Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-145-2011.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/145/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, právnej veci navrhovateľky: W. R., K.. XX.X.XXXX, O. Š.Š. V. X proti odporcovi: Ľ. R., K.. X.XX.XXXX, O. Š. V. X, I..Č.. I. Č.. X, o rozvod manželstva, o úpravu práv a povinností k maloletému Y. R., K.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, na čas po rozvode, takto:
rozhodol:
manželstvo účastníkov W. R. Y.. P., K.. XX.X.XXXX a Ľ. R., K.. X.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu v S., v o zväzku Č.. X, ročník XXXX na str. XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a,
maloletého Y. R., K.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec maloletého j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. R., K.. XX.XX.XXXX sumou 40,- eur mesačne a to vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva,
upravuje styk odporcu s maloletým Y. R., K.. XX.XX.XXXX tak, že otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým vždy v párnom týždni od piatku od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hodiny,
navrhovateľka maloletého Y. R., K.. XX.XX.XXXX na styk s odporcom riadne p r i p r a v í v určený deň a hodinu a odporca maloletého p r e v e z m e v mieste bydliska navrhovateľky v určený deň a hodinu a v čase určenom ako koniec styku odporca maloletého navrhovateľke v mieste bydliska o d o v z d á.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom došlým na súd dňa 22.6.2011 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené a maloletý syn Y. R. zverený do jej osobnej starostlivosti a odporca zaviazaný platením výživného v prospech maloletého sumou 70,- eur mesačne. Taktiež navrhla úpravu styku odporcu s maloletým.
Vo svojom návrhu uviedla, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 3.5.1990 v S.. Manželstvo uzavreli na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, odporca s prestávkami mal zamestnanie často však bol nezamestnaný. V roku 1995 sa liečil zo závislosti na alkohole v Košiciach, vystriedal viacero zamestnaní v súčasnosti nemajú spoločnú domácnosť, z ich
spoločnej domácnosti sa odporca odsťahoval, býva u svojich rodičov v I.. Spolunažívanie sa stalo pre nich neznesiteľným, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel a z neho vyplývajúce funkcie.
K návrhu navrhovateľka doložila relevantné doklady, súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalšie potrebné doklady a dôkazy. Predmetom návrhu na konanie o rozvod manželstva bolo aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode.
Navrhovateľka vo veci ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 27.10.2011 a súhlasila, aby súd pojednával bez jej prítomnosti.
Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2011 bol vysluchnutý odporca.
Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom, sobášnym listom, rodnými listami, listinnými dôkazmi preukazujúcimi príjem navrhovateľky a odporcu a výdavky maloletého, správou ÚPSVaR a ďalším obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav veci :
Navrhovateľka bola vo veci vysluchnutá dňa 27.9.2011, ktorá uviedla, že trvá na podanom návrhu. Poukázala na to, že najväčším dôvodom rozpadu ich manželstva bolo požívanie alkoholických nápojov odporcom, kedy vo februári 2011 došlo ku kríze a požiadala odporcu, aby opustil ich spoločnú domácnosť. Čo sa týka maloletého, uviedla že tento navštevuje súkromnú odbornú školu, je v 2. ročníku, syn má zvýšené výdavky na dodržiavanie bezlepkovej diéty a ďalšie výdavky spojené s nákupom pomôcok na odbornú prípravu.
Vo veci bol vysluchnutý odporca, ktorý uviedol že nie je pravdou, čo uvádzala navrhovateľka, (že v zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje), je pravdou, že posledné dva roky sa mu nedarilo udržať si zamestnanie, z čoho v domácnosti vznikali konflikty, manželka mu to vyčítala, poukázal na to, že im bolo zasahované do rodinného života matkou navrhovateľky. Odporca uviedol, že bol zamestnaný v mesiaci júl a august 2011 v Českej republike, kde musel odpracovať 200 pracovných hodín mesačne a jeho príjem predstavoval sumu 300,- eur. Išlo však o nevýhodné zamestnanie a preto rozviazal tento pracovný pomer na vlastnú žiadosť. Poukázal na to, že jeho finančná situácia je zlá, v súčasnosti neprispieva ani na úhradu za služby spojené s bývaním, býva s matkou a bratom. Potvrdil však, že prácu si hľadá.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní ži spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods.2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa odseku 1, sú upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods.3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods.4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods.5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Zákonné podmienky pre rozvod manželstva sú v danom prípade splnené.
Za prvotnú príčinu rozpadu manželstva súd považuje nedostatočnú komunikáciu a odlišné názory manželov na vzájomné manželské spolužitie, v dôsledku čoho vzťahy medzi manželmi sa vážne narušili a manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Čo sa týka výšky výživného, odporca súhlasil s výškou výživného, určenou v sume 40,- eur mesačne aj napriek tomu, že toho času je nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Súd však dospel k záveru, že určenie výživného v tejto výške, aj keď nezodpovedá potrebám maloletého, vzhľadom na možnosti a majetkové pomery povinného odporcu nebolo možné vyššie priznať. Na druhej strane odporca sa vzdal zamestnania v Českej republike.
Súd poznamenáva, že odporca si musí uvedomiť, že odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa nie sú len základné a najnutnejšie potreby pre život človeka, ako jedlo, ošatenie, ale aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre jeho výchovu a vývoj ako kultúrneho človeka a to na vzdelávanie, prípravu na povolenie, kultúrne, rekreačné, športové potreby a podobne. Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna a závislá od veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, formy, prípravy na budúce povolenie. Pri určovaní súd zohľadnil špecifiká konkrétneho prípadu a mieru potrieb maloletého, pričom zohľadnil jeho vek ako aj tú skutočnosť, že ide o dieťa, ktoré musí dodržiavať prísne stravovacie pravidlá, pričom dodržiavanie diéty je najmä finančne náročné.
Rozhodnutie o úprave styku má svoju oporu v ustanovení § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keďže rodičia navrhli úpravu styku, aj keď maloletý je už vo veku blízkom dospelosti.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého v zásade účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva, súd síce môže priznať náhradu týchto trov, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov, predpoklady na priznanie náhrady trov v danej veci však neboli splnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.
Prešov, 27.10.2011