Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42CoE/49/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného spoločnosťou Advocate s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 865 14, proti povinnej W. Y., nar. XX. júna XXXX, bytom C. O. XXX/ XX, H. H., (prechodne bytom R. C. XX, XXX XX D. Y.), štátnej občianke G. republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 422,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 7433/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -9 zo dňa 21. júla 2010 jednohlasne, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -9 zo dňa 21. júla 2010 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 7433/10 zo dňa 15. júna 2010. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 422,- € s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozsudok sp. zn. SR 20327/09 zo dňa 14. 12. 2009, vydaný JUDr. Michalom Rašlom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava. Prvostupňový súd žiadosť preskúmal podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorým bol povinný zaviazaný na plnenie z titulu nesplateného úveru poskytnutého mu na základe Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, splnenie ktorého dlhu bolo zabezpečené neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 23. januára 2009, kde povinný je vystaviteľom a oprávnený remitentom. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle (ďalej len „“) a zákona číslo o spotrebiteľských úveroch. Prvostupňový súd uviedol, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, nie je rozhodujúce, aká je právna forma zmluvy, predpokladom však je, že ju uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ. Prvostupňový súd ďalej poukázal na , a zákona číslo o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK), v zmysle ktorých je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom. V prípade rozhodcovských rozhodnutí je súd povinný skúmať a to aj bez návrhu (ex offo), či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ďalej súd poukázal skutočnosť, že základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernice Rady 93/13/EHS (ďalej len Smernica) z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do nášho právneho poriadku prebratá (účinnom od 1. apríla 2004, okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii) a tiež, že smernica

má tzv. nepriame účinky, je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských vzťahov. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv s takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08, z ktorého vyplýva, že smernica Rady sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozsudku, je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, takáto neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. a je v rozpore so zákonom. Súd si pri rozhodovaní osvojil aj konštatovania a právne závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 5. mája 2010. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celosti zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený včas odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávne právne posúdenie veci odvolateľ vidí v tom, že exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 34 ZRK. Preskúmavanie materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Odvolateľ je toho názoru, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže skúmať rozhodcovské konanie, môže skúmať len splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie a to či rozhodcovský rozsudok zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000, podľa ktorého exekučný súd v rámci exekučného konania nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom

K inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ uviedol, že procesnou vadou v tomto zmysle je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V prípade na založení rozhodnutia súdu na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom musí súd náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ ďalej uvádza, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie a súd musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd musí mať napevno zistené a ani nevykonal žiadne dokazovanie o tom, že sa úver netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a tiež opomenul dosúdiť do akej miery a v akej časti je exekučný titul súladný so zákonom. Pri svojej činnosti má postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vyklať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky ). V závere svojho odôvodnenia uviedol, že súd uvedeným postupom pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá možnosť uplatniť si svoje právo z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovenia a ustanovenia (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania a uznesenie prvostupňového súdu podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal dňa 16. júla 2010 na Okresný súd v Banskej Bystrici žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 20327/09, zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a. s., Bratislava. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 422,- € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 422,- € od 22. 07. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 422,- € od 05. 10. 2009 do zaplatenia a k nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 142,1 €.

Nakoľko povinný svoju povinnosť z úverovej zmluvy dobrovoľne nesplnil, navrhol oprávnený vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý následne predložil súdnemu exekútorovi na vymáhanie.

Súdny exekútor v súlade s predložil návrh spolu s exekučným titulom súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ustanovenia súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia (ďalej len ) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Odvolací súd zistil, že s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ustanovenia . Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

Záver prvostupňového súdu je v tom, že základom pre nárok oprávneného, uplatnený v rozhodcovskom konaní je zmluva o spotrebiteľskom úvere, je správny a správy je aj postup súdu prvého stupňa, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v a nasl. , prihliadnuc aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Ustanovenie za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku , ktorým sa novelizoval , pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako niterpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES vo veci C-40/98 zo dňa 27. 06. 2000, Océano Grupo Editorial s.a. cieľ článku 6 smernice), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok.

Európsky súdny dvor v rozsudku C-40/08 Astucrom judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04.1993 o neprimeranosti podmienok v obchodných zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva a to napriek tomu, že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, a to práve na škodu spotrebiteľa. Zo zmluvy o úvere uplatňuje práva predovšetkým veriteľ, ktorý si ako navrhovateľ môže zvoliť rozhodcu. Podmienka možnosti jednostranného rozhodnutia navrhovateľa rozhodnúť sa, či spor bude riešený súdom alebo pred rozhodcom, je podľa odvolacieho súdu neprimeranou podmienkou.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie neoblo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, teda napriek jej formálnemu zneniu, reálne dochádza k narušeniu rovnováhy (sledovanou smernicou) medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania, či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takému závažnému narušeniu rovnováhy dochádza už aj skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle účinného v čase uzatvárania zmluvy.

V posudzovanej veci je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v značnom počte. Spotrebiteľ sa v danom prípade v porovnaní s dodávateľom nachádza v zjavne znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o jeho možnosť aj úroveň informovanosti ovplyvniť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej doložky. V predmetnom prípade povinný mal možnosť buď pristúpiť k uzavretiu úverovej zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka a tieto prijať ako celok, alebo uzavretie zmluvy odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky nesie. Pokiaľ teda prvostupňový súd rozhodcovskú

doložku vykladal v znení obsahu Smernice 93/13/EHS ako vopred stanovenú podmienku v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc jedinému rozhodcovi prípadne príslušnému súdu, ktorého miestna príslušnosť sa riadi sídlom spoločnosti oprávneného, táto doložka spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska citovanej smernice kvalifikovaná ako neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následne konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odobratá ochrana, ktorú mu poskytujú nielen ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ale aj ustanovenia a nasl. . Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle .

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z prezentačnej pečiatky súdu na podanom odvolaní ako aj z predladacej správy vyplýva, že odvolanie podal odvolateľ dňa 24. novembra 2010, t.j. po lehote, pretože rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 06. augusta 2010. Z predloženého spisového materiálu - úradného záznamu podateľne Okresného súdu Banská Bystrica a z priložených potvrdení jeho Elektronickej podateľne o prijatí podania so zaručeným elektronickom podpisom zo dňa 19. a 20. augusta 2011 pod názvom Y. W. č. XXX je zrejmé, že odvolanie je podané včas, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie prejednal a rozhodol o ňom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil a preto výrok napadnutého uznesenia okresného súdu podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.