Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/84/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného U. F. R., s.r.o., I. X, L., proti povinným 1/ Bc. H. L., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, L., 2/ H. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, L., o vymoženie 9.183,72 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 1.8.2011, č.k. - 37 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na ustanovenie Exekučného poriadku v spojení s o rozhodcovskom konaní. Prvostupňový súd uviedol, že v danom prípade zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby uzavrel právny predchodca oprávneného V. L., a.s. L. s povinným v 1. rade 13.11. 2003. Pohľadávka právneho predchodcu oprávneného bola zároveň zabezpečená ručiteľským vyhlásením povinného v 2. rade. Vzhľadom na povahu účastníkov predmetnej zmluvy o poskytnutí úveru súd prvého stupňa posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský. Súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru boli aj Všeobecné obchodné podmienky veriteľa a teda právneho predchodcu oprávneného. V čase podpísania predmetnej zmluvy boli platné a účinné Všeobecné obchodné podmienky V. L., a.s., ktorých obsahom nebola rozhodcovská doložka. Tieto Všeobecné obchodné podmienky boli následne nahradené Všeobecnými obchodnými podmienkami V. L., a.s. s účinnosťou od 15.2.2004 a obsahovali už rozhodcovskú doložku. V zmysle týchto nových Všeobecných obchodných podmienok súd prvého stupňa poukázal na článok 4.9 bodu 4.9.1, ktorých obsahom je, že L. a klient sa dohodli, že všetky spory vzniknuté pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v L., pričom klient mal právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30. dní od účinnosti týchto obchodných podmienok. Súd prvého stupňa mal za to, že takéto dojednania vo Všeobecných obchodných podmienkach a to v článku V. bode 5.7 účinných od 1.1.2003 a rovnako aj v článku 4.9 bodu 4.9.1 podmienok účinných od 15.2.2004 sú v zmysle ustanoveniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa súdu prvého stupňa zmena Všeobecných obchodných podmienok sa zverejňuje len v obchodných priestoroch banky a klientom banky, medzi ktorých patril aj povinný v 1. rade sa zmeny Všeobecných obchodných podmienok nedoručujú, pričom sa stanovuje povinnosť klientovi vyjadril nesúhlas s ich zmenou najneskôr do jedného mesiaca. Avšak povinný sa o zmene Všeobecných obchodných podmienok ani nedozvedel a tak nemal možnosť oznámiť svoj nesúhlas s ich zmenou a teda aj s rozhodcovskou doložkou tam obsiahnutou. Navyše túto rozhodcovskú doložku si povinný v 1. rade sám nevyjednal a bolo mu znemožnené uplatniť si právo na jej odmietnutie. V zmysle uvedeného preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zdôraznil, že vychádzajúc zo zákonnej úpravy § 45 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, ak sú splnené dôvody podľa § 45, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Uviedol, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať len ako exekučný súd z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je však neprípustný. Absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásad do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Vznikla by tak situácia, kedy oprávnení ako aj povinní boli viazaní právoplatným rozhodnutím bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Takýto stav by bol zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR. Zdôraznil, že dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Samotné toto ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, podľa ktorého zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor tak postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Ak je odvolanie voči súdnemu rozhodnutiu porovnateľné so žalobou voči rozhodcovskému rozsudku, musí byť v oboch prípadoch zabezpečená rovnocenná ochrana práv spotrebiteľa garantovaná smernicou aj v exekučnom konaní. Z toho vyplýva, že ak by sa ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ v spojitosti s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní vykladalo tak, že ukladá exekučnému súdu ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby bol tento rozsudok napadnutý žalobou musí byť v zmysle zásady rovnocennosti uložená rovnaká povinnosť exekučnému súdu aj v rámci prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu, čomu tak nie je. Z toho oprávnený vyvodzuje, že z európskeho práva za súčasného právneho stavu nevyplýva záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V závere oprávnený dodal, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia až len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti . Zmluva o úvere bola upravená len v a v zákone o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení . To znamená, že pokiaľ pred 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde dlžník bol spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred týmto dátumom z takejto zmluvy posudzovať podľa - . Takýmto rozhodovaním súd dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného je nutné zdôrazniť skutočnosť, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení . Vychádzajúc z

tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa postupoval správne ak skúmal pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie existenciu rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Správne preto aplikoval Exekučného poriadku v spojení s o rozhodcovskom konaní, ktoré ho oprávňuje na preskúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia z pohľadu aplikácie hmotného práva. K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke je nutné uviesť, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým mravom.

V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti a to tzv. formálne a materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, v ktorom nemožno znovu konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné na účely zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a teda nie je nim viazaný v zmysle a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v už spomínanom zákona o rozhodcovskom konaní aj čo o jeho materiálnej právoplatnosti.

Odvolací súd zdôrazňuje, že pre samotné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je najpodstatnejší záver o existencii neprijateľnej podmienky, teda rozhodcovskej doložky, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch s konečnou platnosťou podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Je správny záver súdu prvého stupňa poukazujúci na to, že dojednania vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. V bod 5.7 účinných od 1.1.2003 a rovnako aj v čl. 4.9 bod 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 15.2.2004 sú v zmysle ustanoveniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmena Všeobecných obchodných podmienok v tomto prípade bola zverejňovaná len v obchodných priestoroch banky právneho predchodcu oprávneného voči klientom banky, medzi ktorých patril aj povinný v 1. rade. Zmeny Všeobecných obchodných podmienok sa nedoručovali a navyše stanovili povinnosť klientovi vyjadriť nesúhlas s ich zmenou najneskôr do jedného mesiaca od platnosti všeobecných podmienok, pričom povinný sa o ich zmene ani nedozvedel a nemal tak možnosť oznámiť svoj nesúhlas napr. vo vzťahu k rozhodcovskej doložke obsiahnutej v zmenených Všeobecných obchodných podmienkach.

Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po 31.12.2007 alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. síce až od 1.1.2008 v ustanovení za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti odvolací súd postupom podľa napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodoval podľa v spojení s Oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu náhrada trov tohto štádia konania nepatrí a povinným trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.