Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Cb/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Deutsche Leasing Slovakia spol. s.r.o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09, Bratislava, IČO: 35813474, právne zast. A. A. B., advokáta AK Zárecký Zeman, so sídlom Medená 18, 81102 Bratislava, proti žalovanému Eduard Šimko

- AGRO E.N.E. Nižná Myšľa 420, 044 15, Nižná Myšľa IČO: 42098360 v konaní o zaplatenie 77.777,14 eura s prísl. takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie istiny 1.512,30 eur a o úrok z omeškania vo výške 14 % ročne

- zo sumy 43,33 eura od 15.02.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 14,90 eura od 15.02.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 635,41 eura od 16.07.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 457,15 eura od 16.07.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 123,27 eura od 16.10.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 61,95 eura od 16.10.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 37,91 eura od 16.01.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 69,99 eura od 16.01.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 21,22 eura od 16.04.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 47,18 eura od 16.04.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 76.264,84 eura a úrok z omeškania vo výške 14 % ročne

- zo sumy 437,70 eura od 06.03.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 230,80 eura od 16.03.2019 do zaplatenia

- zo sumy 13.830,12 eura od 06.04.2019 do zaplatenia

- zo sumy 9.717,86 eura od 16.04.2019 do zaplatenia

- zo sumy 437,70 eura od 06.05.2019 do zaplatenia

- zo sumy 22.769,16 eura od 21.05.2019 do 10.06.2019

- zo sumy 15.569,16 eura od 11.06.2019 do zaplatenia

- zo sumy 42.489,68 eura od 21.05.2019 do 10.06.2019

- zo sumy 28.449,68 eura od 11.06.2019 do zaplatenia

- zo sumy 32.549,36 eura od 21.05.2019 do 10.06.2019

- zo sumy 749,36 eura od 11.06.2019 do zaplatenia

- zo sumy 4.904,45 eura od 21.05.2019 do 10.06.2019

- zo sumy 3.344,45 eura od 11.06.2019 do zaplatenia

- zo sumy 3.498 eur od 29.01.2021 do zaplatenia ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 96,12 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2022 ( pôvodne doručená Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 29.07.2021) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 77.777,14 eura s prísl. Svoju žalobu odôvodnil tým, že peňažný nárok veriteľa ako leasingového prenajímateľa vznikol z dôvodu vypovedania nasledujúcich zmlúv o finančnom leasingu z dôvodu neplatenia pravidelných leasingových splátok: Zmluva LZC/17/00244 zo dňa 27.02.2017, Zmluva LZC/17/00267 zo dňa 27.02.2017, Zmluva LZC/17/00309 zo dňa 17.03.2017, Zmluva LZC/17/00547 zo dňa 29.06.2017. Všetky tieto zmluvy boli vypovedané riadne a včas ku dňu 06.05.2019. Veriteľ ako leasingový prenajímateľ si uplatňuje uhradenie dlžných leasingových splátok, úroku z omeškania ako aj zmluvnej pokuty vo výške všetkých leasingových splátok splatných po dni ukončenia zmluvy. Celková výška pohľadávok z jednotlivých zmlúv bola znížená o sumu predstavujúcu výťažok z predaja jednotlivých predmetov leasingu, konkrétne: -pohľadávka z leasingovej zmluvy č. LZC/17/00244 bola znížená o sumu vo výške 14.040,- eur s DPH -pohľadávka z leasingovej zmluvy č. LZC/17/00267 bola znížená o sumu vo výške 1.560,- eur s DPH -pohľadávka z leasingovej zmluvy č. LZC/17/00309 bola znížená o sumu vo výške 31.800,- eur s DPH -pohľadávka z leasingovej zmluvy č. LZC/17/00547 bola znížená o sumu vo výške 7.200,- eur s DPH. Po znížení jednotlivých pohľadávok o výťažok z predaja predmetov leasingu predstavuje celková výška dlhu sumu 74.279,14 eura. Táto suma bola navýšená o sumu 3.498,- eur, ktorá predstavuje dodatočné náklady spojené s uskladnením a odvozom jednotlivých predmetov leasingu. Veriteľ si tak uplatňuje uhradenie celkovej dlžnej sumy vo výške 77.777,14 eura, pozostávajúcej z istiny a zmluvnej pokuty. Okrem toho si veriteľ uplatňuje uhradenie tomu prislúchajúcich úrokov z omeškania ( z dlžných splátok ako aj zo zmluvnej pokuty) a ďalšieho príslušenstva.

2. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal platobný rozkaz 04.10.2021 voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom bolo uvedené, že sa tvrdenia žalobcu nezakladajú na pravde, pretože predmety leasingu boli čiastočne splatené a potom nájomcom vrátené žalobcovi. Časť predmetov leasingu žalobca následne predal na dražbe podľa žalovaného za podhodnotenú cenu.

3. K odporu sa vyjadril právny zástupca žalobcu tak, že z dôvodu, že žalovaný podstatným spôsobom porušil svoje zmluvné povinnosti, kedy prestal žalobcovi uhrádzať mesačné leasingové splátky riadne a včas, pristúpil žalobca v súlade s ust. článku 11, bod 11.6. Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu spoločnosti Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r.o. (ďalej aj ako „VZP“) k vypovedaniu vyššie uvedených zmlúv s účinnosťou ku dňu 06.05.2019. Na základe skutočnosti, že prišlo k predčasnému ukončeniu zmlúv o finančnom leasingu uzatvorených so žalovaným, pristúpil žalobca k prevzatiu predmetov leasingu a k vyúčtovaniu vzájomných pohľadávok so žalovaným, ktoré vznikli z dôvodu predčasného ukončenia zmlúv o finančnom leasingu. V zmysle uvedeného, tak žalobca v súčasnosti eviduje voči žalovanému dlžnú pohľadávku v celkovej výške 77.777,14 eura (74.279 eur s DPH z titulu ukončenia zmlúv a 3.498,- eur z titulu nákladov) a to z titulu finančného vysporiadania v súvislosti s predčasným ukončením leasingových zmlúv. Vyššie uvedená dlžná sumu pozostáva zo zmluvných záväzkov z predčasného ukončenia leasingových zmlúv znížených o predajnú cenu za jednotlivé predmety leasingu a z ostatných nákladov vo výške 3.498,- eur. Predmetná suma je tvorená nákladmi, ktoré bol žalobca nútený vynaložiť v súvislosti s porušením žalovaného riadne uhrádzať splátky v zmysle uzatvorených leasingových zmlúv a nákladov spojených s uskladnením a odvozom predmetov leasingu. Žalobca popiera v celom rozsahu vyjadrenie žalovaného uvedené v podanom odpore, ktorý tvrdí, že zo strany žalobcu mu boli doručené faktúry, na ktorých bola uvedená dlžná čiastka vo výške 0,- eur. Žalovaný tvrdí, že takéto údajné faktúry mu mali byť zo strany žalobcu doručené, avšak napriek tomu, kedy sám žalovaný tvrdí, že disponuje takýmito faktúrami tieto spolu s podaným odporom nepredložil. Žalobca pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy prostredníctvom predžalobnej výzvy, v ktorej uvádzal totožnú výšku dlžnej čiastky ako žiada v predmetnom konaní. K tomuto vyjadreniu k odporu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Súd vyzval žalobcu 21.10.2022 k špecifikácii žalobného návrhu aby uviedol prehľad žalovaným uhradených ako i neuhradených splátok vyplývajúcich z jednotlivých leasingových zmlúv s uvedením splátok na základe ktorých sa dostal žalovaný do omeškania so splácaním jeho pohľadávok a na základe ktorých došlo zo strany žalobcu k výpovediam zmlúv o leasingu, špecifikáciu z čoho pozostávajú

