Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11S-57-2011.pdf
PDF · 98.13 KB
No categories available
11S/57/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Jozefa Kutiša a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: U. U., X. XX, Z., právne zastúpený U.. F. T., advokátkou, U. X, K. proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, adresa na doručovanie: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/ XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 18.04.2011, č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 18.04.2011 a č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 18.04.2011 takto
rozhodol:
Súd žaloby z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne samostatnými žalobami domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie napádal pre nezákonný postup, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pre nesprávne právne posúdenie veci s tým, že nimi bol ukrátený na svojich právach. Daňová kontrola bola začatá žalovaným poverením zo dňa 03.03.2009, o začatí bola spísaná zápisnica dňa 09.03.2009 s uvedením dôvodu začatia podľa § 15 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o správe daní a poplatkov) a dňa 05.11.2009 bolo poverenie zrušené. Protokol o skončení daňovej kontroly bol spísaný 12.02.2010 a v ňom sa uvádza, že daňová kontrola bola začatá na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní. Potom bol vydaný dodatočný platobný výmer (ďalej DPV) dňa 12.04.2010, ktorý bol v odvolacom konaní zrušený. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zrušilo rozhodnutie žalovaného s uvedením, že lehoty podľa § 15 ods. 17 a 18 zákona o správe daní a poplatkov neplatia, ak je daňová kontrola vykonaná na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Vec sa dostala znovu do štádia odvolacieho konania a žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.04.2011 potvrdil dodatočné platobné výmery zo dňa 12.04.2010. Podľa žalobcu celý postup je postihnutý vadou, čo má za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Daňová kontrola je proces, ktorý pozostáva z prípravnej fázy, vlastného výkonu daňovej kontroly a záverečnej fázy (protokol z daňovej kontroly). V zmysle § 3 a § 4 zákona č. 150/2001 Z.z. je oprávnené vykonať daňovú kontrolu aj Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ale iba na základe dožiadania správcu dane a následne potom môže vyrubiť daň správca dane (toto je zákonný výklad, nepresahujúci rozsah oprávnení správcu dane i Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky). Doslovný výklad § 15 zákona o správe daní a poplatkov nedáva možnosť orgánom, vykonávajúcim daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov, vyhotoviť z kontroly protokol, ktorý je podkladom pre vyrubenie dane, pretože ust. § 15 ods. 10 -14 je zákonné ustanovenie vzťahujúce sa výlučne na oprávnenie správcu dane (ide o záverečnú fázu daňovej kontroly, ktorú už nemožno kvalifikovať ako výkon kontroly). Za účelom dvojinštančnosti daňového konania v prípade ak výkon daňovej kontroly je realizovaný daňovým
riaditeľstvom podľa osobitného predpisu, musí po daňovej kontrole vydať rozhodnutie správca dane a odvolacím orgánom je daňové riaditeľstvo, ak však bez dožiadania správcu dane vykoná kontrolu daňové riaditeľstvo, je odvolacím orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov. Keďže takto nepostupovali daňové orgány žalobca už v odvolaní poukazoval na nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly a zo zápisnice o začatí kontroly nevyplýva jednoznačne dôvod daňovej kontroly, pretože je citované len ust. § 15 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, takže protokol je nezákonne získaný dôkaz. Žalobca namietal záver žalovaného o právnom zastúpení, pretože splnomocnenie zo dňa 10.04.2008 nie je generálne splnomocnenie pre všetky daňové konania, ktoré sa voči nemu vedú. V záhlaví plnomocenstva je stanovený len rozsah zastúpenia a v strednej časti je už vymedzené konkrétne daňové konanie. Žalovaný bez ohľadu na vymedzený rozsah splnomocnenia rozšíril rozsah nad rámec jeho udelenia, t.j. na všetky daňové konania a aj vyjadrenie žalobcu dňa 06.05.2008 sa týka iba konania o kontrole na dani z príjmov a konania o pokute. K zistenému