Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-73-2010.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3C/73/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa Debtinvest Limited, Road Town, Tortola, Porter Road 33, P. O. Box 3169 PMB 103, Britské Panenské ostrovy, reg. č. 609191, zastúpeného H.. H. E., advokátom v X., Y. XX proti odporkyni C. E., nar. X.X.XXXX, bytom J., X. XXX/XX, t.č. bytom J., N. XX/XX, o zaplatenie 962,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 962,- € s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 890,74 € od 31.05.2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 607,35 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 962,- € s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil tým, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ako pôvodný veriteľ poskytla na základe Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES zo dňa 05.09.2003 odporkyni revolvingový úver s úverovým limitom 995,82 € (30 000,-Sk). Čerpaný úver sa odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 39,83 € až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Keďže si odporkyňa neplnila svoju povinnosť platiť mesačné splátky riadne a včas, pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 10.01.2006 zosplatnil celý úver a vyzval odporkyňu na zaplatenie celého čerpaného úveru vo výške 930,58 €. Pôvodný veriteľ Home Credit Slovakia, a.s. postúpil predmetnú pohľadávku na spoločnosť Česká poisťovňa - Slovensko, a.s. Tá postúpila pohľadávku na spoločnosť Asset Portfolio Servicing Slovakia, a.s., a tá postúpila pohľadávku na navrhovateľa.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.7.2010, č.k. 3C/73/2010-53 tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 768,82 € s 8%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 768,82 € od 31.5.2006 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal pritom z toho, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne o úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý je typom úveru, ktorý bol odporkyni poskytnutý formou kreditnej karty. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto sa tento úver považuje v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa za bezúročný a bez poplatkov. Účastníci si pre prípad omeškania dojednali úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy, čo v danom prípade predstavovalo 29,2% ročne. Tento úrok je neprimerane vysokou sankciou za nesplnenie záväzku v lehote, a to najmä vzhľadom na výšku istiny, preto súd posúdil toto ustanovenie zmluvy ako neprijateľné a neplatné a priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania vo výške podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako nepriznal navrhovateľovi ani zmluvnú
pokutu vo výške 8 % z dlžnej sumy vyčíslenú vo výške 71,26 Eur, keď mal za to, že priznaný úrok z omeškania je postačujúcou sankciou za nesplnenie povinnosti. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, priznal navrhovateľovi sumu vo výške 768,82 Eur, čo zodpovedá istine bez uplatnených úrokov a poplatkov a v prevyšujúcej časti a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich zákonnú výšku nárok navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov vo veci žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, a to v časti, v ktorej bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý a proti výroku o náhrade trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, resp. písm. f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa správne konštatuje, že uvedená úverová zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, avšak v danom prípade sa jedná o úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, v ktorom prípade zákonodarca výslovne takéto úvery subsumoval pod ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v ktorých prípadoch nemožno ročnú percentuálnu mieru nákladov určiť, a teda tento údaj nebol v čase uzatvárania úverovej zmluvy jej obligatórnou náležitosťou. Záver súdu prvého stupňa o tom, že v predmetnej veci je preto úver potrebné považovať za bezúročný v dôsledku absencie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, považuje za neodôvodnený na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Takisto namietal záver súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ medzi účastníkmi úverovej zmluvy bol úrok z omeškania dohodnutý vo výške 0,08% denne z dlžnej sumy, jedná sa o neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie záväzku v lehote, a to najmä vzhľadom na výšku istiny, čo súd prvého stupňa posúdil ako neprijateľné a neplatné a priznal úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ bola totiž do Občianskeho zákonníka zavedená až zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť viac ako 4 roky po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy, t.j. 01.01.2008. Ako vyplýva z prechodných a záverečných ustanoveniach k úpravám účinným k 01.01.2008, to znamená k zák. č. 568/2007 Z.z., tento zákon neustanovoval povinnosť uviesť spotrebiteľské zmluvy do súladu s ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Navyše právny vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy sa spravuje režimom Obchodného zákonníka, takže na daný vzťah mal súd prvého stupňa aplikovať ust. Obchodného zákonníka. Keďže Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov z omeškania neobmedzoval, vyslovil názor, že určenie výšky úrokov z omeškania bolo v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, ako aj so zásadou poctivého obchodného styku. Dodal, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne nezdôvodnil, v čom spočíva neprimeranosť výšky dohodnutých úrokov z omeškania, pričom celkom nelogicky len poukázal na "výšku istiny". Obdobne nedôsledne odôvodnil aj nepriznanie zmluvnej pokuty, vyčíslenej vo výške 71,26 Eur, len s odkazom na to, že priznaný úrok z omeškania je postačujúcou sankciou za nesplnenie povinnosti. S týmito závermi súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť, nakoľko úrok z omeškania ako zákonné príslušenstvo pohľadávky s preventívno-výchovným charakterom nemožno zamieňať s nárokom na zaplatenie platne dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá je v porovnaní so zabezpečovanou povinnosťou akcesorickým nárokom a ktorá má sankčný charakter. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal mu plnú náhradu trov konania.
Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 25.5.2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že ročná percentuálna miera nákladov (ďalej RPMN) predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu. Nie vo všetkých prípadoch je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu, pretože dlžník stále platí a veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Zákon o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 258/2001 Z.z.), preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený v ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných do doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobu zániku alebo ukončenia zmluvy. Keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je dobré možné stanoviť, záver súdu prvého stupňa, že pre neuvedenie RPMN treba tento úver v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, považoval odvolací súd za nesprávne právne posúdenie veci a odvolací dôvod uvedený odvolateľom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. považoval za opodstatnený. Odvolací súd pritom poukázal na to, že napriek uvedenému konštatovaniu, súd prvého stupňa paradoxne v priznanej istine sám navrhovateľovi úroky a poplatky zrejme priznal, avšak pre nedostatok jeho odôvodnenia v tomto smere, tak ako bolo uvedené vyššie, túto skutočnosť z rozsudku súdu prvého stupňa ani nie je možné zistiť. Taktiež s dôvodmi, ktoré súd prvého stupňa uviedol vo svojom rozhodnutí pre nepriznanie uplatnenej zmluvnej pokuty navrhovateľovi, v sume 71,26 Eur, sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal nárok na zmluvnú pokutu len z dôvodu, že mal za to, že pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje už úrok z omeškania, toto je postačujúcou sankciou za nesplnenie povinnosti. Tak ako správne uviedol navrhovateľ v odvolaní, úrok z omeškania nemožno zamieňať s nárokom na zaplatenie platnej dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom zákon ani právna prax nevylučuje vzájomné uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ako aj zmluvnej pokuty, z porušenia tej istej povinnosti, pokiaľ to bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Je však potrebné zaoberať sa tým, či dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, čím sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí z tohto hľadiska nezaoberal. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom prvostupňového súdu o neplatnosti ustanovenia zmluvy o úrokoch z omeškania. Z predloženej úverovej zmluvy O poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty je zrejmé, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, vzhľadom na formulárovú predtlač, teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne, teda sa jedná o typickú spotrebiteľskú zmluvu, v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany si v zmluve o úvere dohodli v Hlave IX., § 2, úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania v prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru či jej časti dlhšieho než 7 dní. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, ktoré predstavujú 29,2% ročne, sú bez ohľadu na okamih vzniku omeškania nevýhodnejšie ako úroky z omeškania stanovené nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré v čase zosplatnenia úveru boli vo výške 8% ročne. Vzťah medzi účastníkmi vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie (01.05.2004). Práve v súvislosti so skôr uzavretými zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu s požiadavkami a cieľmi EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1, § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka). Za týmto účelom zákonodarca stanovil 3-mesačnú lehotu na nápravu a jej márne uplynutie spojil s následkom neplatnosti problémového ustanovenia. Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení novely č. 150/2004 Z.z. účinnej od 01.04.2004, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, § 54 a § 57 tohto zákona podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Navrhovateľ ako dodávateľ spotrebiteľského úveru podľa stavu, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania, nedal ustanovenie o neprimeranej sankcii do súladu s ochrannými ustanoveniami, a preto po 30.06.2004 došlo zo zákona k zneplateneniu ust. § 2, Hlavy IX. zmluvy, podľa ktorého sa navrhovateľ domáhal úrokov z omeškania. Pokiaľ sa jedná o námietky navrhovateľa, že právny vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy v predmetnej veci sa spravuje režimom Obchodného zákonníka, pričom zmluva o úvere patrí medzi, tzv. absolútne obchody, pričom v zmysle ust. § 768f Obchodného zákonníka, ustanovenia účinné do 15.01.2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15.01.2009, tieto odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Všetky opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa totiž platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda aj zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.01.2009 pri úrokoch z omeškania spadali pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenia zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník, a teda vrátane jeho vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Navrhovateľ preto nemohol s úspechom uplatňovať úroky z omeškania podľa ustanovenia zmluvy, ktoré sa dostalo do rozporu aj s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a z ktorého dôvodu stratilo platnosť podľa ust. § 879f Občianskeho