istiny z ktorých si žalobca uplatňuje jednotlivé 14% úroky z omeškania s príslušnými dátumami, výšku jednotlivých pohľadávok vyplývajúcich z jednotlivých leasingových zmlúv žalobcu voči žalovanému pred znížením o výťažok z predaja predmetov leasingu, súdu predložili finančné vyporiadanie predčasne ukončených leasingových zmlúv, ktoré bolo doručené žalovanému, spolu s doručenkou.

5. Právny zástupca žalobcu doručil súdu podanie 22.11.2022, v ktorom v súlade s výzvou súdu špecifikoval žalobný návrh a učinil aj čiastočné spaťvzatie žaloby. Žalobca ako lízingový prenajímateľ a žalovaný ako lízingový nájomca uzatvorili dňa 27.02.2017 Zmluvu o finančnom lízingu č. 17/00244, predmetom ktorej bol finančný lízing predmetu lízingu v hodnote (obstarávacia cena) 61.100,-eur + DPH. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť nultú mimoriadnu lízingovú splátku a následne mesačne lízingové splátky vo výške stanovenej v zmluve (splátky boli určené ako v zmluve vymedzené percento z obstarávacej ceny – v danom prípade 0,32 % z 61.100,- eur + DPH, resp. 16,063 % z 61.100,- eur + DPH) s tým, že v zmysle zmluvy sa počnúc prvou lízingovou splátkou tieto lízingové splátky navyšovali o výšku poistného (tiež ako určité percento z obstarávacej ceny – v danom prípade 0,075 % z 61.100,- eur + DPH). Lízingové splátky boli teda vo výške (0,32 % + 0,075 %) z 61.100,- eur + DPH = 289,61 eur, resp. (16,063 % + 0,075 %) z 61.100,- eur + DPH = 11.832,08 eur (podľa toho, o ktorú splátku išlo). Ku dňu uskutočnenia výpovede žalobcu zo dňa 06.05.2019 boli uhradené lízingové splátky do 23. lízingovej splátky (vrátane), pričom v danom čase neboli uhradené nasledovné lízingové splátky: a) 24. splátka vo výške 11.832,08 eura, splatná k 05.02.2019, b) 25. splátka vo výške 289,61 eura, splatná k 05.03.2019, c) 26. splátka vo výške 289,61 eura, splatná k 05.04. 2019, d) 27. splátka vo výške 289,61 eura, splatná k 05.05.2019. Lízingové splátky, ktoré ešte ku dňu výpovede neboli splatné, teda predstavovali splátky č. 28 až 60. Ku dňu uskutočnenia výpovede bol teda žalovaný v omeškaní so splátkami č. 24 až 26 viac ako 30 dní, a pre omeškanie s ktoroukoľvek takouto splátkou mohol žalobca lízingovú zmluvu vypovedať s okamžitou účinnosťou. Po uskutočnení výpovede žalovaný uhradil lízingové splátky č. 24 až 27 (k definitívnej úhrade týchto splátok došlo 25.07.2019). To však nemalo už vplyv na uskutočnené ukončenie zmluvy. Škoda, ktorú žalobca utrpel, predstavuje sumu nesplatných lízingových splátok (avšak už bez poistenia, ktoré sa neplatí po ukončení lízingovej zmluvy) a zostatkovej hodnoty, pričom tieto lízingové splátky sú vo výške 0,32 % z 61.100,- eur + DPH = 195,52 eura + DPH, resp. 16,063 % z 61.100,- eur + DPH = 9.814,49 eura. Zostatková predajná cena v zmysle zmluvy predstavuje 100,- eur + DPH. Lízingové splátky č. 28 až 35, 37 až 47 a 49 až 59 boli v zmysle zmluvy vo výške 195,52 eur + DPH, lízingové splátky č. 36, 48 a 60 boli vo výške 9.814,25 eur + DPH a zostatková predajná cena bola vo výške 100,- eur + DPH. Škoda, ktorú žalobca takto utrpel, predstavuje spolu sumu 30 x 195,52 eura + DPH + 3 x 9.814,49 eura + DPH + 100,- eur + DPH = 35.408,07 eura + DPH = 42.489,68 eura. Po odobratí predmetu lízingu od žalovaného bol žalobca schopný predať predmet lízingu (v roku 2020) za sumu 11.700,- eur + DPH (= 14.040,- eur). Takto teda došlo k zníženiu škody a celková suma škody tak predstavuje 23.708,07 eura + DPH = 28.449,68 eura. Teda suma vo výške 28.449,68 eura predstavuje nárok žalobcu voči žalovanému podľa čl. 11.11 VZP v súvislosti so zmluvou o finančnom lízingu č. 17/00244, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe. Podľa čl. 9.2.1 VZP má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne, t.j. 18,25 % ročne. Žalobca si uplatnil v žalobe úrok z omeškania len vo výške 14 % ročne. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 07.05.2019. Uvedený nárok bol splatný bez zbytočného odkladu po doručení výpovede. Žalobca si žalobou uplatňuje úrok z omeškania vo výške 14 % ročne až od 21.05.2019 do zaplatenia s tým, že: a) za obdobie od 21.05.2019 do 10.06.2019 si tento úrok z omeškania uplatňuje ešte z neponíženého nároku, t.j. zo sumy 42.489,68 eura (hoci z tejto sumy si mohlo uplatňovať úrok z omeškania až do predaja predmetu lízingu, t.j. až do cca. polovice roka 2020), b) za obdobie od 11.06.2019 si tento úrok z omeškania uplatňuje už z poníženého nároku, t.j. zo sumy 28.449,68 eura. Žalobca ako lízingový prenajímateľ a žalovaný ako lízingový nájomca uzatvorili dňa 27.02.2017 Zmluvu o finančnom lízingu č. 17/00267, predmetom ktorej bol finančný lízing predmetu lízingu v hodnote (obstarávacia cena) 6.900,- eur + DPH. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť nultú mimoriadnu lízingovú splátku a následne mesačne lízingové splátky vo výške stanovenej v zmluve (splátky boli určené ako v zmluve vymedzené percento z obstarávacej ceny – v danom prípade 0,32 % z 6.900,- eur + DPH, resp. 16,063 % z 6.900,- eur + DPH) s tým, že v zmysle zmluvy sa počnúc prvou lízingovou splátkou tieto lízingové splátky navyšovali o výšku poistného (tiež ako určité percento z obstarávacej ceny – v danom prípade 0,075 % z 6.900,- eur + DPH). Lízingové splátky boli teda vo