skutkového stavu žalobca namietal, že neuznanie odpočtu daňovými orgánmi je v rozpore s ust. § 2, § 15, § 29 zákona o správe daní a poplatkov a § 51 ods. 1 písm. c/ a § 51 ods. 2 zákona o DPH, pretože je nesporné, že k dodaniu tovaru z Poľska došlo, čo bolo potvrdené aj pri výmene medzinárodných informácií. Ku skutkovému a právnemu stavu vo veciach sp.zn. 11S/58/2001 a 11S/59/2011 ďalej namietal, že spochybnenie dodania vajec od spoločnosti Floor Logistics je založené len na nepriamych dôkazoch, z ktorých nemožno ustáliť, že k nákupu vajec od uvedeného dodávateľa nedošlo. Nesplnenie daňových povinností dodávateľom a vyjadrenie manželky bývalého konateľa (konateľ zomrel) nie sú dôkazom pre zistenie objektívnej pravdy a nemožno ich vyhodnotiť na ťarchu daňového subjektu. Správca dane nezistil spoľahlivo skutkový stav, hoci je to jeho povinnosť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobám navrhol tieto zamietnuť ako nedôvodné. Poukázal na ust. § 3 ods. 6 písm. d/ a g/ zákona 150/2001 Z.z., podľa ktorého daňové riaditeľstvo rozhoduje o odvolaniach, o povolení obnovy, je oprávnené vykonať daňovú kontrolu, atď., pričom výkon kontroly len na dožiadanie správcu dane je v rozpore so znením zákona. Pri výkone daňovej kontroly daňovým riaditeľstvom je zachovaná dvojinštančnosť konania tým, že rozhodnutie v prvom stupni vydáva správca dane a odvolacie konanie vedie sekcia daňového riaditeľstva, ktorá je iná než sekcia daňovej kontroly, ale odvolacím orgánom nie je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa § 15 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov medzi náležitosti zápisnice o začatí daňovej kontroly patrí aj uvedenie dôvodu kontroly a aj keď v zápisnici je uvedené len právne ustanovenie, nemá to za následok nezákonnosť vykonania daňovej kontroly. Túto námietku žalobca neuplatnil v odvolaní a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, pretože by preskúmavacie konanie na súde nahrádzalo inštitút odvolacieho konania. K námietkam o splnomocnení žalovaný uviedol, že plná moc žalobcu zo dňa 10.04.2008 je všeobecná a bol správny postup, ak sa konalo s právnou zástupkyňou žalobcu. Žalobca prejavil vôľu nechať sa zastúpiť vo všetkých veciach podľa zákona o správe daní a poplatkov a ďalej použil slovné spojenie ...najmä ju splnomocňujem... , čo neznamená obmedzenie plnej moci. Plná moc v spise je dostatočne jasná a zrozumiteľná a do zápisnice dňa 06.05.2008 žalobca jednoznačne uviedol, že ide o všeobecnú plnú moc v zmysle § 9 zákona o správe daní a poplatkov. K námietke o neuznaní odpočítania dane z dodania tovaru uviedol, že žalobca nepredložil faktúry od dodávateľa z Poľska, tieto neboli zahrnuté v evidencii DPH ani v daňovom priznaní. Zákon o DPH uplatnenie odpočítania neviaže na evidenciu faktúry alebo jej zaúčtovanie, ale na fyzické nadobudnutie tovaru. To však neoslobodzuje žalobcu od povinnosti viesť záznamy podľa § 70 zákona o DPH a ak to žalobca neurobil, porušil ust. § 20 uvedeného zákona. Pre uplatnenie odpočítania dane nesplnil zákonnú podmienku podľa § 49 ods. 2 písm. c/ a § 51 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, keď nepredložil ku kontrole faktúry, z ktorých mu vznikla daňová povinnosť. Žalovaný k námietkam o neuznaní odpočtu dane od dodávateľa Floor Logistics za nákup vajec uviedol, že zistenia dožiadaného správcu dane viedli k záveru, že dodávateľ neuskutočnil zdaniteľné obchody pre žalobcu. Označený dodávateľ nesídli na uvedenej adrese, nepreberá poštu (návrat zásielok - neznámy adresát). Bývalý konateľ zomrel a jeho manželka C. V. uviedla, že nevedela o tom, že manžel je konateľ spoločnosti, ani od koho kúpil spoločnosť, nepodnikal, spoločnosť nemala skladové priestory, ani nákladné vozidlá, nič nevedela o tovare - vajcia, nebohý nespomínal obchodných partnerov, ani meno žalobcu, nedisponoval sumou 3 až 10 miliónov slovenských korún a nemal peniaze ani na pohreb.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom a žaloby ako nedôvodné zamietol.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení do 30.12.2007 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, c/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení do 30.12.2007 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru.
