Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/11/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: M. Z. G., M. E. so sídlom v G., C. X, IČO: XX XXX XXX proti povinnému: P. E., nar.XXXX, trvale bytom G., J.T. č. XX/X, o vymoženie istiny a príslušenstva 66,39 eur, na odvolanie súdnej exekútorky Bc. E. Y. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. mája 2011 č.k. -14, v senáte jednomyseľne, takto

rozhodol:

Odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky Bc. E. Y., Exekútorský úrad so sídlom v G., B. XX/X o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust. § 44 ods.1, 2 Exekučného poriadku a s poukazom na ust. § 17 ods. 1, 3, 4 a § 18 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnej exekútorke dňa 15. februára 2011 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 2008/01534 zo dňa 25. júna 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. augusta 2008 a vykonateľnosť dňa 20. augusta 2008. Okresný súd dôvodil, že minister spravodlivosti rozhodnutím podľa Exekučného poriadku zo dňa 14. júla 2005 pozastavil Bc. E. Y. výkon funkcie súdneho exekútora a rozhodnutím č.k.17989/2011-52 zo dňa 13. apríla 2011 rozhodol, že toto pozastavenie trvá až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v konaní DK 33/2005 začatom na návrh ministra spravodlivosti č.10129/2004-52 zo dňa 27.decembra 2005. Z dôvodu právnej istoty a skutočnosti, že voči súdnej exekútorke ešte prebieha ďalšie konanie , Ministerstvo spravodlivosti dňa 13. apríla 2011 rozhodlo, že pozastavenie výkonu funkcie trvá aj naďalej. Súd prvého stupňa mal preto z rozhodnutia ministra spravodlivosti preukázané, že súdna exekútorka nesmie vykonávať exekučnú činnosť a musí byť zastúpená vymenovaným zástupcom v zmysle a nasl. Exekučného poriadku. Zastával názor, že žiadosť o udelenie poverenia bola spísaná a podpísaná súdnou exekútorkou Bc. E. Y. dňa 17. marca 2011, teda v čase, keď mala súdna exekútorka preukázateľne pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora a riadne vymenovaného zástupcu, ktorý mal súdnu exekútorku zastupovať v zmysle , a Exekučného poriadku. Vzhľadom na zistený rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka Bc. E. Y.. Uviedla, že činnosť jej bola pozastavená rozhodnutím č. 4827/2005 zo dňa 14. júla 2005 - rozhodnutie v ktorom bola stanovená dĺžka pozastavenej činnosti. V tom čase bolo vedené len disciplinárne konanie 18/2005. Zastávala názor, že pozastavenie činnosti skončilo v januári 2011, ale tieto skutočnosti budú predmetom sporu, nakoľko súdny exekútor dal podnet na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ale týmto podnetom sa neodkladá právoplatnosť a ani vykonateľnosť rozhodnutia a teda faktom zostáva, že v mesiacoch 02/2011, 03/2011, 04/2011 nemala žiadny dôvod nevykonávať činnosť a preto aj podala žiadosť o udelenie poverenia, nakoľko v tomto období neexistoval žiadny zákonný dôvod, prečo tak nekonať - disciplinárne konanie, na základe ktorého bola pozastavená činnosť bolo právoplatne

ukončené, pozastavenie bolo na určité časové obdobie a podľa správneho poriadku k zániku platnosti môže dôjsť buď priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia správneho orgánu - rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom doručenia a dočasné pozastavenie trvá do právoplatnosti rozhodnutia v disciplinárnom konaní. Uviedla, že v 04/2011 prišlo rozhodnutie z Ministerstva spravodlivosti SR, že pozastavenia trvá, ale toto rozhodnutie sa týkalo disciplinárneho konania 33/2005. Poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia bolo vydané napriek tomu, že proti rozhodnutiu v správnom konaní je možné podať rozklad a ten má suspenzívny účinok a nie devolutívny účinok a teda podaním odvolania dochádza na základe zákona k odkladu ako právoplatnosti, tak i vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia, pričom treba mať na zreteli, že včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť. Do dnešného dňa nenadobudlo rozhodnutie o tom, že pozastavenie trvá právoplatnosť a vykonateľnosť a teda nie sú tu zákonné dôvody na nevydanie poverenia. Na to aby pozastavenie trvalo by muselo existovať rozhodnutie o pozastavení činnosti v DK 33/2005 a tá do dnešného dňa neexistuje. V DK 18/2005 bola pozastavená činnosť, ale tá bola skončená 01/2011. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa a žiadala, aby súd vykonal nápravu.

Skôr, než krajský súd, ako odvolací súd, mohol pristúpiť k vecnému preskúmaniu uznesenia okresného súdu v dôsledku podaného odvolania, bol povinný zisťovať, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

V zmysle na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, platného a účinného v čase začatia exekučného konania, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvého stupňa môže odvolaním napadnúť účastník konania. V zmysle § 37 ods.1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný. Súdnemu exekútorovi zákon priznáva postavenie účastníka konania, iba ak súd rozhoduje o trovách exekúcie a teda súdneho exekútora treba považovať za účastníka konania len pre určitý úsek exekučného konania.

V predmetnej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a teda exekučný súd nerozhodoval o trovách exekúcie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súdna exekútorka nie je v danom prípade účastníkom exekučného konania a preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania. Odvolací súd za daných okolností nemal inú zákonnú možnosť, ako odvolanie súdnej exekútorky podľa odmietnuť z dôvodu podania odvolania neoprávnenou osobou. Z tohto dôvodu odvolací súd v predmetnej veci už nemal danú právomoc zaoberať sa aj vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia a dôvodmi odvolania exekútorky. S poukazom na uvedené bolo

preto rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia bez nariadenia pojednávania v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .