Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-62-2023.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/62/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom A. XXX, 2. C. B., narodený XX.X.XXXX, bytom D. A. XXX/X, E., 3. F. G., narodená XX.X.XXXX, bytom H. XXX, navrhovatelia zastúpení: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, za účasti vlastníkov nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva: 1. I. J., narodená XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, I., 2. L. B., narodený XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, J., 3. F. B., narodený XX.X.XXXX, bytom A. XXX, za účasti Slovenského pozemkového fondu, IČO 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 16Vyd/1/2023-19 z 19. júla 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh navrhovateľov v 1. až 3. rade na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Trnava, obec A., k. ú. A., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX a to: pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape -parc. č. 326/8 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 14 m2 v súlade s geometrickým plánom č. 6/2022 zo dňa 21.2.2022 overeným Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor dňa 15.3.2022 pod číslom G1 254/2022, -parc. č. 326/9 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 46 m2 v súlade s geometrickým plánom č. 6/2022 zo dňa 21.2.2022 overeným Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor dňa 15.3.2022 pod číslom G1 254/2022 zamietol, výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 359a, § 359b, § 359c ods. 1, ods. 2, § 359d ods. 1, § 359e ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, § 130 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 52 Civilného mimosporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal z navrhovateľom uvádzaného skutkového stavu, že ich právny predchodca C. B., nar. XX.X.XXXX, mal nadobudnúť od právneho predchodcu osôb zapísaných na liste vlastníctve A. B., nar. XX.X.XXXX, pozemok pred vchodom pri rodinnom dome. Navrhovatelia predložili prehlásenie právneho predchodcu osôb zapísaných na liste vlastníctva, že prevzal sumu 500 Sk za 25 m2, čo mal používať právny predchodca navrhovateľov ako vchod pri rodinnom dome. Navrhovatelia tvrdili, že išlo o odkúpenie vchodu pri dome, ktorý oplotili a nepretržite užívajú od 5.5.1994. Hoci navrhovatelia tvrdia, že užívali vchod pri rodinnom dome na základe právneho titulu, t. j. prehlásenia právneho predchodcu osôb zapísaných na liste vlastníctva, z uvedeného prehlásenia nevyplýva, že by išlo o kúpnu zmluvu, z ktorej by vyplýval predaj konkrétnej časti nehnuteľnosti, t. j. prevod vlastníckeho
práva konkrétnej nehnuteľnosti na nadobúdateľa, t. j. na právneho predchodcu navrhovateľov a následne navrhovateľov.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že navrhovateľom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k časti nehnuteľnosti v zmysle prehlásenia (25 m2) chýbala oprávnenosť a dobromyseľnosť, t. j. oprávnená držba a dobrá viera i vo vzťahu k titulu, na základe ktorého im mohlo vzniknúť vlastnícke právo. Hoci navrhovatelia tvrdia, že užívali nehnuteľnosť pred vchodom do rodinného domu, chýbal im právny titul, resp. s ohľadom na čestné prehlásenie, v ktorom prijíma právny predchodca osôb zapísaných na liste vlastníctva sumu 500 Sk za 25 m2 pri vchode do rodinného domu od právneho predchodcu navrhovateľov, z ktorého však nevyplýva záujem previesť vlastnícke právo na konkrétnej časti nehnuteľnosti, nemohli byť navrhovatelia dobromyseľní v tom, že im patrí nehnuteľnosť špecifikovaná v petite návrhu o celkovej výmere 60 m2, ktorej potvrdenia vydržania sa domáhajú. Naviac z uvedeného prehlásenia nie je zrejmé, o ktorú konkrétnu nehnuteľnosť by sa malo jednať a súčasne sa v uvedenom prehlásení uvádza rozloha pozemku 25 m2, pričom navrhovatelia sa domáhajú potvrdenia vydržania nehnuteľnosti o výmere 60 m2, t. j. viac ako dvojnásobku rozlohy uvedenej v predloženom prehlásení.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovatelia z dôvodov podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. K odvolaniu pripojili fotografiu rodinného domu a Čestné prehlásenie zo dňa 25.7.2023. V odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie mal možnosť vyzvať navrhovateľov, aby označili ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Pri rodinnom dome súpisné číslo XXX, katastrálne územie A., sa nachádza len jeden vchod pri dome medzi domami XXX a XXX, ktorého šírka je 3 m a dĺžka 8,3 m. Zostávajúcu časť výmery parciel, ktoré navrhovatelia vydržali (46 – 25) + 14 = 35 m2 si právni predchodcovia navrhovateľov a osôb, ktoré majú na liste vlastníctva zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zamenili s parcelami. Právny predchodca osôb, ktoré majú na liste vlastníctva zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, o predaji a zámene pozemkov informoval osoby, ktoré majú na liste vlastníctva zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá vyzývacie uznesenie a následne vydal potvrdenie o vydržaní predmetných nehnuteľností v prospech navrhovateľov.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – účastníkom (§ 359c ods. 2 písm. a) Civilného mimosporového konania), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 59 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 Civilného sporového poriadku) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľov predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania. Súd prvej inštancie návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol, keď dospel k záveru o nesplnení podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia pre neosvedčenie oprávnenosti a dobromyseľnosti vo vzťahu k titulu, na základe ktorého malo vzniknúť vlastnícke právo navrhovateľov vydržaním. Navrhovatelia nesúhlasili so zamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania dôvodiac, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.
8. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné
návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietnuť). Odôvodnenie preskúmavaného uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
9. Civilný mimosporový poriadok bol zákonom č. 68/2021 Z. z. novelizovaný s účinnosťou od 1.5.2021, ktorým bolo zavedené konanie o potvrdení vydržania (§ 359a až § 359k Civilného mimosporového poriadku). Okrem všeobecných náležitostí návrhu tento má obsahovať aj osobitné náležitosti (§ 359d ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), a to predovšetkým pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich osvedčenie. Znamená to opísanie rozhodujúcich skutočností do takej hĺbky (podrobností), aby z nich tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Jedná sa o skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Pri prvom predpoklade oprávnenej držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, ale dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996). Navrhovateľovi preto nestačí v návrhu na začatie konania len uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť, ale musí uviesť aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v čase uchopenia sa držby bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Na osvedčenie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tak by ich mal k návrhu aj pripojiť (§ 26 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
10. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydanie vyzývacieho uznesenia a druhá fáza je po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.
11. V preskúmavanej veci navrhovatelia tvrdili, že sporné nehnuteľnosti nadobudol ich právny predchodca C. B. od právnej predchodkyne vlastníkov nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva A. B. dňa 5.5.1994 za kúpnu cenu 500 Sk a nepretržite ich právny predchodca C. B. užíval a po ňom navrhovatelia užívajú viac ako 29 rokov. Navrhovatelia sa k forme kúpnej zmluvy nevyjadrili a ako dôkaz o nadobudnutí sporných nehnuteľností predložili Čestné prehlásenie zo dňa 5.5.1994 C. B. a A. B. o prevzatí sumy 500 Sk za 25 m2, čo sa používa ako vchod pri rodinnom dome. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľov zamietol už v prvej fáze konania, nakoľko neboli dané podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, pričom správne konštatoval, že k návrhu priložené čestné vyhlásenie nepreukazuje existenciu písomnej kúpnej zmluvy a naviac je tu zjavný rozpor medzi požiadavkou navrhovateľov na vydanie potvrdenia o vydržaní nehnuteľností spolu vo výmere 60 m2 a čestným vyhlásením A. B. o prevzatí sumy 500 Sk za používanie jej nehnuteľnosti vo výmere 25 m2. Nie je možné iba jednoducho ako právny titul označiť zmluvu o kúpe vchodu pri dome, dokonca bez uvedenia formy tejto zmluvy, bez ďalšieho vysvetlenia, prečo sa nezachovala a žiadnym iným spôsobom neosvedčiť jej uzavretie. Existenciu tvrdenej zmluvy o nadobudnutí sporných nehnuteľností (domnelého titulu) tak navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili, ani neoznačili žiadne dôkazy na jej preukázanie. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľov i samotní navrhovatelia sporné nehnuteľnosti dlhodobo užívali, nakoľko len dlhodobé (aj keď nerušené) užívanie sporných nehnuteľností na vydržanie vlastníckeho práva k nim nepostačuje.
12. Napokon ani navrhovateľmi k odvolaniu priložené Čestné vyhlásenie zo dňa 25.7.2023 vlastníkov nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva nemení nič na vyššie uvedených záveroch, keďže z neho nevyplýva forma kúpnej zmluvy, špecifikácia nehnuteľností, resp. vstupu do rodinného domu predaného za 500 Sk a neodstraňuje rozpor medi výmerou uvedenou v Čestnom prehlásení zo dňa 5.5.1994 C. B.
a A. B. (25 m2) a výmerou uvedenou v návrhu na vydanie potvrdenia o vydržaní (60 m2). Ani vyhlásenie vlastníkov nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva v ich Čestnom vyhlásení zo dňa 25.7.2023 nie je osvedčením existencia písomnej kúpnej zmluvy uzavretej práve k predmetu vydržaniu. Navrhovatelia majú samozrejme možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania, prípadne vyriešiť vec mimosúdne dohodu s vlastníkmi nehnuteľností zapísanými na liste vlastníctva.
13. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, keď správne zvoleným procesným postupom skúmal osvedčenie nároku navrhovateľov náležitou interpretáciou a aplikáciou hmotnoprávnych noriem. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané navrhovateľmi nie sú naplnené.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je opodstatnený záver súdu prvej inštancie, že navrhovatelia už v prvej fáze konania neosvedčil splnenie všetkých predpokladov na vydržanie (právny titul, od ktorého odvodzujú svoju dobromyseľnosť), a preto neboli splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).