Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Pc-7-2023.pdf
PDF · 96.67 KB
Case nature
Area
Subarea
23Pc/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Gabriela Trnková, advokátka so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, proti osobe povinnej platiť výživné: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Eduard Šoška, advokát so sídlom Daniela Dlabača č. 769/21, 010 01 Žilina, o návrhu na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. F. G., nar. XX.XX.XXXX, osoba, ktorá je povinná platiť výživné, je p o v i n n ý prispievať na výživu oprávneného na výživné A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 180,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného na výživné, počnúc dňom podania návrhu.
II. Zameškané výživné za obdobie od 26.09.2023 do 31.12.2023 vo výške 158,- € sa osobe, ktorá je povinná platiť výživné p o v o ľ u j e splácať v štyroch mesačných splátkach po 30,- € a v jednej splátke vo výške 38,- € spolu s bežným výživným s tým, že nesplnenie čo i len jednej splátky alebo jej časti riadne a včas, má za následok splatnosť celého plnenia.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.:20P/5/2017-69 zo dňa 25.04.2017 v časti určenia vyživovacej povinnosti.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Osoba oprávnená na výživné sa návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2023 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.:20P/5/2017-69 zo dňa 25.04.2017 vo výške 120,- € mesačne na sumu 300,- € mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom uplynulo už viac ako 6 rokov, pričom na strane oprávneného došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Osoba oprávnená na výživné mala v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom takmer 16 rokov, navštevovala 1. ročník strednej školy, a to Súkromnú hotelovú akadémiu, Drieňová 12 v Banskej Štiavnici. Osoba oprávnená na výživné absolvovala 5-ročné štúdium ukončené maturitnou skúškou a následne nastúpila na trojročné pomaturitné štúdium, ako vyššie odborné štúdium zamerané na prax študenta na tej istej škole. V súčasnosti navštevuje 3. ročník tohto štúdia, ktoré absolvuje dennou formou. Osoba oprávnená na výživné ďalej uviedla, že býva s matkou a jej manželom na adrese trvalého pobytu v štvorizbovom byte, pričom jeho matka pokrýva výdavky v spojitosti s výchovou a výživou oprávneného z výživného
od povinného, zo svojho príjmu, ako aj z príjmu svojho manžela. Povinný okrem toho, že matke oprávneného posiela každý mesiac sumu 130,- € titulom výživného, sa nepodieľa akýmkoľvek iným spôsobom na výžive oprávneného, t. j. neprispieva mu nad rámec určeného výživného, osobne sa s ním nestýka, neobdarúva ho nijakými darčekmi pri príležitosti menín, narodenín, či Vianoc. Povinný sa nikdy nepokúšal s oprávneným stretnúť alebo čo i len zoznámiť. Osoba oprávnená na výživné vyčíslila svoje mesačné výdavky v celkovej sume 647,23 €, z toho sumu 127,23 € ako podiel na výdavkoch spojených s bývaním, ďalej výdavky na stravu v sume 200,- €, voľný čas v sume 70,- €, školné v sume 140,- €, na oblečenie a obuv sumu 100,- €, kozmetiku a drogériu v sume 10,- € mesačne. Osoba oprávnená na výživné zároveň uviedla ročný výdavok v sume 36,50 € ako platbu za komunálny odpad.
2. Osoba povinná platiť výživné vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 06.11.2023 uviedla, že s navrhovanou výškou výživného v sume 300,- € mesačne nesúhlasí, pretože v súčasnej dobe nemá žiaden príjem a nevykonáva žiadnu prácu. Od 01.10.2023 požiadala o predčasný starobný dôchodok zo zdravotných dôvodov, nakoľko celý život vykonávala prácu v exteriéri, na stavbách, čo sa odzrkadlilo na jej zdravotnom stave. K svojím majetkovým pomerom uviedla, že okrem 1-izbového bytu v Žiline nedisponuje žiadnym majetkom. Predložila doklad o čistom priemernom mesačnom príjme za obdobie od 1/2022 do 11/2022 vo výške 79,49 € a za obdobie od 12/2022 do 30.09.2023 vo výške 725,64 €. Tiež vyčíslil mesačné výdavky za byt vrátane služieb v sume 150,- €, na stravu v sume 300,- €, telefón v sume 35,- €, na dopravu v sume 30,- € a na lieky v sume 20,- €.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.:20P/5/2017, s listinnými dôkazmi, vykonanými lustráciami, výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.:20P/5/2017 súd zistil, že vyživovacia povinnosť voči osobe oprávnenej na výživné bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.:20P/5/2017-69 zo dňa 25.04.2017 vo výške 120,- € mesačne. Osoba oprávnená na výživné bola v tom čase maloletá a bola žiakom 9. ročníka základnej školy. Osoba povinná platiť výživné v tom čase nevykonávala žiadnu zárobkovú činnosť a mala pozastavené prevádzkovanie živnosti od 21.12.2015 do 21.12.2018.
5. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 04.09.2023 (na č.l. 7 spisu) mal súd preukázané, že osoba oprávnená na výživné je v školskom roku 2023/2024 študentom 3. ročníka dennej formy s individuálnym študijným plánom vyššieho odborného štúdia na Súkromnej hotelovej akadémii, Drieňová 12, Banská Štiavnica. Podľa potvrdenia zo dňa 25.10.2023 (na čl. 24 spisu) osoba oprávnená na výživné platí mesačné školné vo výške 140,- €.
6. Z oznámenia spoločnosti DOSS spol. s r.o., Bôrická cesta 103, 010 01 Žilina mal súd preukázané, že osoba povinná platiť výživné bola v tejto spoločnosti zamestnaná v období od 12.01.2022 do 31.12.2022 na dohodu o pracovnej činnosti, pričom za toto obdobie dosahovala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 79,49 €. V období od 01.12.2022 do 30.09.2023 pracovala ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy, pričom za obdobie 12/2022 – 9/2023 dosahovala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 725,64 € (č.l. 38 spisu).
7. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.11.2023 súd zistil, že osobe povinnej platiť výživné bol od 01.10.2023 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 516,40 € mesačne (č.l. 41 až 42 spisu).
8. Z výsluchu osoby oprávnenej na výživné súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a nevlastným otcom. Osoba povinná platiť výživné mu prispieva na výživu mesačne sumou 130,- €, pričom iným spôsobom sa na jeho výžive nepodieľa. Povinný, ako jeho biologický otec sa oňho nezaujíma, nevideli sa asi 19-20 rokov, a ani oprávnený ho nikdy nekontaktoval. Oprávnený na výživné zároveň uviedol, že nemá žiaden príjem, v rámci štúdia má odbornú prax, avšak brigádnicky si neprivyrába.
9. Z výsluchu osoby povinnej platiť výživné súd zistil, že dlhodobo pracoval v stavebníctve, avšak zo zdravotných dôvodov požiadal o predčasný starobný dôchodok a ku dňu 30.09.2023 ukončil pracovný pomer dohodou. Zároveň uviedol, že zatiaľ nie je schopný privyrobiť si ďalšou prácou k predčasnému starobnému dôchodku, pretože pre úraz absolvoval dňa 20.11.2023 operáciu kolena. Tiež sa vyjadril,
že po zlepšení zdravotného stavu chce ešte vykonávať ľahšiu prácu a takto si privyrobiť k predčasnému starobnému dôchodku. K svojim celkovým majetkovým pomerom uviedol, že okrem 1-izbového bytu a vybavenia domácnosti nevlastní žiaden iný majetok.
10. Oprávnený na výživné prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd prihliadal na potencialitu príjmu povinného platiť výživné t.j., aby vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval v zamestnaní, ak by dobrovoľne neukončil svoj pracovný pomer dohodou a nepožiadal o predčasný starobný dôchodok.
11. Osoba povinná platiť výživné prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasila so zvýšením výživného na sumu 180,- € mesačne, ktorá by zodpovedala jeho majetkovým pomerom. Poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej by sa mala výška výživného pohybovať v rozmedzí od 20 až 30 % z príjmu povinnej osoby.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť osoby povinnej platiť výživné (otca) voči osobe oprávnenej na výživné (plnoletému synovi). V zmysle ustálenej judikatúry plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, čo nastane v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočností, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už skončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu na prípravy dieťaťa na povolanie sa končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese, a tým je prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita. Rozhodnutie dieťaťa po ukončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania. Dieťa je schopné samo sa živiť až vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Tiež platí, že ak dieťa študuje dennou formou a pracuje brigádnicky, tak je vyživovacia povinnosť daná. Pri akomkoľvek štúdiu treba rozlišovať, či ide o štúdium, ktoré smeruje k nadobudnutiu nevyhnutnej spôsobilosti výkonu budúceho povolania, alebo ktoré je len doplnenie vzdelania (kurzy).
14. V súd mal v konaní preukázané, že osoba oprávnená na výživné sa v súčasnosti naďalej pripravuje na svoje povolanie, keďže je študentom 3. ročníka dennej formy vyššieho odborného štúdia na Súkromnej hotelovej akadémii, čiže pokračuje v odbore vo vyššej forme vzdelávania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je schopná sama sa živiť a uspokojovať svoje potreby a vyživovacia povinnosť osoby povinnej platiť výživné stále trvá.
15. Súd sa potom pri svojom rozhodovaní ďalej zaoberal tým, či sú splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v zmysle ktorých dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle zákona o rodine, ako aj judikatúry nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať, buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začatia plnenia povinnej školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobo práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod.
16. Súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane osoby oprávnenej na výživné od predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom rozsudkom sp.zn.:20P/5/2017 zo dňa 25.04.2017. Osoba oprávnená na výživné bola v tom čase žiakom 9. ročníka základnej školy a v súčasnosti je študentom 3-ročného pomaturitného štúdia na Súkromnej hotelovej akadémii. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a s nevlastným otcom. V rámci 3-ročného pomaturitného štúdia realizovaného dennou formou nepracuje ani brigádnicky, a teda nemá žiaden príjem. Oprávnený na výživné má vyššie výdavky v súvislosti s uspokojovaním základných životných potrieb, ako aj v súvislosti s jeho štúdiom a prípravou na budúce povolanie. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnený na výživné mesačne uhrádza školné vo výške 140,- € (potvrdenie na čl. 24 spisu).
17. Porovnávajúc pomery na strane osoby, ktorá je povinná platiť výživné súd dospel k záveru, že uňho nenastala podstatná zmena jeho osobných pomerov, ani zmena jeho celkových majetkových pomerov. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom nedosahoval žiaden príjem zo závislej ani inej činnosti, mal prerušené prevádzkovanie živnosti. V čase podania tohto návrhu bol zamestnaný, pričom jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 725,64 €. Pracovný pomer však ukončil ku dňu 30.09.2023 dohodou, pričom požiadal o predčasný starobný dôchodok, ktorý od 01.10.2023 poberá vo výške 516,40 € mesačne. Nepribudla mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť.
18. Súd po zohľadnení zistených skutočností a podľa zásad stanovených v citovaných ustanoveniach Zákona o rodine, zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné zo sumy 120,- € na sumu 180,- € mesačne a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadal na odôvodnené a preukázané potreby osoby oprávnenej na výživné a zároveň prihliadal na schopnosti a možnosti osoby povinnej platiť výživné. Súd bral do úvahy zároveň skutočnosť, že osoba povinná platiť výživné prispieva na výživu sumou 130,- € mesačne, avšak iným spôsobom sa na výžive osoby oprávnenej na výživné nepodieľa. Súd zároveň prihliadal na to, že všetky ostatné výdavky osoby oprávnenej na výživné uhrádza jeho matka spolu s jeho nevlastným otcom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu osoby povinnej platiť výživné, ktorým je predčasný starobný dôchodok v sume 516,40 €. Tiež súd zohľadnil jeho aktuálny zdravotný stav (stav po operácii kolena podľa lekárskej správy na č.l. 43 spisu), ako aj celkový zdravotný stav a jeho celkové majetkové pomery. Pokiaľ osoba oprávnená na výživné prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že nič nebráni osobe povinnej na výživné, aby popri predčasnom starobnom dôchodku vykonávala ešte zárobkovú činnosť, potom podľa názoru súdu, nič nebráni osobe oprávnenej na výživné, ktorá vo veku 22 rokov nemá závažné zdravotné problémy, aby si aspoň občas brigádnicky privyrobila a takýmto spôsobom aspoň čiastočne uspokojovala svoje potreby. Pokiaľ by aj súd zohľadnil princíp potencionality príjmu osoby povinnej platiť výživné a vychádzal by z príjmu, ktorý dosahoval pred priznaním predčasného starobného dôchodku tak, ako namietal oprávnený, tak potom súdom určené mesačné výživné vo výške 180,- € zhruba predstavuje sumu, ktorá je súdnou praxou odporúčanou sumou t.j. výživným v rozsahu 26-27 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča (pri jednej vyživovacej povinnosti).
19. Súd zvýšil výživné na návrh oprávneného v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine počnúc dňom podania návrhu, t.j. počnúc dňom 26.09.2023 a zároveň určil zameškané výživné za obdobie od 26.09.2023 do 31.12.2023 vo výške 158,- €. Pri výpočte zameškaného výživného súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že osoba povinná platiť výživné uhrádza mesačne sumu výživného vo výške 130,- €. Za mesiac september 2023 tak vzniklo zameškané výživné za 5 dní (od 26.09.2023 do 30.09.2023) v sume 8,33 € po zaokrúhlení 8,- € ((suma 50 (ako rozdiel medzi sumou 180 ako zvýšeným výživným a sumou 130 ako doterajším výživným) / 30 (počet dní v mesiaci ) x 5 (počet zostávajúcich dní) = 8,33 €). Za mesiace október 2023 až december 2023 vzniklo zameškané výživné vo výške 150 € (180-130 x 3). Osobe povinnej platiť výživné tak vzniklo zameškané výživné v celkovej výške 158,- €, ktoré súd povolil splácať v štyroch mesačných splátkach po 30,- € a v jednej splátke vo výške 38,- € spolu s bežným výživným s tým, že nesplnenie čo i len jednej splátky alebo jej časti riadne a včas, má za následok splatnosť celého plnenia.
20. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.:20P/5/2017-69 zo dňa 25.04.2017 v časti určenia vyživovacej povinnosti, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o vyživovacej povinnosti. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania v zmysle § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Žiar nad Hronom, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.