Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1260-2010.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/1260/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Y. G., B.. XX. X. XXXX, Z.. J. X. XX. XXXX, B. X. P. X, W., o vymoženie 282,51 € s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 891/2010, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,13 € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 5. 2010, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 21. 12. 2009, č. k. PV 801/06643/2009, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vydaním poverenia dňa 6. 7. 2010, č. XXXX XXXXXX*.
Dňa 4. 4. 2011 bol doručený súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania dňa X. XX. XXXX a uznesením zo dňa 31. 12. 2008, č. k. 15D 532/2008-13, Dnot 168/2008, Okresný súd Košice I dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Na základe uvedeného exekútor žiada súd, aby exekúciu zastavil a priznal mu trovy exekúcie vo výške 41,13 €.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) v znení neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.
Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Na základe skutočností uvedených súdnym exekútorom bolo preukázané, že povinný Y. nar. XX. X. XXXX, zomrel dňa X. XX. XXXX.
Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, nakoľko povinný zomrel ešte pred začatím exekučného konania. Exekúciu nie je možne viesť proti niekomu, kto nemá hmotnoprávnu a tým aj procesnoprávnu subjektivitu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie v prípade, ak je exekúcia zastavená z dôvodu, ku ktorému by nedošlo, ak by oprávnený vynaložil náležitú opatrnosť. Súd zistil, že už samotný exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonávala predmetná exekúcia, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko bol vydaný voči povinnému, ktorý v tom čase nemal právnu subjektivitu. Platobný výmer, ktorý vydal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 21. 12. 2009, č. k. PV 801/06643/2009, nemohol nadobudnúť právoplatnosť a stať sa vykonateľným, ak smeroval voči povinnému, ktorý zomrel dňa X. XX. XXXX, teda ešte pred jeho vydaním. U. konštatuje jednoznačné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, nakoľko mal možnosť niekoľkokrát preveriť údaje o povinnom ešte predtým, ako podal návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie a ďalej rozhodoval o výške trov exekúcie, ktoré vyúčtoval súdny exekútor v podaní zo dňa 4. 4. 2011.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 14 ods.1 citovanej vyhlášky si exekútor uplatňuje minimálnu odmenu, ktorú mu určuje uvedená vyhláška, na ktorú si uplatňuje 20 % DPH v súlade s § 196 Exekučného poriadku. Súd teda priznal exekútorovi odmenu v minimálnej zákonnej výške, ktorá predstavuje sumu 39,83 € vrátane DPH. K odmene si súdny exekútor uplatňoval exekútor aj náhradu hotových výdavkov vo výške 1,30 €, ktorá predstavuje vynaložené poštovné za doručovane upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Uvedenú náhradu poštovného súd priznal exekútorovi, nakoľko bolo vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti.
Súd teda priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,13 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v štyroch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.