výške (0,32 % + 0,075 %) z 6.900,- eur + DPH = 32,72 eura, resp. (16,063 % + 0,075 %) z 6.900,- eur + DPH = 1.336,20 eura (podľa toho, o ktorú splátku išlo). Ku dňu uskutočnenia výpovede žalobcu zo dňa 06.05.2019 boli uhradené lízingové splátky do 23. lízingovej splátky (vrátane), pričom v danom čase neboli uhradené nasledovné lízingové splátky: a) 24. splátka vo výške 1.336,20 eura, splatná k 05.02.2019, b) 25. splátka vo výške 32,72 eura, splatná k 05.03.2019, c) 26. splátka vo výške 32,72 eura, splatná k 05.04.2019, d) 27. splátka vo výške 32,72 eura, splatná k 05.05.2019. Lízingové splátky, ktoré ešte ku dňu výpovede neboli splatné, teda predstavovali splátky č. 28 až 60. Ku dňu uskutočnenia výpovede bol teda žalovaný v omeškaní so splátkami č. 24 až 26 viac ako 30 dní, a pre omeškanie s ktoroukoľvek takouto splátkou mohol žalobca lízingovú zmluvu vypovedať s okamžitou účinnosťou. Po uskutočnení výpovede žalovaný uhradil lízingové splátky č. 24 až 27 (k definitívnej úhrade týchto splátok došlo 26.07.2019). To však nemalo už vplyv na uskutočnené ukončenie zmluvy. Škoda, ktorú žalobca utrpel, predstavuje sumu nesplatných lízingových splátok (avšak už bez poistenia, ktoré sa neplatí po ukončení lízingovej zmluvy) a zostatkovej hodnoty, pričom tieto lízingové splátky sú vo výške 0,32 % z 6.900,- eur + DPH = 22,08 Eur + DPH, resp. 16,063 % z 6.900,- eur + DPH = 1.108,32 eura + DPH. Zostatková predajná cena v zmysle zmluvy predstavuje 100,- eur + DPH. Lízingové splátky č. 28 až 35, 37 až 47 a 49 až 59 boli v zmysle zmluvy vo výške 22,08 eura + DPH, lízingové splátky č. 36, 48 a 60 boli vo výške 1.108,32 eura + DPH a zostatková predajná cena bola vo výške 100,- eur + DPH. Škoda, ktorú žalobca takto utrpel, predstavuje spolu sumu 30 x 22,08 eur + DPH + 3 x 1.108,32 eura + DPH + 100,- eur + DPH = 4.087,04 eur + DPH = 4.904,45 eura. Po odobratí predmetu lízingu od žalovaného bol žalobca schopný predať predmet lízingu (v roku 2020) za sumu 1.300,- eur + DPH (= 1.560,- eur). Takto teda došlo k zníženiu škody a celková suma škody tak predstavuje 2.787,04 eur + DPH = 3.344,45 eura. Teda suma vo výške 3.344,45 eura predstavuje nárok žalobcu voči žalovanému podľa čl. 11.11VZP v súvislosti so zmluvou o finančnom lízingu č. 17/00267, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 07.05.2019. Uvedený nárok bol splatný bez zbytočného odkladu po doručení výpovede. Žalobca si žalobou uplatňuje úrok z omeškania vo výške 14 % ročne (t.j. len časť úroku z omeškania podľa čl. 9.2.1 VZP) až od 21.05.2019 do zaplatenia s tým, že: a) za obdobie od 21.05.2019 do 10.06.2019 si tento úrok z omeškania uplatňuje ešte z neponíženého nároku, t.j. zo sumy 4.904,45 eura (hoci z tejto sumy si mohlo uplatňovať úrok z omeškania až do predaja predmetu lízingu, t.j. až do cca. polovice roka 2020), b) za obdobie od 11.06.2019 si tento úrok z omeškania uplatňuje už z poníženého nároku, t.j. zo sumy 3.344,45 eura. Žalobca ako lízingový prenajímateľ a žalovaný ako lízingový nájomca uzatvorili dňa 17.03.2017 Zmluvu o finančnom lízingu č. 17/00309, predmetom ktorej bol finančný lízing predmetu lízingu v hodnote (obstarávacia cena) 56.000,- eur + DPH. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť nultú mimoriadnu lízingovú splátku a následne mesačne lízingové splátky vo výške stanovenej v zmluve (splátky boli určené ako v zmluve vymedzené percento z obstarávacej ceny – v danom prípade 0,35 % z 56.000,- eur + DPH, resp. 20,279 % z 56.000,- eur + DPH) s tým, že v zmysle zmluvy sa počnúc prvou lízingovou splátkou tieto lízingové splátky navyšovali o výšku poistného vo výške 168,75 eura + DPH. Lízingové splátky boli teda vo výške 0,35 % z 56.000 eur + DPH + 168,75 + DPH = 437,70 eura, resp. 20,279 % z 56.000,- eur + DPH + 168,75 eura + DPH = 13.830,12 eur (podľa toho, o ktorú splátku išlo). Ku dňu uskutočnenia výpovede žalobcu zo dňa 6. 5. 2019 boli uhradené lízingové splátky do 20. lízingovej splátky (vrátane), pričom v danom čase neboli uhradené nasledovné lízingové splátky: a) 21. splátka vo výške 437,70 eura, splatná k 05.02.2019, b) 22. splátka vo výške 437,70 eura, splatná k 05.03.2019, c) 23. splátka vo výške 13.830,12 eura, splatná k 05.04.2019, d) 24. splátka vo výške 437,70 eura, splatná k 05.05.2019. Lízingové splátky, ktoré ešte ku dňu výpovede neboli splatné, teda predstavovali splátky č. 25 až 48. Ku dňu uskutočnenia výpovede bol teda žalovaný v omeškaní so splátkami č. 21 až 23 viac ako 30 dní, a pre omeškanie s ktoroukoľvek takouto splátkou mohol žalobca lízingovú zmluvu vypovedať s okamžitou účinnosťou. Po uskutočnení výpovede žalovaný uhradil lízingovú splátku č. 21 (k definitívnej úhrade tejto splátky došlo 26.05.2019). To však nemalo už vplyv na uskutočnené ukončenie zmluvy. Do dnešného dňa však neboli uhradené lízingové splátky č. 22 až 24. Podľa čl. 11.11 VZP má teda žalobca voči žalovanému nasledovné nároky. Škoda, ktorú žalobca utrpel, predstavuje sumu nesplatných lízingových splátok (avšak už bez poistenia, ktoré sa neplatí po ukončení lízingovej zmluvy) a zostatkovej hodnoty, pričom tieto lízingové splátky sú vo výške 0,35 % z 56.000,- eur + DPH = 196,- eur + DPH, resp. 20,279 % z 56.000,- eur + DPH = 11.356,24 eur + DPH. Zostatková predajná cena v zmysle zmluvy predstavuje

