Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_25C-206-2010.pdf
PDF · 89.9 KB
No categories available
25C/206/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: E. L., K.. F., X.. XX.XX.XXXX, L. F., B. F. XXX/XX, Y. Š. proti odporcovi: S. L., X.. XX.XX.XXXX, L. K., F. XX, V..Č.. XXX C. Brainston , L. S. V., G. XXXBS, Y. L., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. H. L., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
manželstvo účastníkov konania E. L., K.. F., X.. XX.XX.XXXX a S. L., X.. XX.XX.XXXX, N. G. XX.XX.XXXX v Rožňave, ktoré je zapísané v knihe manželstiev H. Ú. K. Y. B. XX, K. XXXX, X. R. XXX, J. J. Č. XX rozvádza,
na čas po rozvode zveruje mal. H. L., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok,
určuje otcovi prispievať na výživu mal. H. sumou 110 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,
styk otca s maloletým neupravuje,
v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.10.210 žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom a aby upravil pomery k mal. H. L. pochádzajúci z manželstva tak, že by ho zveril do jej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu, aby určil výživné 120 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca sa stal agresívny, pričom trpela správaním odporcu nie len navrhovateľka, ale aj maloletý syn.
Odporca s návrhom súhlasil. Čo sa týka návrhu na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, taktiež s týmto súhlasil. Čo sa týka výživného, uviedol, že maximálne by súhlasil s výživným 80 - 90 Eur mesačne. Navrhovateľka, ani odporca nežiadali upraviť styk s maloletým, vzhľadom na skutočnosť, že odporca sa v súčasnosti styku nedomáha a trvalo pracuje mimo územia SR.
Opatrovník navrhol rozhodnúť v súlade s vykonaným dokazovaním a v prípade rozvodu navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné. Taktiež súhlasil s tým, aby nebol upravený styk otca s maloletým.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom maloletého, sobášnym listom účastníkov konania, potvrdením o poslednom spoločnom pobyte, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, potvrdením o príjme navrhovateľky, ako aj odporcu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Účastníci konania sú manželia, manželstvo uzavreli 15.08.1998 na Mestskom úrade v K., u oboch ide o druhé manželstvo, z ktorého pochádza jedno dieťa. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania. Ich spoločné trvalé bydlisko bolo na adrese Y. Š., Č. F., B. F. XXX/XX. Účastníci uzavreli manželstvo po roku a pol, ich vzťah bol zo začiatku dobrý, postupne sa však zhoršoval a zhoršil sa najmä potom, čo odporca odišiel pracovať v januári 2006 do zahraničia, vrátil sa v máji 2008, podľa vyjadrenia navrhovateľky, úplne iný, bol nervózny, slovne agresívny, nie len na navrhovateľku, ale aj na syna. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, správanie otca k synovi zhoršilo psychický stav dieťaťa až do takej miery, že syn začal mať psychické problémy, zhoršil sa v učení, začal navštevovať psychológa a bol pod silnými liekmi, začal trpieť aj depresiou. Vo februári 2009 odišiel odporca opäť do Anglicka a od tohto času sa tam zdržuje. Účastníci od tejto doby nevedú spoločnú domácnosť. Obaja účastníci zhodne uviedli, že k sebe už nič necítia, navrhovateľka uviedla, že k odporcovi necíti ani odpor, ani zlosť, je jej ľúto ako všetko dopadlo. Pokiaľ odporca od februára 2009 prišiel na Slovensko, nezdržiaval sa doma, ale býval u svojej matky v Rožňave. Vzhľadom na psychický stav dieťaťa, má v súčasnosti otec odporúčané, aby sa s maloletým nestretával, tento, vzhľadom na skúsenosti s otcom v minulosti, ani nemá záujem o stretávanie s otcom. Odporca na návrh matky, aby sa napriek všetkému s dieťaťom stretol, na stretnutí nejavil veľký záujem o dieťa.
Maloletý v súčasnosti navštevuje 6. ročník základnej školy, kde mu matka platí 17 Eur mesačne na stravu, má výdavky na lieky, keďže maloletý má astmu. V súčasnosti matka uhrádza jedno euro, keďže žiadala o lieky s nižším doplatkom, predtým to bolo asi 20 Eur. Čo sa týka liekov na psychický stav maloletého, dopláca matka o 2 Eura, taktiež žiadala o lieky s nižším doplatkom. Za inkaso uhrádza 35 Eur. Odporca na výživu syna neprispieva. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti s ošatením maloletého, keďže tento je na svoj vysoký a potrebujeme mu zakupovať už pánske oblečenie. V prípade nedostatku finančných prostriedkov jej pomáhajú rodičia. Matka spolu so synom bývam v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej otca, býva tam ešte dcéra matky, ktorá má 23 rokov a študuje na vysokej škole. Rodičia matky bývajú na tom istom dvore, ale v inom rodinnom dome. Matka uhrádza asi 30 Eur za odvoz domového odpadu, 35 Eur platí jej otec za daň z nehnuteľnosti. Príjem matky je asi 450 Eur, poberá daňový bonus na dve deti a rodinné prídavky.
Odporca uviedol, že jeho vzťah k manželke narušilo aj to, že posielal peniaze z C. domov, avšak po príchode z Anglicka zistil, že žiadne peniaze manželka nemá. Taktiež ho hneval prístup rodičov manželky, ktorí mu údajne hovorili, čo má robiť a čo nemá. Uviedol, že si je vedomý svojho podielu viny na psychickom stave syna. Odporca uviedol, že jeho príjem je asi 1000 libier, 250 libier hradí za ubytovanie, 150 libier výživné pre syna z prvého manželstva, ktorý má 17 rokov, cestovné 100 libier a na život potrebuje asi 400 libier.
Navrhovateľka uviedla, že na odporcu uhrádzala množstvo pôžičiek, ktoré si odporca zobral, prípadné prečerpania účtov v bankách. Všetky peniaze teda, ktoré jej odporca posielal, hradila pre potreby domácnosti syna, prípadne na úhradu dlhov. Z potvrdenia o príjme odporcu súd zistil, že jeho príjem od apríla 2010 do decembra 2010 bol priemerne 1.110 libier. Odporca ešte uviedol, že spláca úver vo výške 80 Eur mesačne.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej v texte ZR), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
V predmetnom konaní bolo preukázané, že vzťah účastníkov konania je vážne rozvrátený, účastníci nevedú spoločnú domácnosť, vzájomne k sebe nič necítia, ich komunikácia je značne narušená a taktiež vzájomná dôvera. Príčinou rozvratu vzťahu bol podľa súdu, odchod odporcu z domácnosti za prácou do Anglicka, narušenie, z tohto dôvodu vzťahu a následne jeho neadekvátne správanie k navrhovateľke, ako aj k maloletému dieťaťu a z toho plynúce konflikty. Medzi účastníkmi teda neexistuje už žiadny vzťah, ktorý bolo možné považovať za partnerský, ich manželstvo neplní ani jednu zo svojich hlavných funkcií a súd nevidel ani šancu na obnovu spolužitia, z tohto dôvodu návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
Podľa § 113 O.s.p., je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V predmetnom konaní súd upravoval aj pomery k maloletému dieťaťu, ktoré pochádza z manželstva rodičov. Keďže o maloletého sa riadne a po každej stránke stará matky, súd jej zveril dieťa do osobnej starostlivosti. Zo strany odporcu potom súd určoval výživné. Matkou navrhované výživné, súd nepovažoval za primerané, súd však nepovažoval za primerané ani odporcom navrhované výživné, vzhľadom na vek dieťaťa, na zabezpečenie jeho potrieb súvisiacich so stravovaním, ošatení, zabezpečením jeho potrieb v škole ako aj zvýšené náklady matky súvisiace s jeho nepriaznivým zdravotným stavom, do ktorého sa dostal maloletý, aj vplyvom nevhodného správania otca. Súd mal za to, že vzhľadom na príjem otca, ktorý nie je 1000 libier tak, ako uvádzal odporca, ale viac ako 1100 libier priemerne mesačne, je zodpovedajúce výživné vo výške 110 Eur. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, aj že maloletý je už na druhom stupni základnej školy. V prevyšujúcej časti, čo sa týka výživného, potom súd návrh, ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i
náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z.z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z.z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.