Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-234-2011.pdf
PDF · 72.02 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-3C/234/2011
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľa: L. proti odporcovi: U. v konaní o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh L. na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 10.10.2011.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 10.10.2011 doručenom na Okresný súd v Kežmarku dňa 10.10.2011, sa L. domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd predbežným opatrením zakázal odporkyni vstupovať a bývať v ich bývalej spoločnej domácnosti (s navrhovateľom) na adrese K. a to až do času, kým si navrhovateľ s odporkyňou nevysporiada záležitosti týkajúce sa rozvodu manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil skutočnosťou, že odporkyňa, ktorá dňa 29.10.2010 spolu s troma deťmi odišla z ich spoločnej domácnosti v K. mu dňa 5.10.2011 oznámila, že sa hodlá vrátiť bývať späť a to prípadne aj za pomoci polície. Súčasne mala dňa 6.10.2011 pred dcérou navrhovateľa a odporkyne vyhlásiť, že navrhovateľ „pôjde do basy.“ Túto skutočnosť bol navrhovateľ následne oznámiť na políciu, kde podal trestné oznámenie pre psychické týranie a vyhrážky. Navrhovateľ si nevie predstaviť, že by sa odporkyňa mala za pomoci polície vrátiť do ich spoločnej domácnosti a preto v záujme vyhnúť sa „veľkým problémom„ a v záujme ich troch detí podal tento návrh. Podanie návrhu odôvodnil aj tým, že odporkyňa tým, že bezdôvodne odišla z ich spoločnej domácnosti, narušila tým chod a spoločné bývanie tejto domácnosti a súčasne si neplnila svoje povinnosti týkajúce sa plnenia „povinných výdavkov.“
K návrhu navrhovateľ priložil potvrdenie OR PZ Kežmarok o tom, že dňa 6.10.2011 prijali trestné oznámenie od navrhovateľa a potvrdenie obce K. o tom, že navrhovateľ, odporkyňa a ich tri deti sú prihlásení k trvalému pobytu na adrese K.
Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 2 prvej vety O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo do bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Súd v tomto konaní rozhodol bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania podľa § 75 ods. 6 O.s.p.
Predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je preto osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené, a z týchto dôvodov zákon v ustanovení § 75 ods. 2 O.s.p. vyžaduje, aby návrh obsahoval opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a predovšetkým odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. To znamená, že musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Súd má za to, že navrhovateľ vo svojom návrhu neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu otca je zrejmé, že matka sa za účelom vymoženia svojho práva opätovne bývať v ich spoločnej domácnosti, kde je prihlásená k trvalému pobytu „vyhráža“ zákonnými donucovacími prostriedkami ako sú pomoc polície resp. prípadným trestným stíhaním navrhovateľa. Toto podľa názoru súdu nie je možné považovať za závažnú alebo neodstrániteľnú ujmu v zmysle § 75 ods. 2 prvej vety O.s.p. Nie je tu teda naliehavý právny záujem na tom, aby boli dočasne, predbežne a urýchlene upravené pomery účastníkov, ktorým by inak bezprostredne hrozila ujma, preto súd návrh zamietol ako nedôvodný.
Predbežným opatrením, teda rozhodnutím dočasnej povahy, rozhoduje súd v prípade, ak je vážne ohrozené právo účastníka, a v tomto prípade sa to žiadnym spôsobom nepreukázalo. Je teda na navrhovateľovi, aby podal návrh na začatie konania vo veci samej a až v tomto konaní súd rozhodne na základe vykonaného dokazovania rozhodnutím vo veci samej. Nie je dôvod riešiť to inak ako v riadnom konaní. Inštitút predbežných opatrení nemôže byť zneužívaný na „rýchlejšie vybavenie si svojej veci“, bez toho aby, boli splnené podmienky pre jeho vydanie.
Z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. je zrejmé, že v danom prípade musí existovať dôvodne podozrenie, že odporkyňa sa svojim konaním dopustila vo vzťahu k navrhovateľovi násilného správania. Z podaného návrhu neboli zistené skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol považovať odporkyňu za osobu podozrivú z násilia voči navrhovateľovi. Taktiež neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali reálnu obavu prípadne čo i len predpoklad, že k takýmto útokom zo strany odporcu dôjde v budúcnosti.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, teda podľa zásady úspechu v konaní. Odporca bol v celom rozsahu úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ bol neúspešný, preto mu nepatrí náhrada trov konania.
Poučenie:
O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.