100,- eur + DPH. Lízingové splátky č. 25 až 34, 36 až 46 a 48 boli v zmysle zmluvy vo výške 196,- eur + DPH, lízingové splátky č. 35 a 47 boli vo výške 11.356,24 eur + DPH a zostatková predajná cena bola vo výške 100,- eur + DPH. Škoda, ktorú žalobca takto utrpel predstavuje spolu sumu 22 x 196,- eur + DPH + 2 x 11.356,24 eura + DPH + 100,- eur + DPH = 27.124,47 eura + DPH = 32.549,36 eura. Po odobratí predmetu lízingu od žalovaného bol žalobca schopný predať predmet lízingu (v roku 2020) za sumu 26.500,- eur + DPH (= 31.800,- eur). Takto teda došlo k zníženiu škody, a celková suma škody tak predstavuje 624,47 eur + DPH = 749,36 eur. Teda suma vo výške 749,36 eur predstavuje nárok žalobcu voči žalovanému podľa čl. 11.11VZP v súvislosti so zmluvou o finančnom lízingu č. 17/00309, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 07.05.2019. Uvedený nárok bol splatný bez zbytočného odkladu po doručení výpovede. Žalobca si žalobou uplatňuje úrok z omeškania vo výške 14 % ročne (t.j. len časť úroku z omeškania podľa čl. 9.2.1 VZP) až od 21.05.2019 do zaplatenia s tým, že: a) za obdobie od 21.05.2019 do 10.06.2019 si tento úrok z omeškania uplatňuje ešte z neponíženého nároku, t.j. zo sumy 32.549,36 Eur (hoci z tejto sumy si mohlo uplatňovať úrok z omeškania až do predaja predmetu lízingu, t.j. až do cca. polovice roka 2020), b) za obdobie od 11.06.2019 si tento úrok z omeškania uplatňuje už z poníženého nároku, t.j. zo sumy 749,36 eura. Ďalšie nároky, ktoré si žalobca žalobou uplatnil voči žalovanému v súvislosti so zmluvou o finančnom lízingu č. 17/00309, predstavujú už vyššie uvedené doteraz neuhradené lízingové splátky č. 22 až 24, t.j. nárok na zaplatenie: 437,70 eura so 14 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 06.03.2019 do zaplatenia, 13.830,12 eura so 14 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 06.04.2019 do zaplatenia, 437,70 eura so 14 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 06.05.2019 do zaplatenia. Žalobca ako lízingový prenajímateľ a žalovaný ako lízingový nájomca uzatvorili dňa 29.06.2017 Zmluvu o finančnom lízingu č. 17/00547, predmetom ktorej bol finančný lízing predmetu lízingu v hodnote (obstarávacia cena) 38.400,- eur + DPH. Uvedená zmluva bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 03.07.2017 a dodatkom č. 2 zo dňa 14.03.2019. Dodatkom č. 2 sa menila výška lízingových splátok s účinnosťou od 21. splátky. Tieto dodatky neboli priložené k žalobe preto ich priložil žalobca dodatočne. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť nultú mimoriadnu lízingovú splátku a následne mesačne lízingové splátky vo výške stanovenej v zmluve (splátky boli určené ako v zmluve vymedzené percento z obstarávacej ceny – v danom prípade 0,292 % z 38.400,- eur + DPH, resp. 20,895 % z 38.400,- eur + DPH do 20. splátky; od 21. splátky vo výške 0,307 % z 38.400,- eur + DPH, resp. 20,895 % z 38.400,- eur + DPH) s tým, že v zmysle zmluvy sa počnúc prvou lízingovou splátkou tieto lízingové splátky navyšovali o výšku poistného vo výške 74,54 eura + DPH. Do 20. splátky boli lízingové splátky boli teda vo výške 0,292 % z 38.400,- eur + DPH + 74,54 eur + DPH = 224,01 eura, resp. 20,895 % z 38.400,- eur + DPH + 74,54 eura + DPH = 9.717,86 eura (podľa toho, o ktorú splátku išlo). Od 21. splátky boli lízingové splátky boli teda vo výške 0,307 % z 38.400,- eur + DPH + 74,54 eura + DPH = 230,81 eura, resp. 20,895 % z 38.400,- eur + DPH + 74,54 eura+ DPH = 9.717,86 eura (podľa toho, o ktorú splátku išlo). Ku dňu uskutočnenia výpovede žalobcu zo dňa 06.05.2019 boli uhradené lízingové splátky do 19. lízingovej splátky (vrátane), pričom v danom čase neboli uhradené nasledovné lízingové splátky: a) 20. splátka vo výške 224,01 eura, splatná k 15.02.2019, b) 21. splátka vo výške 230,81 eura, splatná k 15.03.2019, c) 22. splátka vo výške 9.717,86 eura, splatná k 15.04.2019. Lízingové splátky, ktoré ešte ku dňu výpovede neboli splatné, teda predstavovali splátky č. 20 až 22. Ku dňu uskutočnenia výpovede bol teda žalovaný v omeškaní so splátkami č. 20 až 21 viac ako 30 dní, a pre omeškanie s ktoroukoľvek takouto splátkou mohol žalobca lízingovú zmluvu vypovedať s okamžitou účinnosťou. Po uskutočnení výpovede žalovaný uhradil lízingovú splátku č. 20 v celom rozsahu (k definitívnej úhrade tejto splátky došlo 26. 5. 2019). To však nemalo už vplyv na uskutočnené ukončenie zmluvy. Do dnešného dňa však neboli uhradené lízingové splátky č. 21 až 22. Podľa čl. 11.11 VZP má teda žalobca voči žalovanému nasledovné nároky. Škoda, ktorú žalobca utrpel, predstavuje sumu nesplatných lízingových splátok (avšak už bez poistenia, ktoré sa neplatí po ukončení lízingovej zmluvy) a zostatkovej hodnoty, pričom tieto lízingové splátky sú vo výške 0,307 % z 38.400,- eur + DPH = 117,79 eura + DPH, resp. 20,895 % z 38.400,- eur + DPH = 8.023,67 eura + DPH. Zostatková predajná cena v zmysle zmluvy predstavuje 100,- eur + DPH. Lízingové splátky č. 25 až 34, 36 až 46 a 48 boli v zmysle zmluvy vo výške 117,79 eura + DPH, lízingové splátky č. 35 a 47 boli vo výške 8.023,67 eura + DPH a zostatková predajná cena bola vo výške 100,- eur + DPH. Škoda, ktorú žalobca takto utrpel predstavuje spolu sumu 22 x 117,79 eura + DPH + 2 x 8.023,67 eura + DPH + 100,- eur + DPH

