Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-12C-85-2020.pdf
PDF · 115.9 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-12C/85/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice, IČO: 35 541 016 proti žalovaným 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXXX E., F., zast. JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Tyršovo nábrežie 7, Košice, IČO: 31 309 909, 2/ A. G. H. I., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, J., o zriadenie vecného bremena
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice – okolie (od 1.6.2023 Mestský súd Košice, ďalej aj len „súd“) dňa 16.9.2020 domáhal, aby súd zriadil vecné bremeno - právo cesty ako právo prechodu a prejazdu cez pozemok parcely registra C KN č. 158/1 zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1131 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie A., obec A., okres Košice – okolie v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne č. 171/2019 na zriadenie vecného bremena vyhotovenom dňa 16.8.2019 firmou GEOTOP Košice s.r.o., autorizačne overenom dňa 16.8.2019 a úradne overenom dňa 3.9.2019 pod č. G1-233/2019 Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom, v prospech vlastníka stavby so súp. č. XXX nachádzajúcej sa na pozemku parcele registra C KN č. XXX/X toho istého kat. územia a to za primeranú jednorazovú náhradu vo výške 890,- Eur za jeho zriadenie ako aj za zákonné vecné bremeno.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom stavby, v prospech ktorej žiada zriadenie vecného bremena a ktorá je v zmysle zákona č. 446/2021 Z.z. o majetku vyšších územných celkov zverená do správy majetku Košického samosprávneho kraja – rozpočtovej organizácii zriadenej vlastníkom, nie je však vlastníkom pozemku (parc. č. 158/2), na ktorom je táto budova postavená a ani vlastníkom priľahlého pozemku (parc. č. 158/1), spoluvlastníčkami ktorých sú žalované. Uviedol, že pred podaním žaloby sa opakovane snažil osloviť všetky (v tom čase zapísané) podielové spoluvlastnícky dotknutých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, naposledy predžalobnou výzvou zo dňa 10.2.2020, za účelom dohody ohľadne majetkovoprávneho usporiadania. Navrhol odkúpenie pozemku žalovaných parc. č. 158/2 (na ktorom stojí jeho budova) a zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných parc. č. 158/1 v dohodnutom rozsahu za odplatu podľa znaleckého posudku, alternatívne predaj (jeho) budovy súp. č. XXX do podielového spoluvlastníctva žalovaných za cenu vychádzajúcu zo znaleckého posudku č. 39/2012 vypracovaného Ing. Petrom Sčerbom. Jeho snahy však zostali bezúspešné z dôvodu, že sa mu podielové spoluvlastníčky dotknutých nehnuteľností nepodarilo skontaktovať, okrem žalovanej v 2. rade, ktorá však na predžalobnú výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. Za takejto situácie mal za to, že jeho prístup ako vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, ako zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok
parc. č. 158/1, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Zároveň uviedol, že vo vzťahu k pozemku parc. č. 158/2, na ktorom sa jeho budova nachádza, vecné bremeno vzniklo na základe zákona, a to v zmysle ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, za ktoré zákonné vecné bremeno patrí žalovaným jednorazová primeraná náhrada. K žalobe pripojil znalecký posudok č. 1/2020 vyhotovený znalcom Ing. Dušanom Eperješim a označený geometrický plán č. 171/2019.
3. V čase podania žaloby boli podielovými spoluvlastníčkami pozemku parcely registra C KN č. 158/1 okrem (v záhlaví uvedených) žalovaných v 1. a 2. rade (ďalej aj len „žalované“) aj JUDr. Valéria Takáčová, PhD., (pôvodne označená ako žalovaná v 1. rade), ktorá v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrela. Zistením z dedičského uznesenia, že jej právnymi nástupcami sú (ako zákonné dedičky) žalované (v tom čase označené ako žalované v 2. a 3. rade), konanie voči (pôvodne žalovanej v 1. rade) JUDr. Valérii Takačovej, PhD. uznesením zo dňa 2.12.2022 zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.1.2023.
4. Žalované v písomnom vyjadrení k žalobe (žalovaná v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 22.03.2021 a žalovaná v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 28.12.2020) obsahovo zhodne, majúc za to, že zriadenie vecného bremena súdom prichádza do úvahy iba v prípade, ak prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak (napr. dohodou), vyslovili, že žaloba bola podaná predčasne, keď žalobca (vo vzťahu k žalovanej v 1. rade) nedôsledne skúmal podmienky doručenia jej písomností ohľadne mimosúdneho riešenia sporu a doručovanie písomností zo strany žalobcu je preto právne neúčinné. Odhliadnuc od uvedeného však zhodne argumentovali aj tým, že žaloba trpí vadami pre jej neurčitosť. Zdôraznili, že okrem návrhu žalobcu a označenia ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené, v žalobe musí byť uvedený aj jednoznačný účel, na aký má právo cesty slúžiť, bez čoho v konkrétnom prípade nemožno posúdiť, či by sa právom cesty nezasahovalo do práv vlastníka pozemku nad obvyklú mieru. V tej súvislosti poukázali na to, že žalobca už dlhé roky (svoju) stavbu nijakým spôsobom nevyužíva, neprevádzkuje ju a ani ju nijakým spôsobom neudržiava a zo žaloby nie je zrejmé na aký účel by mala stavba v budúcnosti slúžiť. Zdôraznili pritom, že účel cesty sa nemôže dodatočne svojvoľne rozširovať. Za takejto situácie preto spochybnili aj určenie výšky jednorazovej náhrady za zriadenie práva cesty. Žalobu celkovo považovali za zjavne nedôvodnú.
5. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných (už) písomne nevyjadril.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom zástupkyňa žalobcu, právny zástupca žalovanej v 1. rade a žalovaná v 2. rade pred súdom zhodne prezentovali ich snahu o mimosúdne riešenie predmetného sporu. Súd za tým účelom stranám, ktoré poukázali na okolnosti týkajúce sa subjektu žalobcu a na reálne možnosti ich vzájomnej komunikácie, poskytol primeranú lehotu a pojednávanie odročil.
7. Na pojednávaní dňa 6.10.2023 strany sporu deklarovali, že napriek tomu, že dňa 16.6.2023 strany absolvovali pracovné stretnutie, k vzájomnej dohode medzi nimi nedošlo.
8. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že k mimosúdnej dohode nedošlo predovšetkým preto, že žalobca nemá finančné prostriedky na to, aby odkúpil nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalovaných, avšak sám potrebuje mať vyriešenú otázku vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca by odkúpenie musel riešiť z eurofondov a odpredaj tretej osobe neprichádza do úvahy najmä z dôvodu, že predaj ako aj kúpna cena, by podliehalo schváleniu zastupiteľstvom, preto iné riešenie, ako zriadenie vecného bremena súdom neprichádza do úvahy. Taktiež uviedla, že žalobca eviduje, že nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalovaných sú v súčasnosti inzerované na predaj.
9. Právny zástupca žalovanej v 1. rade na pojednávaní potvrdil, že na pracovnom stretnutí im zo strany žalobcu bolo prezentované, že predaj nehnuteľnosti prechádza určitým administratívnym procesom, schválením predaja nehnuteľnosti, avšak zároveň poznamenal, že uvedené mohol žalobca zrealizovať už kedykoľvek predtým, a preto nemožno súhlasiť s tým, že len z tohto dôvodu jedinou cestou je zriadenie vecného bremena súdom. Zároveň zdôraznil, že žalované žalobcovi ponúkli na odpredaj svoje nehnuteľnosti, avšak žalobca im v písomnom stanovisku zo dňa 20.9.2023 oznámil, že nemá záujem o odkúpenie nehnuteľnosti ako celku, avšak ani o predaj stavby vo svojom vlastníctve.
10. Súd na pojednávaní dňa 6.10.2023 strany sporu oboznámil s predbežným právny posúdením, kedy o.i. uviedol, že v prípade práva cesty ide o obmedzenie výkonu vlastníckeho práva vlastníka priľahlého pozemku v prospech vlastníka stavby, je preto nevyhnutné v prvom rade sa zaoberať otázkou, či vlastník stavby nie je schopný zabezpečiť si prístup k stavbe v jeho vlastníctve inak. Podmienka, že prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak (však) nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá. Odmietnutie ponuky zo strany vlastníka stavby nezakladá právo domáhať sa zriadenia práva cesty.
11. V intenciách vysloveného predbežného právneho názoru súdu zástupkyňa žalobcu požiadala o poskytnutie primeranej lehoty žalobcovi na zaujatie stanoviska.
12. Následne žalobca v písomnom vyjadrení z 26.10.2023 uviedol, že po dôkladnom zvážení všetkých okolností žalovaným navrhol odkúpenie časti nehnuteľností im patriacich v rozsahu podľa Geometrického plánu zo dňa 16.8.2019, čím deklaruje záujem o odkúpenie časti parcely č. 158/2 a časti parcely č. 158/1 avšak len v rozsahu v akom požadoval zriadenie vecného bremena. Kúpnu cenu navrhol stanoviť v súlade so Znaleckým posudkom č. 1/2020 zo dňa 10.1.2020 v celkovej výške 9.222,98 Eur. V tej súvislosti poukázal aj na totožné vyjadrenie predsedu Košického samosprávneho kraja K. D. L. zo dňa 19.10.2023. Uviedol, že nemá záujem o odkúpenie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalovaných ako celku, nakoľko na parcele č. 158/1 je postavená aj budova v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, ktorú by žalobca nevedel využiť a jej hodnota vysoko presahuje hodnotu pozemkov, o ktorých kúpu má žalobca záujem.
13. Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 5.11.2023 uviedla, že po doručení stanoviska žalobcu o odmietnutí ponuky na odkúpenie nehnuteľností (list č. 0057/14/2023 – 00173 zo dňa 20.9.2023) spolu so žalovanou v 1. rade uzatvorili so sprostredkovateľom predaja zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve. V tej súvislosti uviedla, že v súčasnosti nie je možné vyčleniť časť pozemku na odkúpenie žalobcom, keďže nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných sú ponúkané na predaj ako celok, pričom o tejto skutočnosti mal žalobca preukázateľne vedomosť už dňa 6.10.2023. Zároveň vyslovila, že požiadavku žalobcu o odkúpenie pozemkov v rozsahu žiadaného zriadenia vecného bremena považuje za neprípustnú z dôvodu, že takýmto odpredajom časti pozemku v rozsahu žiadaného práva cesty by došlo k zamedzeniu ich jediného prístupu k stavbe – budove v ich podielovom spoluvlastníctve a taktiež aj k zamedzeniu prístupu na ďalšiu parcelu v ich podielovom spoluvlastníctve, čím by sa so žalovanou v 1. rade dostali do postavenia, kedy by ony samé museli žalobcu žiadať o zriadenie vecného bremena a takto by iniciovali ďalšie súdne konanie. Preto ako jediný racionálny spôsob vyriešenia vzájomných vzťahov považovali prijatie ich ponuky na odkúpenie nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve žalobcom, resp. spoločný predaj nehnuteľností, pričom zdôraznila aj to, že stavba vo vlastníctve žalobcu nebola a nie je cca 30 rokov nijakým spôsobom využívaná, resp. prevádzkovaná a sprevádzkovanie stavby žalobcu bez ich súčinnosti v súčasnosti, ale ani v budúcnosti nebude realizovateľné.
14. Žalovaná v 1. rade v písomnej reakcii zo dňa 6.11.2023 zhodne poukázala na skutočnosti opísané žalovanou v 2. rade dodajúc, že postoj (návrh) žalobcu považuje za špekulatívny.
15. Na pojednávaní dňa 10.11.2023 právny zástupca žalovanej v 1. rade zopakoval, že s návrhom žalobcu na odkúpenie časti, geometrickým plánom vymedzených nehnuteľností žalovaná v 1. rade absolútne nesúhlasí, a považuje tento návrh na odkúpenie iba za obštrukciu a špekuláciu z toho dôvodu, že bol vyslovený právny názor súdu, že žalobu zamietne, pretože nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka. Opakovane zdôraznil, že v prípade, že by aj súhlasili s predajom, geometrickým plánom vymedzenej časti pozemku, dostali by sa žalované presne do tejto situácie, v ktorej je teraz žalobca a teda by to boli žalované, ktoré by museli žiadať o zriadenie vecného bremena na právo prechodu a prejazdu k vlastnému pozemku, k vlastnej stavbe. Spochybnil však, že by žalobca mal skutočný záujem o kúpu, keďže sám jeho predseda v žiadosti o odkúpenie zo dňa 19.10.2023 uviedol, že odkúpenie musí prejsť schvaľovacím procesom a teda, ak by mal žalobca reálny záujem o odkúpenie, potom túto záležitosť mohol vyriešiť už dávno, či už časti pozemkov, alebo celého pozemku, preto aktuálnu ponuku na odkúpenie považujú už len za špekulatívnu.
16. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní súdu ozrejmila, že k ich stavbe je prístup iba zo zadu, a teda ak by prišli o tento pozemok, nemali by sa ako k nej dostať, a zároveň by sa nedostali ani na ich zadnú parcelu. Opakovane zdôraznila, že žalobca 30 rokov nijakým spôsobom neprevádzkuje svoju stavbu, a do budúcna sprevádzkovať ani nebude môcť, pretože mu tam chýbajú inžinierske siete. Uviedla, že kedysi na ich pozemku sa zásobovali 3 budovy z ich studne, teda budova žalobcu, ich budova aj lekáreň. V súčasnosti sú už oni (ich stavba) napojení na verejný vodovod, majú aj kanalizáciu a ich budova je aj plynofikovaná, avšak žalobca napojenie na siete nemá, teda je otázne ako chce budovu prevádzkovať a hlavne na aký účel.
17. Zástupkyňa žalobcu potvrdila, že žalobca naďalej zotrváva na žiadosti o odkúpenie iba časti nehnuteľností žalovaných, a pokiaľ žalované o to záujem nemajú, potom nie je iná možnosť ako zriadenie vecného bremena súdom. Na opakovaný dotaz k účelu využitia stavby poukázala na obsah emailovej komunikácie zo dňa 3.10.2023, ktorá prebehla medzi odborom správy majetku a vedúcou odd. zdravotníctva, z ktorej podľa vyjadrenia vedúcej odd. zdravotníctva žalobca plánuje v najbližších rokoch za účelom zabezpečenia poskytovania a dostupnosti zdravotnej starostlivosti v regiónoch KSK vybudovať centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti so zameraním sa na využitie nehnuteľnosti v ohrozených lokalitách, ktoré sú vo vlastníctve KSK. Na základe vyššie uvedeného, pri splnení podmienok čerpania nenávratných finančných prostriedkov na vybudovanie týchto centier v obci Jasov a schválenia investičného zámeru na úrovni KSK bola by uvedená nehnuteľnosť predmetom využitia pre účel vybudovania centra integrovanej zdravotnej starostlivosti.
18. Právny zástupca žalovanej v 1. rade poukázal na to, že predmetná komunikácia nemá žiadnu výpovednú hodnotu k vymedzeniu účelu využitia stavby.
19. Žalovaná v 2. rade dodala, že samotný účel zriadenia vecného bremena mal byť uvedený už v samotnej žalobe, a to s poukazom na skutočnosť, aký náročný je proces schvaľovania u žalobcu.
20. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie A., obec A., okres Košice – okolie mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - budovy so súpisným číslom 178. Nehnuteľnosť je postavená na pozemku parcele registra C KN č. 158/2. Ako titul nadobudnutia je v predmetnom liste vlastníctva uvedený zápis budovy po Z-124/97, delimitačný protokol o prechode nehnuteľného majetku podľa zák. č. 446/2001 Z.z., Z-742/03, Zmluva o zverení nehnuteľného majetku do správy podľa zák. č. 446/2001 Z.z., zák. č. 416/2001 Z.z. Z 1088/04, Protokol o odovzdaní a prevzatí majetku zvereného do Správy majetku Košického samosprávneho kraja.
21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie A. vzplýva, že žalované sú podielovými spoluvlastníčkami pozemkov parcely C-KN č.158/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1131 m2 a parcely C-KN č. 158/2- zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2.
22. Podľa geometrického plánu č. 171/2019 žalobcom požadované právo cesty vedie cez pozemok žalovaných parc. č. 158/1 v rozsahu dielu č. 1 o výmere 359 m2 v prospech vlastníka stavby na pozemku parc. č.158/2.
23. Podľa znaleckého posudku č. 1/2020 všeobecná hodnota jednorázovej odplaty za požadované zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu v rozsahu geometrického plánu č. 171/2019 bola stanovená vo výške 9.200,- Eur.
24. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
25. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
26. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
27. Podľa § 151n ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
28. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
29. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
30. Podľa platnej právnej úpravy jedným zo spôsobov vzniku vecných bremien je rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena. Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 OZ vo svojej podstate predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku, kedy oprávnená stavba je obkolesená pozemkom vo vlastníctve iného subjektu, ako je vlastník stavby.
31. Medzi základné predpoklady pre zriadenie práva cesty súdom podľa § 151o ods. 3 OZ patrí: a) návrh je podaný vlastníkom stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.
32. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty súdom je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Žalobca musí vlastniť stavbu, ktorá má charakter nehnuteľnosti, teda je spojená so zemou pevným základom a súčasne musí ísť o stavbu oprávnenú.
33. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena v práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, najmä zmluvne. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii). Vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3 OZ nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké, že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel (Pozri rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 3903/2008,sp. zn. 22Cdo 2854/2010).
34. Treťou podmienkou na zriadenie práva nevyhnutnej cesty je neexistencia okolností, ktoré by zriadenie práva cesty vylučovali. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený.
35. Pre rozhodnutie o zriadení nevyhnutnej cesty podľa ust. § 151o ods. 3 OZ je rozhodné na aký účel slúži stavba, ku ktorej má byť zriadená cesta v čase vyhlásenia rozsudku v súlade so stavebnými predpismi Tým bude určený aj rozsah práva cesty, ktorý je potrebné uviesť v rozhodnutí. Účel práva cesty nemožno dodatočne meniť. Ak stavba začala slúžiť na iné účely, než sa pôvodne predpokladalo, účel práva cesty nemôže vlastník stavby dodatočne rozširovať. Ak by k takejto zmene účelu stavby skutočne došlo, musí sa vlastník stavby opäť obrátiť na súd.
36. Dôležitosť a dosah takéhoto vecného bremena je značná, a preto treba, aby jeho zriadenie bolo len skutočne v odôvodnených prípadoch a v zmysle zákona. Pri zriaďovaní vecných bremien je spravodlivá rovnováha oboch účastníkov sporu podstatná, nakoľko tu dochádza k stretu rovnocenných vlastníckych práv s rovnakým zákonným obsahom.
37. Zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu podľa § 151o ods.3 OZ je obdobné trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva vyvlastnením. Ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy SR a môže byť vykonané iba za primeranú náhradu. Náhradu za zriadenie vecného bremena určí súd, pričom výška odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia vecného bremena cesty utrpí. Nemožno pritom vychádzať len z ceny určenej podľa cenových predpisov, ale treba zvážiť všetky okolnosti prípadu, pričom nemožno opomenúť ani to, že právo cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia.
38. V konaní nebolo sporné a predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom stavby, ku ktorej nemá zabezpečený prístup z verejnej komunikácie. V konaní nebolo sporné ani to, že ide o stavbu, ktorá je v súčasnosti opustená, ktorú žalobca niekoľko (viac ako 30) rokov vôbec neprevádzkuje, s prihliadnutím na čo v súčasnosti nie je zrejmé ani na aký účel stavba slúži, resp. slúžila z hľadiska stavebných predpisov a len z vyjadrení žalobcu vyplynulo, že po získaní práva cesty, by stavbu (budovu) chcel využívať ako centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti.
39. K týmto zámerom žalobcu však nemohol súd prihliadnuť, pretože pre jeho rozhodovanie je relevantný len účel užívania stavby ku dňu prijatia jeho rozhodnutia. Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení, pričom žalobca v čase podanej žaloby o zriadenie vecného bremena, ale ani v čase rozhodnutia súdu vzhľadom na jeho vyjadrenie týmto (ešte) nedisponuje.
40. Je potrebné zdôrazniť, že zriadenie práva cesty cez pozemok iného subjektu než je vlastník stavby je vážnym zásahom do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, a preto musí súd starostlivo zvážiť, či je s ohľadom na okolnosti prípadu možné od vlastníka pozemku spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Súd musí mať pri rozhodovaní na mysli záujem vlastníka stavby a záujem spoločnosti na tom, aby stavba mohla byť riadne užívaná, ale vždy aj ochranu vlastníka pozemku.
41. V predmetnom prípade však z konania jednoznačne vyplynulo, že žalobca jednoznačne nevie na aký konkrétny účel bude jeho stavba slúžiť. Je tomu tak aj preto, ako žalobca sám uviedol, že akákoľvek dispozícia a teda aj využitie stavby podlieha schvaľovaciemu procesu, z ktorého pohľadu (podľa vyjadrenia žalobcu) plánované využitie budovy žalobcu je tak iba víziou žalobcu do budúcnosti, ktorá momentálne (ku dňu rozhodovania súdu) nie je relevantná. Stav v čase rozhodovania súdu teda neodôvodňuje potrebu zriadenia vecného bremena, a žaloba žalobcu sa javí z tohto dôvodu ako predčasná, kedy súd zároveň zdôrazňuje, že zriadenie vecného bremena práva cesty nemôže slúžiť k tomu, aby sa vlastníkovi stavby na cudzom pozemku, ktorá je cudzími pozemkami aj obklopená, umožnilo rozširovať užívanie stavby. Ak by súd taký postup vlastníka stavby odobril, zasiahol by neoprávnene do práv vlastníka pozemku.
42. Odhliadnuc od uvedeného za takejto situácie, kedy nie je zrejmé akému účelu stavba, ku ktorej má byť právo cesty zriadené, bude slúžiť, nie je dosť dobre možné ani spravodlivo uvážiť aká výška náhrady za jej zriadenie by bola primeraná ujme, ktorú žalované v dôsledku zriadenia práva cesty utrpia a teda ani posúdiť spravodlivý pomer medzi výhodou žalobcu a ujmou žalovaných.
43. Súd tak žalobe žalobcu už len z týchto dôvodov nemohol vyhovieť.
44. Pre zamietnutie žaloby však boli dané aj ďalšie dôvody.
45. V prípade práva cesty ide o obmedzenie výkonu vlastníckeho práva vlastníka priľahlého pozemku v prospech vlastníka stavby, je preto nevyhnutné zaoberať sa v prvom rade otázkou, či vlastník stavby nie je schopný zabezpečiť si prístup stavbe v jeho vlastníctve inak. Takéto usporiadanie (zriadením vecného bremena súdom) je núdzovým riešením, kedy nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka pozemku na verejnú komunikáciu. Jednou z možností je, že vlastník priľahlého pozemku ponúkne vlastníkovi stavby priľahlý pozemok na predaj. Odmietnutie takejto ponuky zo strany vlastníka stavby, nezakladá jeho právo domáhať sa zriadenia práva cesty. Uvedené vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 1897/2004 (R 32/2006). Uvedený prístup zamedzuje špekulatívnemu konaniu vlastníka stavby, kedy by sa ten bez ďalšieho spoliehal na to, že jeho právo výkonu vlastníckeho práva prostredníctvom prechodu cez priľahlý pozemok požíva za každých okolností ochranu a preto nie je potrebné, aby sa pokúsil o iný spôsob výkonu svojho vlastníckeho práva (napr. kúpou a pod.). Uvedené podľa názoru súdu potvrdzuje, že vlastník stavby by sa mal predtým, ako využije inštitút zriadenia práva cesty podľa § 151o ods. 3, pokúsiť sa o vyriešenie prístupu ku svojej stavbe inak.
46. V posudzovanom prípade však súd vzhľadom na v konaní zistené a tiež prezentované vyjadrenia strán konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by mal skutočný záujem so žalovanými sa zmluvne dohodnúť. Žalobca najskôr nehnuteľnosti žalovaných odkúpiť odmietol, neskôr prezentoval, že má záujem odkúpiť iba časť pozemku žalovaných, a to v rozsahu navrhovaného vecného bremena práva cesty. Takýto návrh však nemožno považovať za prípustný a v celkovom kontexte zo strany žalobcu dokonca za účelový, pretože je zrejmé, že takýmto spôsobom by žalované vystavil rovnakej situácii, v akej sa žalobca nachádza teraz, s čím žalované oprávnene vyjadrili svoj nesúhlas. Navyše však takáto „ponuka“ žalobcu v skutočnosti aktuálne ani nemá reálny základ, keďže vzhľadom na subjekt žalobcu všetky dispozície s jeho majetkom podliehajú schvaľovaciemu procesu, tak ako na to správne poukázali žalované, a preto aj tieto snahy mal žalobca mať vyriešené už pred podaním žaloby. Deklarácia žalobcu, že sa reálne pokúsil zabezpečiť si prístup k svojej stavbe inak, je preto iba fiktívna.
47. Zhrnúc vyššie uvedené, keďže žalobca nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok žalovaných, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
48. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP. Keďže súd žalobu zamietol, v konaní boli úspešné žalované, ktorým súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%).
52. V konaní neboli tvrdené a súd ani sám nezistil existenciu skutočností predstavujúcich dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúcich aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.
53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Mestského súdu Košice (§ 355 ods. 1, § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).