tomu, že okresný súd tvrdí o ustanovení článku 17 ods. 17.1, že ide o nekalé dojednanie, neuvádza a nekonkretizuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach strán rozhodcovskej doložky, ktorá by spôsobovala ich značný nepomer v neprospech povinných, a ktorá by teda umožňovala dospieť k uvedenému. Uvedené dojednanie je podľa jeho názoru súčasne v súlade s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie ani rozhodcovskú doložku nezakazuje, zakazuje v nej len také ustanovenia, ktoré by vyžadovali, aby sa postupovalo výlučne v rozhodcovskom konaní. Aj v takom prípade by bola neplatná len takáto časť rozhodcovskej doložky, nie doložka ako celok. Toto potvrdzuje aj dôvodová správa k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zároveň zásadne odmietol a ohradil sa voči tvrdeniam okresného súdu týkajúcim sa spochybňovania nezávislosti rozhodcov. Mal za to, že všetky ustanovenia rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve sú vo všetkých aspektoch dohodnuté v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré v každom štádiu rozhodcovského konania dôsledne dodržiavajú zásadu rovnosti účastníkov konania. Vyslovil názor, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) je daný a vymedzený na preskúmavanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučného titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že odkazy na judikatúru Súdneho dvora EÚ predstavujú zo strany exekučného súdu účelovú a skresľujúcu selekciu nielen spomedzi jeho rozhodnutí, ale najmä z odôvodnenia týchto rozhodnutí. Dal do pozornosti aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 G. W. Y. proti O. N. Q.. Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Na prvom mieste ide o žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. V čase vydania rozhodcovského rozsudku a po ňom tento dôvod bol v zákone výslovne vymedzený. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 uvedeného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Vo veci J. O. bolo pripustené, aby opomenutie namietať nekalosť podmienky v základnom konaní mohlo byť napravené v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie však v konaní o výkon takého rozhodnutia. Vnútroštátny súd napráva opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ako to bolo vo veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku J. O., ale ani, aby úplne nahrádzal celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, akou je pasívny prístup žalovaného vo veci samej, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého v obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Okresný súd mal v konaní rozhodovať ako exekučný súd, a teda vychádzať z povahy plnenia, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§ 44 Exekučného poriadku). Nakoľko tak neurobil, zásadným spôsobom porušil ústavné pravidlá. Bez významu nie je ani to, že rozhodnutie je porušením rovnosti účastníkov (čo exekučný súd paradoxne vyčíta rozhodcovskému konaniu, resp. rozhodcovskej doložke). Ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia v tom zmysle, že súd bude brať do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa. Napríklad v uznesení chýba základný fakt, a to je kvalifikované zhodnotenie procesnej pasivity povinného (napríklad v nepodaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 135,99 eur vrátane DPH.
Povinný 1) sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Povinná 2) sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila písomne, pričom uviedla, že dlžnú sumu voči oprávnenému na základe výzvy súdneho exekútora platí v splátkach.
Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Preskúmaním danej veci krajský súd zistil, že okresný súd vo svojom rozhodnutí správne aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Správne vychádzal z ust. § 58 ods. 1 a ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c), t. j., ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza.
Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní sa okresný súd správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, t. j., či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. preto okresný súd správne vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, a ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto zo zákona absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinných 1) a 2) (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku v bode 17. zmluvných dojednaní správne považoval okresný súd za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.
Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje za nekalú podmienku riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv výhradne v rozhodcovskom konaní. Nekalú zmluvnú podmienku je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.
Za nekalú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná
a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Krajský súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.
Krajský súd akcentuje osobitnú právnu úpravu v ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., z ktorej pre súd vyplýva povinnosť ex offo sa zaoberať exekučným titulom. Ak exekučný titul bol vydaný na základe spotrebiteľského úveru, ktorého dojednania musia byť v súlade s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôžu obsahovať práva a povinnosti, ktoré nie sú v rovnováhe, a preto sú považované za nekalé a sankcionované absolútnou neplatnosťou, v dôsledku čoho samotnému exekučnému titulu možno odoprieť vykonateľnosť.
Na podporu tohto názoru krajský súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.
Krajský súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne exekúciu zastavil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .