Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-54-2011.pdf
PDF · 98.5 KB
No categories available
7CoE/54/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej Y. Q. D., a.s. so sídlom vŠ. Pie na P. A. Č.. Z./ Z. zastúpenej JUDr. Petrom Pečeným advokátom so sídlom v Holíči na Námestí Sv. Martina č. 9 proti povinnému X. O. nar. Z..X.Z. bývajúcemu v Č. Č.. Z. pre vymoženie 275,07 € s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 31.5.2011 č.k. 12Er/246/2011-9 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávnenej na podklade exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku z 10.11.2010 vydaného JUDr. Radimom Kuchtom v Holíči č.k. G.-S. Z./Z.. Rozhodol tak s poukazom na § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,5 § 54 Obč. zák. a § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatoval, že medzi oprávnenou a povinným bola 17.12.2007 uzatvorená úverová zmluva, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Vzťah vzniknutý medzi účastníkmi zmluvy posúdil podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oprávnená má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a pri poskytovaní úveru postupovala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka a ani označnie zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka nevylučuje použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľ sa tejto ochrany nemôže vzdať ani inak zhrošiť svoje postavenie. Zmluva je uzavretá na predpísanom tlačive, ktorej obsah vrátane všeobecných obchodných podmienok nemal povinný možnosť zmeniť. Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Y. Q. D., a.s., ktoré tvoria súčasť zmluvy, obsahujú v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. neprijateľnú podmienku v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľná a absolútne neplatná, a preto aj výkon práv z nej odporuje dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na jej základe nemá legitimitu a je materiálne nevykovateľný, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu a súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho poveril vymožením pohľadávky 257,07 € spolu s úrokom 13,67 €, úrokom z omeškania 50,78 %, úrokom z omeškania 0,025 % denne z 376,18 € od 17.2.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 87,44 € a trov konania 107,53 €, ako aj na vymoženie trov exekúcie 73,64 €. Uviedla, že napadnuté uznesenie bolo vydané na nesprávnom právnom posúdení veci a závery súdu nemajú oporu v prevedenom dokazovaní. Pokiaľ prvostupňový súd uzavrel, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, ktorú uzatvoril s oprávnenou, tento záver súdu nemá oporu v prevedenom dokazovaní, pretože neskúmal podmienky za akých zmluva bola uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnená tieto pripomienky odmietla, čím zaťažil svoje rozhodnutie zásadnou vadou. S týmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd ČR, keď vo svojom rozhodnutí z 26.10.2010 č.j. 23 Cdo/1201/2010 konštatoval, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a rovnako tak i ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Poukázal na to, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávnenou úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky. Povinný si mohol zmluvu spolu s jej súčasťami, a teda aj s rozhodcovskou doložkou prečítať v kľude, nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s oprávnenou vstúpi, prípadne sa poradí s viacerými profesionálne zameranými subjektmi. Na povinného pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiaden nátlak, pričom pri tomto type úverovej zmluvy sa dá ťažko predpokladať, že by bol k uzatvoreniu úverovej zmluvy prinútený časovou, resp. finančnou tiesňou, tak ako to vyplýva z odôvodnenia zamietavého rozhodnutia. Oprávnená uviedla, že zmluva o úvere, rovnako ako rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v súlade s § 4 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z.. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Oprávnená nesúhlasila so záverom súdu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez vypočutia povinného, ktorému tým, že spor vyplývajúci z úverovej zmluvy bol podriadený rozhodcovskej činnosti rozhodcu, nebolo umožnené, aby ovplyvnil alternatívu riešenia sporu. Uviedla, že rozhodca po podaní žaloby oprávnenou vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu 8.9.2010 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom povinný bol riadne poučeny o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote do 7 dní kalendárnych dní. Povinný túto výzvu rozhodcu prevzal 10.9.2010 a v stanovenej lehote aj napriek poučeniu na túto výzvu rozhodcu nijako nereagoval. Povinný teda zostal nečinný, pričom nenamietal ani nedostatok právomoci rozhodcu v súlade s § 21 ods. 1 ods. 1 zákona o rozhodcoch. Práva povinného preto neboli nijak ukrátené. Povinný nenamietal predpojatosť rozhodcu podľa § 9, rovnako tak ani podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, nepodal žiadosť o preskúmanie rozhodnutia iným rozhodcom, teda aj keď mal k dispozícii niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, ani jeden z nich nevyužil. V odvolaní oprávnená poukázala na význam a zmysel Smernice 93/13/EHS, ktorá smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Rovnako tak oprávnená dala do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo od členských štátov vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Trend alternatívneho riešenia sporov je zrejmý i z doporučení, ktoré vydali európske orgány, v ktorých je možné menovať napr. odporúčanie č. 98/257/ES alebo 2001/310/ES a Zelenej knihy o alternatívnom konaní odstraňovania sporov v civilných a obchodných veciach všeobecne. Napadnuté rozhodnutie úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú vyriešiť rozhodcom. Upozornila na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.7.2008 sp. zn. 32 Cdo 2282/2008, v ktorom Najvyšší súd výslovne konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvy, budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcov vedených súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom, zriadeným v zmysle § 13 zák. č. 216/1994 Zb. v znení neskorších predpisov a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel vydaných takým súkromným subjektom. Napadnuté rozhodnutie oprávnená považuje za nesprávne a v konečnom dôsledku za nepreskúmateľné, keďže smernice nie sú priamo aplikovateľné a zastávajú v prvom rade úlohou interpretačného pravidla. Rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto súvislosti oprávnená uviedla, že v exekučnom konaní preukázala na vyššie uvedenom naliehavý právny záujem, nakoľko má za to, že predmetným zamietavým rozhodnutím
jej bude objektívne zamedzené reálne vymoženie jej pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje (súd by svojim rozhodnutím v podstate odňal oprávnenej akýkoľvek ďalší zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky).
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne vo veci rozhodol, preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na zvýraznenie správnosti dôvodov dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.), že podľa § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava aj na základe § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19).
Je nepochybné, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, čo vyplýva z obsahu úverovej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania. Oprávnená, v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, poskytla povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme úveru, pričom povinný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba a úver mu nebol poskytnutý v rámci predmetu jeho obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Úverová zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá 14.2.2008 a vzťahuje sa na ňu právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví, v štádiu žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie potom návrh na vydanie poverenia zamietne. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, rozhodcovská doložka neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Rozhodcovská doložka uvedená v § 18 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Y. Q. D., a.s. zakotvuje dohodu zmluvných strán, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom v Holíči, a to zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený, a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo a v takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. Je však povinný takúto zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na uvedenej internetovej stránke. Prvostupňový súd správne, aj bez návrhu, posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú, a teda neplatnú, keďže podľa jej obsahu táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, ktorý vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory, teda vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy (rozhodcovská doložka je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného), a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Správne preto súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistil, že súčasťou úverových zmluvných podmienok spoločnosti Y. Q. D., a.s. je neprijateľná podmienka v podobe rozhodcovskej doložky. Odvolací súd dodáva, že rozhodcovskú doložku, podľa ktorej prípadný spor medzi účastníkmi zmluvného vzťahu by mal riešiť rozhodca, ktorého sídlo je v Holiči, teda v mieste vzdialenom od miesta bydliska povinného v Č., je aj z tohto dôvodu možné považovať za nekalú. Takto určený rozhodcovský súd je totiž značne vzdialený od bydliska spotrebiteľa, čo môže sťažiť jeho možnosť dostaviť sa na súd. Tento záver je podporený aj judikatúrou súdneho dvora, (Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikné Győrfi), podľa ktorého v prípade sporov týkajúcich sa nižších peňažných súm by mohli byť náklady spotrebiteľa spojené s dostavením sa na súd odstrašujúce a viesť spotrebiteľa k tomu, že sa vzdá možnosti podať na súd akýkoľvek opravný prostriedok, alebo svojich práv na obranu. Súdu teda prislúcha posúdiť, či s prihliadnutím na okolnosti týkajúce sa konkrétnej veci, doložka o voľbe právomoci sa má kvalifikovať ako nekalá.
Námietka oprávnenej, že skutkové zistenia okresného súdu o tom, že povinný nemohol ovplyvniť obsah úverovej zmluvy pri jej uzatváraní, či mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnená tieto pripomienky odmietla, (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č.j.: 23Cdo 1201/2010 z 26.10.2010), nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je dôvodná. Ak úver bol poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinný ju mohol prijať ako celok vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky, alebo ju odmietnuť ako celok. Takýto záver nakoniec vyplýva aj z obsahu odvolania oprávnenej, ktorá v odvolaní uviedla, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávnenou úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky. Je teda zrejmé, že žiadna zo zmluvných ustanovení úverovej zmluvy nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná a že povinný prijal zmluvné podmienky ako celok. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka je súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného miniatúrnym, len veľmi obtiažne čitateľným písmom. Vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky len potvrdzuje správnosť konania a rozhodovania prvostupňového súdu, ktorý posúdil úverovú zmluvu ako typickú adhéznu zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V rozhodnutí, na ktoré oprávnená odkazuje, totiž dovolací súd síce vyhodnotil, že vysokoškolsky vzdelaná žalobkyňa, ktorá sa domáhala neplatnosti rozhodcovskej doložky
zakotvenej do sprostredkovateľskej zmluvy v postavení priemerného spotrebiteľa pri náležitej opatrnosti si musela všimnúť, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku, pričom posudzovanú zmluvu nevyhodnotil ako typickú adhéznu zmluvu, ale skôr ako zmluvu majúcu charakter individuálne dojednanej zmluvy, keď všeobecno-obchodné podmienky boli zakomponované do textu zmluvy drobnejším, ale dobre čitateľným písmom, ktorých kľúčové slová boli zvýraznené väčším štandardným písmom a tučne. Už samotné oboznámenie sa s písomným vyhotovením zmluvy postačuje pre prijatie záveru o charaktere tejto zmluvy ako štandardnej formulárovej zmluvy a nie je potrebné skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávnenou ako dodávateľom. Samotná skutočnosť, že na povinného nebol vyvíjaný zo strany oprávnenej žiaden nátlak, a že uzavrel zmluvu dobrovoľne po jej prečítaní, nič nemení na závere o tom, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Námietka oprávnenej, že okresný súd vychádzal z „nejednoznačného a mätúceho“ prekladu Smernice Rady 93/13/EHS do slovenského jazyka, keď uzavrel, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, hoci význam a zmysel smernice v originálnom znení v prílohe 1 písm. q/ smeruje iba k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy s osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy, taktiež nie je dôvodná. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa Článku 8 Smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Členské štáty môžu prijať prísnejšiu úpravu a zabrániť používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok národné súdy posudzujú pri zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu národný súd priamo neaplikuje, môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka súdom prvého stupňa a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej na základe § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je v súlade so slovenským právom. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že prvostupňový súd ani priamo zo Smernice Rady 93/13/EHS nevychádzal. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka, účinnou od 1.1.2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r/ menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznsenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.