Podľa § 3 ods. 6 písm. g/ zákona č. 150/2001 Z.z. v znení do 30.12.2007 daňové riaditeľstvo priamo alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva je oprávnené vykonať daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov.
Podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 150/2001 Z.z. v znení do 30.12.2007 daňový úrad rozhoduje v daňovom konaní podľa osobitného predpisu, 5) a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej dožiadaným daňovým úradom alebo daňovým riaditeľstvom alebo vykonanej spoločne.
Podľa § 15 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.6ef)
Podľa § 15 ods. 19 zákona 511/1992 Zb. v platnom znení lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Predmetom preskúmania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými potvrdil DPV zo dňa 12.04.2010 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2006, september 2006 a január 2007. Z administratívnych spisov krajský súd zistil, že žalovaný vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, ktorú ukončil protokolom a keďže bolo zistené, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť z nadobudnutia vajec od poľského dodávateľa, ktorú nepriznal, čím porušil § 11 a § 20 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nemal zaúčtované faktúry, ani ich neevidoval v evidencii DPH od dodávateľa z iného členského štátu, v ďalších prípadoch priznal nižšiu daňovú povinnosť ako uviedol v evidencii DPH, keď si uplatnil odpočítanie DPH z nákupov vajec, ktoré sa neuskutočnili a nemohol si ani uplatniť právo na odpočítanie DPH. Daňový úrad v Trenčíne na základe výsledku daňovej kontroly vydal DPV, voči ktorému sa žalobca odvolal a žalovaný ho zrušil dňa 23.11.2010. Ministerstvo financií Slovenskej republiky preskúmalo rozhodnutie žalovaného a rozhodnutím zo dňa 09.02.2011 ho zrušilo a vec sa dostala opäť do štádia odvolacieho konania. Žalovaný sa zaoberal námietkami z odvolania žalobcu a zistil, že žalobca dňa 10.04.2008 splnomocnil advokátku na zastupovanie vo všetkých veciach a vo výpovedi dňa 06.05.2008 uviedol, že sa jedná o všeobecnú plnú moc. Dodávka vajec od dodávateľa z Poľska bola potvrdená aj dožiadaním o medzinárodnej výmere daňových informácií, dodávateľ vystavil
faktúry, tieto boli uhradené, ale žalobca nemal v evidencii DPH tieto faktúry, nemal ich ani zahrnuté v daňovom priznaní. Pre uplatnenie odpočítania dane nesplnil žalobca zákonnú podmienku ustanovenú v § 49 ods. 2 písm. c/ a § 51 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, keď kontrolnej skupine nepredložil faktúry, z ktorých mu vznikla daňová povinnosť. V ďalších preskúmavaných veciach z dokazovania správcu dane vyplynulo, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom Floor Logistics, pretože tento nepodnikal a splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH nie je len vo formálnej deklarácii - predložením dokladov, ale obchody musí žalobca aj preukázať. Ďalej žalovaný k námietke žalobcu o tom, že žalovaný po vykonaní daňovej kontroly nemá právomoc vyhotoviť protokol a k zachovaniu dvojinštančnosti daňového konania uviedol, že podľa § 3 ods. 6 písm. d/ a g/ zákona č. 150/2001 Z.z. je oprávnený vykonať daňovú kontrolu a dvojinštančnosť je zachovaná tým, že v prvom stupni rozhoduje správca dane. Nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia odstránil žalovaný vlastným rozhodnutím a DPV zo dňa 12.04.2010 potvrdil. Krajský súd po preskúmaní konštatuje, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený správny právny záver.