= 18.974,30 eura + DPH = 22.769,16 eura. Po odobratí predmetu lízingu od žalovaného bol žalobca schopný predať predmet lízingu (v roku 2020) za sumu 6.000,- eur + DPH (= 7.200,- eur). Takto teda došlo k zníženiu škody, a celková suma škody tak predstavuje 12.974,30 eura + DPH = 15.569,16 eura. Teda suma vo výške 15.569,16 eura predstavuje nárok žalobcu voči žalovanému podľa čl. 11.11 VZP v súvislosti so zmluvou o finančnom lízingu č. 17/00547, ktorý si žalobca uplatnil v žalobe. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 7. 5. 2019. Uvedený nárok bol splatný bez zbytočného odkladu po doručení výpovede. Žalobca si žalobou uplatňuje úrok z omeškania vo výške 14 % ročne (t.j. len časť úroku z omeškania podľa čl. 9.2.1 VZP) až od 21.05.2019 do zaplatenia s tým, že: a) za obdobie od 21.05.2019 do 10.06.2019 si tento úrok z omeškania uplatňuje ešte z neponíženého nároku, t.j. zo sumy 22.769,16 eura (hoci z tejto sumy si mohol uplatňovať úrok z omeškania až do predaja predmetu lízingu, t.j. až do cca. polovice roka 2020), b) za obdobie od 11.06.2019 si tento úrok z omeškania uplatňuje už z poníženého nároku, t.j. zo sumy 15.569,16 eura. Ďalšie nároky, ktoré si žalobca žalobou uplatnil voči žalovanému v súvislosti so zmluvou o finančnom lízingu č. 17/00547, predstavujú už vyššie uvedené doteraz neuhradené lízingové splátky č. 21 až 22, t.j. nárok na zaplatenie: 230,81 eura so 14 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.03.2019 do zaplatenia, 9.717,86 eura so 14 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.04.2019 do zaplatenia. Žalobcovi v súvislosti s odobratím predmetu lízingu podľa lízingovej zmluvy č. 17/00244 a jeho následným predajom vznikli náklady vo výške 822,- eur + DPH (faktúra AUKČNÉ CENTRUM s.r.o. č. FV200428) + 1.700,- eur + DPH (faktúra Autodoprava MX3x s.r.o. č. 10200275), t.j. spolu vo výške 2.522,- eur + DPH. Žalobcovi v súvislosti s odobratím predmetu lízingu podľa lízingovej zmluvy č. 17/00267 a jeho následným predajom vznikli náklady vo výške 302,- eur + DPH (faktúra AUKČNÉ CENTRUM s.r.o. č. FV200429). Žalobcovi v súvislosti s uskladnením predmetov lízingu podľa lízingovej zmluvy č. 17/00244 a lízingovej zmluvy č. 17/00267 vznikli náklady vo výške 91,- eur + DPH (faktúra AUKČNÉ CENTRUM s.r.o. č. FV200227). Žalobca uvedené faktúry dodávateľom uhradil. Celkovo tak žalobcovi vznikli náklady vo výške 3.498,- eur, ktoré si žalobca žalobou uplatňuje voči žalovanému ako náhradu škody, nakoľko ak by žalovaný neporušil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať lízingové splátky, nedošlo by k vypovedaniu zmlúv a žalovaný by nemusel vynaložiť uvedené náklady.

