Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoEk-20-2024.pdf
PDF · 101.76 KB
Case nature
Subarea
26CoEk/20/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advocate s.r.o., IČO 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XX, D., o vymoženie 647 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 8730/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13Er/493/2010-14 zo dňa 3. januára 2023, takto
rozhodol:
I. V odvolacom konaní ako s povinnými sa pokračuje s: 1. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, 2. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, F. G., Česká republika, 3. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 4. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 5. I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 6. I. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 7. C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, L..
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
III. Povinným a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 39 ods. 4, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. m), § 203 ods. 1, § 243f, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 70, § 73 ods. 3, § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že konštatoval neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky predstavujúcej rozhodcovskú doložku, nachádzajúcou sa v bode 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere uzavretej pôvodnou povinnou a oprávneným. Súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský. Rozhodcovská
doložka je súčasťou vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia pôvodná povinná nemohla nijakým spôsobom pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Pôvodná povinná ako spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dojednanie spôsobovalo podľa súdu prvej inštancie značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, ak smerovalo k vylúčeniu možnosti prejednania veci všeobecným súdom i k povinnosti spotrebiteľa (pôvodnej povinnej) podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade iniciovania sporu veriteľom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatná, preto na jej základe rozhodca nemohol založiť svoju právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f ods. 6 Exekučného poriadku zastavil. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať v dôsledku neplatnosti rozhodcovskej doložky z vyššie uvedených dôvodov nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Vzhľadom k tomu, že oprávnený je plne zodpovedný za svoj návrh na vykonanie exekúcie a spôsobilý exekučný titul, súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože ten zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúciu nie je možné viesť na podklade nespôsobilého exekučného titulu.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku). Poukázal na skutočnosť, že dňa 20.7.2009 uzavrel s pôvodnou povinnou zmluvu o úvere, pričom pôvodnej povinnej bol poskytnutý úver na účel povolania, čo v zmluve potvrdila. Oprávnený vstúpil do právneho vzťahu s pôvodnou povinnou na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a nie na svoju súkromnú potrebu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a pôvodnou povinnou, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Ďalej oprávnený uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou a považuje ju za platnú, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nie je teda pravdou, že by nútil pôvodnú povinnú, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, ktorá jednoznačne umožňuje mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený poukázal na rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Co/481/2010 zo dňa 1.3.2011, rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 12Cmo/13/2010 zo dňa 2.3.2011 a na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Oprávnený mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Pôvodná povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
6. Pôvodná povinná v priebehu odvolacieho konania dňa XX.X.XXXX zomrela.
7. Notárka JUDr. Daniela Jašeková ako súdny komisár poverený prejednaním dedičstva v podaní s názvom Potvrdenie o skutočnostiach známych z dedičského spisu zo dňa 13.8.2024 oznámila odvolaciemu súdu okruh dedičov po poručiteľke (pôvodnej povinnej), ktorí prichádzajú do úvahy, a to 1. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, 2. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, F. G., Česká republika, 3. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 4. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 5. I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 6. I. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 7. C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, L.. Notárka ďalej uviedla, že menované deti poručiteľky, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú jej dedičmi zo zákona, zatiaľ neboli upovedomené o dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť.
8. Podľa § 63 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (odsek 1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (odsek 2). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (odsek 3).
9. Podľa § 65 Civilného sporového poriadku právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu (odsek 1). Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú (odsek 2). Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64 (odsek 3).
10. Podľa § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Pretože úmrtím strany (fyzickej osoby) dochádza k strate jej procesnej subjektivity (por. § 61 Civilného sporového poriadku a § 7 Občianskeho zákonníka) a práve k takejto právnej skutočnosti došlo v prejednávanej veci po začatí odvolacieho konania na strane pôvodnej povinnej, odvolací súd sa najskôr zaoberal otázkou, ktorý z postupov predpokladaných v citovanom ustanovení § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa tu má uplatniť. Nakoľko vymoženie spotrebiteľského úveru s príslušenstvom nepochybne treba kvalifikovať za majetkový spor v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, je tu dôvod na pokračovanie s právnymi nástupcami pôvodnej povinnej. Vzhľadom na zrejmý okruh dedičov po poručiteľke (pôvodnej povinnej), nebol potom dôvod odvolacie konanie prerušiť a odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku o pokračovaní v odvolacom konaní s právnymi nástupcami pôvodnej povinnej, ktorá po začatí odvolacieho konania zomrela, uvedenými vo výroku I. tohto uznesenia.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinnom do 31. marca 2017), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
13. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
14. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).
15. Podľa § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (odsek 2).
16. Závery súdu prvej inštancie o tom, prečo bolo potrebné exekúciu zastaviť, sú dostatočne odôvodnené. Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné:
17. V predmetnej veci bola zmluva o úvere medzi pôvodnou povinnou a oprávneným uzatvorená dňa 20.7.2009. V danom prípade však nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere, pretože právny predchodca oprávneného poskytol pôvodnej povinnej úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a pôvodná povinná túto finančnú službu prijala ako spotrebiteľ.
18. Občiansky zákonník v ustanovení § 52 ods. 1 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pretože pôvodná povinná pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa.
19. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Vyhlásenie pôvodnej povinnej, že poskytnuté finančné prostriedky budú použité na výkon povolania, nič nemení na skutočnosti, že pôvodná povinná má postavenie spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oprávnený ničím nepreukázal, že by pôvodná povinná vykonávala obchodnú alebo podnikateľskú činnosť a poskytnuté prostriedky na túto činnosť použila.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
22. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
23. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom rozhodcovskej doložky, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.
24. V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.
25. Keďže rozhodcovská doložka je neplatná, medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia 41 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. decembra 2014) a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky), súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 22. decembra 2015) zamietne. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia je to dôvod na zastavenie exekúcie súdom aj bez návrhu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) a zároveň aj v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) (ako uviedol súd prvej inštancie), nakoľko pôvodnou povinnou bola na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy vystavená aj blankozmenka a v rozhodcovskom konaní si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky. V predmetnej veci bolo rozhodujúce, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva, na základe ktorej by mal rozhodcovský súd právomoc konať a rozhodnúť.
26. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinným ani súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
28. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že došlo k zániku výkonu funkcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. a jeho nástupcom je súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec.
29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ustanovenie § 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie § 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa ustanovenia § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (ustanovenie § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa ustanovenia § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa ustanovenia § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (ustanovenie § 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (ustanovenie § 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (ustanovenie § 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ustanovenie § 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ustanovenia § 77 (ustanovenie § 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (ustanovenie § 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ustanovenie § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ustanovenie § 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ustanovenie § 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ustanovenie § 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (ustanovenie § 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ustanovenie § 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ustanovenie § 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ustanovenie § 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (ustanovenie § 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ustanovenie § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (ustanovenie § 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ustanovenie § 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (ustanovenie § 435 Civilného sporového poriadku).