Námietky žalobcu sú právne irelevantné a krajský súd na ne neprihliadol. Podstatná námietka sa týka priebehu a výkonu daňovej kontroly, jej ukončenia protokolom a vydanie DPV, ktoré žalobca považuje za v rozpore so zákonom. V zmysle § 3 ods. 6 písm. g/ zákona 150/2011 Z.z. daňové riaditeľstvo je oprávnené vykonať daňovú kontrolu (toto oprávnenie vyplýva priamo zo zákona), ale je nesprávny výklad ust. § 4 ods. 3 písm. c/ uvedeného zákona žalobcom, že daňové riaditeľstvo môže daňovú kontrolu vykonať len na dožiadanie správcu dane (ak by sa prijal tento výklad aj v ust. § 3 ods. 6 písm. g/ by zákonodarca musel uviesť, že daňové riaditeľstvo je oprávnené vykonať daňovú kontrolu len na dožiadanie správcu dane). Zásadne nesprávne je tvrdenie žalobcu, že daňová kontrola je súčasťou daňového konania, pretože daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov (§ 1a písm. d/ zákona o správe daní a poplatkov) a v priebehu daňovej kontroly sa o právach a povinnostiach daňových subjektov nerozhoduje. Zákon č. 150/2001 Z.z. ako osobitný zákon v § 3 ods. 6 písm. g/ ustanovuje oprávnenie daňového riaditeľstva vykonať daňovú kontrolu podľa § 15 zákona o správe daní a poplatkov) keďže v ods. 15 sa uvádza, že ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa rovnako vzťahujú aj na orgány oprávnené vykonať daňovú kontrolu podľa osobitného predpisu). Výkon daňovej kontroly v zmysle § 15 zákona o správe daní a poplatkov je proces od začatia daňovej kontroly po jej ukončenie vyhotovením protokolu z nej a prerokovaním protokolu s kontrolovaným subjektom (ods. 13). Ak teda daňové riaditeľstvo vykonalo daňovú kontrolu, aby táto bola ukončená zákonným spôsobom, muselo vyhotoviť protokol a tento prejednať so žalobcom. Krajský súd na rozdiel od výkladu ust. § 15 zákona o správe daní a poplatkov žalobcom, je toho názoru, že nemá opodstatnenie tvrdenie žalobcu, že daňové riaditeľstvo nemá oprávnenie vyhotoviť protokol z daňovej kontroly, pretože daňové riaditeľstvo je oprávnené konať len podľa § 15 ods. 1 - 9 uvedeného zákona a následné ust. ods. 10 až 14 sa vzťahujú len na oprávnenia správcu dane. Takéto rozdelenie oprávnení vyplývajúcich z § 15 zákona o správe daní a poplatkov nie je ničím odôvodnené, umelo použité žalobcom s úmyslom vyhnúť sa daňovej povinnosti a nie je ani v súdnej praxi známe. Daňové orgány si správne vykladajú oprávnenia vyplývajúce z § 15 a rozhodne nejde o extenzívny výklad. Pri aplikácii § 3 ods. 6 písm. g/ zákona č. 150/2001 Z.z. nie je odkaz na § 15 zákona o správe daní a poplatkov, ale v § 15 ods. 15 je priamy odkaz na vzťah ustanovení o daňovej kontrole aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov (zákon č. 150/2001 Z.z.). Námietka o nezachovaní dvojinštančného konania je nedôvodná, pretože aj keď daňovú kontrolu vykonalo daňové riaditeľstvo a ukončilo ju protokolom, ktorého doručením sa začína vyrubovacie konanie (§ 44), vo vyrubovacom konaní rozhodol správca dane ako prvostupňový orgán DPV a o odvolaní rozhodoval žalovaný (§ 3 ods. 6 písm. d/, § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 150/2001 Z.z.). Tento zákon expressis verbis uvádza, kto je odvolacím orgánom a výklad ust. § 15 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov tak, že odvolacím orgánom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je úplne nepochopiteľný a právne irelevantný. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že v danom prípade sa daňová kontrola vykonávala na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní zo dňa 27.02.2009, i keď tento dôvod bol v zápisnici o začatí daňovej kontroly zo dňa 09.03.2009 uvedený len zákonným ustanovením, avšak dôvod nebol sporný medzi účastníkmi, čo žalobca nenamietal a ani prítomná právna zástupkyňa. Z tohto dôvodu nemožno protokol z daňovej kontroly považovať za dôkaz získaný nezákonne. Žalobca o trestnom konaní vedel, čo uviedol aj v žalobe (domová prehliadka, zabezpečenie účtovných dokladov). Ďalšia námietka sa týka splnomocnenia na zastupovanie, keď žalobca namieta použitie plnomocenstva zo dňa 10.04.2008 aj pre konanie, ktoré súd preskúmava pod sp.zn. 11S/57/2011. Plnomocenstvo zo
dňa 10.04.2008 je v podstate rozdelené na dve časti, keď v prvej časti sa uvádza ...aby ma obhajovala resp. vo všetkých právnych veciach - konaniach zastupovala... a v ďalšej časti sa uvádza ...najmä ju splnomocňujem na zastupovanie v daňovom konaní vo veci dorubenia dane z príjmov fyzických osôb za rok 2005 a v konaní o uložení pokuty... . Plnomocenstvo má úradne overený podpis, čím spĺňa náležitosti v zmysle § 9 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca toto plnomocenstvo doručil správcovi dane a keďže aj do zápisnice zo dňa 06.05.2008 uviedol, že ide o všeobecnú plnú moc v zmysle § 9 zákona o správe daní a poplatkov, správne daňové orgány počas daňovej kontroly aj počas daňového konania konali s právnou zástupkyňou žalobcu. Zástupkyňa žalobcu nenamietala, že nie je splnomocnená, zúčastňovala sa rokovaní, prijímala písomnosti, ani žalobca nevzniesol žiadne námietky a nenamietal zastupovanie ani v odvolaní proti DPV. Podľa názoru krajského súdu obsah plnomocenstva je jednoznačný v tom smere, že ide o plnomocenstvo všeobecné (ak by sme ho považovali len za plnomocenstvo pre uvedené daňové konania - daň z príjmov a konanie o pokute, nebolo by možné sa vyporiadať s prvou časťou plnomocestva - zastupovanie vo všetkých veciach - konaniach ...). Túto námietku považuje súd za nedôvodnú. V IV. časti žaloby k právnemu a skutkovému stavu v procese dokazovania žalobca uvádza len ust. § 2 ods. 1, 2, 3, § 15, § 29 zákona o správe daní a poplatkov a ust. § 51 ods. 1, 2 zákona o DPH so záverom, že neuznanie odpočtu je v rozpore so zákonom, keďže je nesporné, že k dodaniu tovaru zo zahraničia došlo. Krajský súd po preskúmaní uvádza, že ide o nekonkrétnu námietku, keď žalobca neuviedol dôkazy, ktoré by závery daňových orgánov vyvrátili. Žalobca nepredložil faktúry od poľského dodávateľa, nemal ich zahrnuté v evidencii DPH, ani v daňovom priznaní, čím nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 20 zákona o DPH a zákonnú podmienku pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ a § 51 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. Z týchto dôvodov krajský súd žaloby ako nedôvodné zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.