6. Súd v predmetnej veci vytýčil pojednávania pričom na pojednávanie na deň 09.11.2023 sa dostavil právny zástupca žalobcu a aj žalovaný. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu v zmysle čiastočného späťvzatia, ktoré bolo učinené. Žalovaný nekontaktoval akýmkoľvek spôsobom žalobcu ani za účelom či už nejakej dohody alebo ponuky. Skutočnosť, ktorú uvádzal žalovaný, že nepodal odpor sa zdá byť účelová pričom nakoľko je v tom odpore uvedená adresa, na ktorú sa má doručovať aj podľa žalovaného je to adresa, na ktorú sa mu doručuje, tak aj v prípade ak by odpor nepodal žalovaný minimálne to naznačuje, že to podala osoba splnomocnená žalovaným. Ohľadom všetkých podaní, ktoré boli podané sa mohol žalovaný informovať na súde, žalovaný ani raz tak neurobil, mohol sa prihlásiť cez elektronický OP a nahliadnuť do elektronického súdneho spisu pravdepodobne ani to neurobil, nepredložil jediný dokument na podporu svojich tvrdení a vzhľadom aj na koncentráciu konania navrhol, aby súd rozhodol s tým, že už sa ďalšie dokazovanie nebude vykonávať, lebo by to bolo v rozpore s koncentráciou konania. Prípadnú škodu si môže žalovaný uplatňovať od bývalej spoločníčky a účtovníčky. Pokiaľ bol upovedomený advokát a bol už podaný návrh na oddlženie žalovaného, tak samotné to rozhodnutie už nespôsobí nejakú negatívnu ujmu, ale bude sa to riešiť v rámci toho oddlženia. To znamená, že nijako to nezmení fakty ohľadne toho, že žalovaný nijako nedokázal rozpor žalobcových tvrdení a žalobca dokázal všetky tvrdenia ohľadom výšky uplatňovaných pohľadávok s uzavretých zmlúv. Bolo tam tiež veľké časové obdobie, kedy mal žalovaný prejaviť záujem kontaktovať žalobcu ohľadom nejakého riešenia.

7. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že odpor voči platobnému rozkazu nepodával a videl ho prvý krát na súde na pojednávaní pričom vie, kto ho napísal a aj kto platobný rozkaz prevzal a poslal odpor. Vôbec nemal vedomosť o platobnom rozkaze a nespochybňuje, že bol doručený, ale na adresu miesta podnikania, kde poštu preberala práve pani C. a aj odpor je písaný jej rukou pokiaľ si spomína na jej rukopis a on o tejto záležitosti vôbec nevedel. Odpor nebol ním podaný. Snažil sa riešiť situáciu v minulosti keď sa leasing nesplácal formou nejakého splátkového kalendára, mali prísť aj nejaké dotácie, ale žalobca nebol ochotný počkať. Trvalo možno nejakých 4 - 5 mesiacov, kým prišli dotácie, oni prišli, ale neprišli tam, kde mali, zase v tom mala prsty spoločníčka a účtovníčka spoločnosti s.r.o., ktorá viedla aj jeho účtovníctvo ako FO a mala od neho generálnu plnú moc. Aj v roku 2021 ešte mala

generálnu plnú moc. Traktory odovzdali vo funkčnom, bezproblémovom stave, nebol s nimi žiadny problém. Namietol, že aj cena za ktorú boli predmety leasingu je podľa neho podhodnotená, pričom bližšie sa k tomu nevyjadril. Žalovaný tvrdil, že vo všetkých leasingových splátkach väčšia časť, leasingu už bola zaplatená. Nereagoval na súdne zásielky, reagoval na veci z daňového úradu a z polície. Súd je jeho prioritou, no bol rád, že za DPH, ktoré natočila spoločníčka na ich firmu a podvody, neskončil v base. Záchrana bola, že stihol podať veci v rámci firiem. Riešil tieto priority v tej dobe, keď mu boli doručené papiere zo súdu, im zomrelo dieťa čiže musel riešiť svoju manželku a jeho rodinu, reálne to nestíhal. Ako prvé riešil daňový úrad, tam mu „povyskakovali“ veci a to obdobie bolo hrozné a musel veľa vecí riešiť. Venoval sa práci na poliach často od skorého rána do noci a papiere mala na starosti účtovníčka a spoločníčka v s.r.o., ktorá mala rovnaký názov ako dodatok k obchodnému menu živnostníka v jednej osobe p. C., ktorá urobila také veci, že podal trestné oznámenie na polícii a kriminálka to rieši. Jeho bývalá spoločníčka, vykonávala účtovníctvo pre neho ako FO – podnikateľa aj pre s.r.o.. V rámci Deutsche Leasingu nemá ani papiere, lebo všetko popreberala účtovníčka a k účtovníctvu sa nevie dostať, všetko zobrala p. C.. Vyšetrovateľ polície ju vyzval, začína sa nejaké trestné stíhanie, bývalá účtovníčka zobrala účtovníctvo a nechce ho vydať, nechce vydať papiere. Nepreberá listy kriminálke, nekomunikuje vôbec. Žalovaný s ohľadom na skutočnosť, že nemá prístup k účtovným dokladom sa nevie vyjadriť, či nárok, ktorý si uplatnil žalobca vo výške, tak ako ju žaluje po tom čiastočnom späťvzatí je nárokom, ktorý teda mu má byť priznaný, nie je predpoklad ani že do budúcna sa bude vedieť vyjadriť, pretože nemá prístup a ani nepredpokladá, že niekedy bude mať k účtovným dokladom, ktoré má vo svojej držbe pani C. a odmieta ich vydať. Žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby a zároveň uviedol, že podával návrh na vyhlásenie osobného bankrotu o ktorom nebolo ešte rozhodnuté.

8. Z vykonaného dokazovania vypočutím žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu mal preukázaný skutkový stav tak, ako ho opísal v podaní zo dňa 21.11.2022 na výzvu súdu žalobca a ako je uvedený v bode 5 tohto rozsudku. V súvislosti s Lízingovou zmluvou č. 17/00244 si uplatnil 28.449,68 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 28.449,68 eura od 11.06.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 42.489,68 eura od 21.05.2019 do 10.06.2019. V súvislosti s Lízingovou zmluvou č. 17/00267 si uplatnil 3.344,45 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 3.344,45 eura od 11. 06.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 4.904,45 eura od 21.05.2019 do 10.06.2019. V súvislosti s Lízingovou zmluvou č. 17/00309 si uplatnil 749,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 749,36 eura od 11.06.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 32.549,36 eura od 21.05.2019 do 10.06.2019, 437,70 eura so 14 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 06.03.2019 do zaplatenia, 13.830,12 eura so 14 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 06.04.2019 do zaplatenia, 437,70 eur so 14 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 06.05.2019 do zaplatenia. V súvislosti s Lízingovou zmluvou č. 17/00547 si uplatnil 15.569,16 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 15.569,16 eura od 11.06.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 22.769,16 eura od 21.05.2019 do 10.06.2019; 230,81 eura so 14 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.03.2019 do zaplatenia, 9.717,86 eura so 14 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.04.2019 do zaplatenia. Uplatnil si aj škodu spočívajúcu vo vynaložených nákladoch 3.498,- eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 3.498,- eur od 29.01.2021 do zaplatenia. Dňa 06.05.2019 bola datovaná a doručovaná pri všetkých štyroch leasingových zmluvách Výpoveď zmluvy, ktorá bola doručená 07.05.2019. Predžalobná výzva z 13.01.2021 bola doručená žalovanému15.01.2021, na ktorú nereagoval. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nezaplatených splatných lízingových splátok, ako aj nárok podľa čl. 11.11 VZP, ktorý žalobca znížil o výťažok z predaja. „Vyporiadanie“, ako si ho predstavuje súd, v podstate vyplýva z tohto podania. Tu je potrebné uviesť, že žalovaný bol povinný zaplatiť nárok podľa čl. 11.11 VZP (vo výške nesplatných lízingových splátok plus zostatková hodnota predmetu lízingu) bezodkladne po ukončení zmluvy s tým, že následne, ak by sa žalobcovi podarilo predať predmet lízingu (čo sa následne podarilo), by žalobca bol povinný vrátiť daný výťažok žalovanému. Tým, že uvedený nárok podľa čl. 11.11 VZP nebol uhradený, žalobca ponížil tento svoj nezaplatený nárok o daný výťažok, a takto si svoj ponížený nárok uplatnil žalobou.