zákonníka. V ďalšom konaní je povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa opodstatnenosťou navrhovateľom uplatnených úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty, a to tak z hľadiska ich základu, ako aj z hľadiska opodstatnenosti uplatnenej výšky. Nakoľko v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené, bol zrušený aj nadväzujúci výrok o trovách konania, s tým, že v novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa a vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bez prítomnosti odporkyne a zistil nasledujúci skutkový stav: Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 5.9.2003 Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru o vydaní a používaní platobnej karty YES, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Právny predchodca navrhovateľa sa zmluvou zaviazal poskytnúť odporkyni úverový rámec v sume 30 000,- Sk (995,82 €) a odporkyňa sa zaviazala čerpaný úver splatiť v mesačných splátkach v sume 1 200,- Sk (39,83 €) vždy ku 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľka vyčerpanú sumu úveru riadne a včas neplatila, čím sa s jej platením dostala do omeškania. Právny predchodca navrhovateľa preto vyhlásil úver za splatný a uplatnil si voči navrhovateľke nezaplatenú istinu 768,82 €, úroky v sume 111,18 €, sankčný úrok 1,78 €, poplatky za vedenie účtu v sume 8,96 €, spolu v sume 890,74 € a zmluvnú pokutu podľa Hlavy 9 § 2 Zmluvných podmienok vo výške 8% zo sumy, s úhradou ktorej je odporkyňa v omeškaní, t.j. v sume 71,26 €. Navrhovateľ si uplatnil aj zaplatenie úroku z omeškania podľa Hlavy 9 § 2 Zmluvných podmienok vo výške 0,08% z každej dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania. Na pojednávaní dňa 27.10.2011 uviedol, že akceptuje úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 890,74 € od 31.5.2006 do zaplatenia.
Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení novely č. 150/2004 Z.z. účinnej od 01.04.2004, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, § 54 a § 57 tohto zákona podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 1 ods. 1,2,3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu úverovej zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, d) o poskytnutí úveru do hodnoty
v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, e) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, f) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Po doplnení dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu o úvere, na podklade ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec v sume 30 000,- Sk (995,82 €). Odporkyňa bola oprávnená čerpať peňažné prostriedky až do výšky úverového rámca, pričom vyčerpané prostriedky bola povinná uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 1 200,- Sk (39,83 €). Odporkyňa splátky riadne a včas neplnila, čím sa dostala s plnením do omeškania. Právny predchodca navrhovateľa preto vyhlásil celý úver za predčasne splatný. Odporkyňa je povinná navrhovateľovi zaplatiť dlžnú istinu v sume 768,82 €, dlžné dojednané úroky v sume 111,18 €, dlžný sankčný úrok v sume 1,78 € a dlžný poplatok za vedenie účtu v sume 8,96 €. Okrem toho je povinná zaplatiť aj zmluvnú pokutu v sume 71,26 €. Zmluvná pokuta predstavuje 8% z dlžnej sumy a je nižšia ako zákonný úrok z omeškania platný v čase vzniku omeškania odporkyne, preto ju súd nepovažoval za neprimerane vysokú. Keďže je odporkyňa s plnením peňažnej sumy v omeškaní, patrí navrhovateľovi popri istine, príslušenstve a zmluvnej pokute aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 890,74 € od 31.5.2006 do zaplatenia. Úrok z omeškania súd nepriznal v pôvodne žalovanej výške 0,08% denne, pretože medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah a v spotrebiteľskej zmluve nie je možné dojednať úrok z omeškania v sume vyššej, ako je zákonný úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Akékoľvek iné dojednanie úroku z omeškania v spotrebiteľskej zmluve je potrebné považovať za neplatné (§ 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože mal neúspech len v pomerne malej časti úroku z omeškania a v podstatnej časti uplatneného nároku (istina, zmluvný úrok, poplatky, zmluvná pokuta) bol v konaní úspešný. Trovy konania v sume 607,35 € pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 57,50 €, za odvolanie v sume 16,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 533,35 € za 5 úkonov právnej služby po 51,45 €, 4 režijné paušály po 7,21 €, 1 režijný paušál 7,41 €, spolu vrátane DPH v sume 349,87 €, z hotových výdavkov 1,63 €, z cestovného za účasť na pojednávaní dňa 29.7.2010 v sume 31,18 € (na trase Nitra - Partizánske a späť, pri spotrebe 6 l / 100 km, vzdialenosti 106 km a cene PHM 1,273 €/l pri paušálnej náhrade 0,183 € /km), z náhrady za stratu času za 4 polhodiny po 12,35 € + DPH spolu v sume 58,79 € a z cestovného za účasť na pojednávaní dňa 27.10.2011 v sume 32,60 € (na trase Nitra - Partizánske a späť, pri spotrebe 6 l / 100 km, vzdialenosti 106 km a cene PHM 1,466 €/l pri paušálnej náhrade 0,183 € /km), a z náhrady za stratu času za 4 polhodiny po 12,35 € + DPH v sume 59,28 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).