Právne posúdenie

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Účastníci konania sú podnikatelia v zmysle ak predmetný záväzkový vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti, preto súd použil ďalej ustanovenia .

Účastníci konania uzavreli medzi sebou zmluvu v zmysle . Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť. v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované, t. j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom. Úpravu inominátnych zmlúv obsahuje aj , a to v a . Podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou platnosti zmluvy, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ a zmluvné strany majú možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené - zmluvy inominátne. Podmienkou uzavretia inominátnej zmluvy je dostatočné určenie predmetu záväzkov. Je to akési minimum viažuce sa na vznik záväzku, ktoré vyplýva zo všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov. V praxi sa často vyskytujú zmluvy, ktoré nie sú upravené ako typy zmlúv - franchising, dílerská zmluva, zmluva o zabezpečení reklamnej kampane a pod.

Podľa , ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa , dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne .

Podľa , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa , odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

Podľa , na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

Podľa čl. 5.1 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu (ďalej len „VZP“),dodaním PL LN, resp. uhradením kúpnej ceny PL v zmysle kúpnej alebo inej obdobnej zmluvy uzavretej medzi dodávateľom PL a DLS (v prípade výhrady vlastníckeho práva dodávateľa do okamihu zaplatenia kúpnej ceny) sa DLS stáva výlučným vlastníkom PL, vrátane všetkých jeho súčastí a príslušenstva a zostáva ním po celú dobru trvania LZ.

Podľa čl. 9.2.1 VZP v prípade, ak bude LN v omeškaní so zaplatením peňažných záväzkov vyplývajúcich z LZ, zaväzuje sa zaplatiť DLS zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania.

Podľa čl. 10.1 VZP v prípade ukončenia LZ predčasne, t.j. pred uplynutím doby leasingu spôsobom uvedeným v týchto VZP, obdrží LN od DLS oznámenie o ukončení LZ s určením miesta a termínu vrátenia PL. Na tomto mieste a v uvedenom termíne je LN povinný na vlastné náklady a nebezpečenstvo odovzdať PL DLS v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na bežné odpotrebenie zodpovedajúce zmluvnému užívaniu PL.

Podľa čl. 10.5 VZP po uplynutí doby leasingu a pri súčasnom splnení všetkých záväzkov LN vyplývajúcich z LZ, t.j. po riadnom ukončení LZ je LN oprávnený kúpiť PL, a to za kúpnu cenu uvedenú

v LZ. Písomné oznámenie o využití opčného práva je LN povinný zaslať DLS spravidla 14 dní vopred, najneskôr v deň uplynutia trvania leasingu podľa LZ.

Podľa čl. 11.1 VZP ak nie je v LZ dohodnuté inak, LZ končí: 11.1.1 uplynutím doby leasingu, uzavretím kúpnej zmluvy medzi DLS a LN a zároveň úplným splnením akýchkoľvek povinností LN voči DLS vyplývajúcich z LZ; 11.1.2 dohodou medzi DLS a LN; 11.1.3 trvalým vyradením PL DLS z užívania v dôsledku jeho zničenia alebo odcudzenia; 11.1.4 výpoveďou alebo odstúpením zo strany DLS.

Podľa čl. 11.5 VZP v prípade ukončenia LZ podľa bodu 11.1.3 týchto VZP je LN povinný zaplatiť DLS všetky dovtedy vzniknuté a nezaplatené peňažné záväzky, vrátane ich príslušenstva. Ďalej je LN povinný zaplatiť DLS ako náhradu škody čiastku, ktorej výška bude vypočítaná ako súčet všetkých leasingových splátok splatných po dni ukončenia LZ a kalkulovanej zostatkovej hodnoty PL uvedenej v LZ. Táto suma bude znížená o prípadnú náhradu od poisťovne a prípadné ďalšie výnosy súvisiace s ukončením LZ (ako napr. predaj zbytkov PL) a zvýšená o náklady, ktoré vznikli DLS v súvislosti s ukončením LZ. V prípade, ak dôjde k ukončeniu LZ v dôsledku zničenia PL, je DLS oprávnený zvýšiť čiastku, ktorú je LN povinný zaplatiť DLS podľa tohto bodu VZP o zostatkovú cenu PL alebo jej časť, ktorú si DLS nebude môcť uplatniť ako daňovo uznateľný náklad.

Podľa čl. 11.6 VZP, lízingový prenajímateľ je okrem iného oprávnený okamžite vypovedať lízingovú zmluvu, ak lízingový nájomca je viac ako 30 kalendárnych dní v omeškaní so zaplatením akéhokoľvek peňažného záväzku v zmysle lízingovej zmluvy alebo VZP (takéto porušenie je v zmysel čl. 11.6 VZP považované za porušenie zmluvy podstatným spôsobom).

Podľa čl. 11.11 VZP, v prípade ukončenia lízingovej zmluvy výpoveďou podľa bodu 11.6 VZP, je žalobca oprávnený žiadať od žalovaného popri dlžných sumách leasingových splátok s príslušenstvom zaplatenie náhrady škody (resp. zmluvnej pokuty) vo výške všetkých leasingových splátok splatných po dni ukončenia lízingovej zmluve ako aj kalkulovanej zostatkovej hodnoty predmetu lízingu.

Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, kde je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Podľa sú strany sporu „povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“. Rovnaké povinnosti ich zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania najmä : „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“. V zmysle odbornej literatúry k výkladu ust. :

Povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia

Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v . za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich

pravdivo a úplne). Toto tzv. materiálne vedenie sporu je imanentnou súčasťou sociálnej koncepcie civilného procesu, ku ktorej sa hlási.

Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno.

Dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana - nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi. Inak povedané, dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.“(viď komentár Praha; C.H.BECK 2016, komentár k ).

10. Strana sporu musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Základnou procesnou povinnosťou strany sporu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, následne toto tvrdenie preukázať. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu , v zmysle ktorého „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.

11. Súd hodnotí dôkazy v zmysle podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená ak zákon neustanovuje inak. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené, alebo porušené právo. Žalovaný je povinný za predpokladu, že chce byť úspešný v spore tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že počas sporu neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, žeby táto skutočnosť bolo nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdil ( viď uznesenie NS SR z 24.06.2010 sp.zn.: .)

12. Medzi sporovými stranami boli uzavreté zmluvy o leasingu v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák.. Súčasťou zmlúv boli Všeobecné zmluvné podmienky leasingu, s ktorými sa nájomca oboznámil a súhlasil s nimi pri podpise leasingovej zmluvy. Leasing je charakterizovaný ako prenájom s právom, niekedy aj povinnosťou, kúpy prenajatej veci, pričom ide o prenájom veci dlhodobej spotreby. Leasing ako taký nie je upravený v žiadnom osobitnom právnom predpise, ekonomickej podstate finančného leasingu nezodpovedá žiaden typ zmluvy upravený či už v Obč. zák. alebo Obch. zák.. Ide o kombináciu nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy. Zmluvy o leasingu sú preto najčastejšie uzatvárané ako nepomenované zmluvy podľa § 269 Obch. zák. alebo podľa § 51 Obč. zák.. V danom prípade však boli uzatvárané zmluvy o leasingu, kedy v samotných zmlúv sa zmluvné strany dohodli na predmete nájmu, dobe nájmu v mesiacoch od dátumu prevzatia predmetu nájmu leasingovým nájomcom, taktiež bola dohodnutá mesačná splátka nájomného pri každej zo zmlúv. Zmluva o finančnom leasingu zaniká uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá. Leasingový nájomca je povinný vrátiť predmet nájmu, a to na základe pokynov alebo po riadnom ukončení LZ je nájomca oprávnený kúpiť za kúpnu cenu uvedenú

v zmluve. Žalobcovi predčasným ukončením zmlúv, a to z dôvodu výpovede zo strany žalobcu pre neplatenie nájomného zo strany žalovaného vznikol nárok na zaplatenie jednotlivých súm tak ako boli vyčíslené. Spolu tento nedoplatok leasingového nájomcu predstavuje výšku žalovanej istiny. Žalovanému boli doručené aj faktúry, v ktorých bola vyúčtovaná škoda spočívajúca vo vynaložení nákladov v súvislosti s odobratím predmetu lízingu podľa lízingovej zmluvy č. 17/00244 a jeho následným predajom vznikli náklady vo výške 822,- eur + DPH (faktúra AUKČNÉ CENTRUM s.r.o. č. FV200428) + 1.700,- eur + DPH (faktúra Autodoprava MX3x s.r.o. č. 10200275), t.j. spolu vo výške 2.522,- eur + DPH. Žalobcovi v súvislosti s odobratím predmetu lízingu podľa lízingovej zmluvy č. 17/00267 a jeho následným predajom vznikli náklady vo výške 302,- eur + DPH (faktúra AUKČNÉ CENTRUM s.r.o. č. FV200429). Žalobcovi v súvislosti s uskladnením predmetov lízingu podľa lízingovej zmluvy č. 17/00244 a lízingovej zmluvy č. 17/00267 vznikli náklady vo výške 91,- eur + DPH (faktúra AUKČNÉ CENTRUM s.r.o. č. FV200227). Žalobca uvedené faktúry dodávateľom aj riadne uhradil. Celkovo tak žalobcovi vznikli náklady vo výške 3.498,- eur, ktoré súd priznal. Uvedené náklady boli nevyhnutne vynaložené za účelom speňaženia predmetom lízingu, nakoľko žalobca pre ne nemal žiadne iné využitie. Žalobca si uplatnil uvedenú škodu v predžalobnej výzve zo dňa 13. 1. 2021. Uvedený nárok bol splatný bez zbytočného odkladu po doručení danej predžalobnej výzvy. Žalobca si žalobou uplatňuje úrok z omeškania vo výške 14 % ročne (t.j. len časť úroku z omeškania podľa čl. 9.2.1 VZP) zo sumy 3.498,- eur až od 29.01.2021 do zaplatenia. Podľa tvrdenia žalobcu tento zabezpečil predaj všetkých predmetov lízingov (z ukončených lízingových zmlúv) za ceny, za ktoré bolo možné tieto predmety lízingov predať, zohľadňujúc ich stav, ako aj dopyt trhu. V jednotlivých faktúrach, ktoré boli vystavené po predčasnom ukončení zmlúv sú vysvetlené jednotlivé položky s presne uvedenou výškou, ktorá je voči žalovanému uplatňovaná titulom náhrady vzniknutých nákladov. Žalobcovi predčasným ukončením zmlúv vznikol nárok na zaplatenie neuhradených leasingových splátok ako aj náhrad tak ako je vyššie uvedené.

13. Žalobca postupoval v súlade s uzatvorenými leasingovými zmluvami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, kedy po ukončení leasingových zmlúv pristúpil k odpredaju predmetov leasingov, pričom výťažok použil na uspokojenie časti pohľadávok, ktoré evidoval voči žalovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že výťažok z predaja predmetov leasingov nepostačoval na uspokojenie žalobcu v celom rozsahu, pristúpil žalobca k súdnemu vymáhaniu svojej pohľadávky.

14. Súd konštatuje, že žalobca riadne preukázal listinnými dôkazmi nárok, ktorý je uplatňovaný voči žalovanému titulom predčasne ukončených zmlúv o leasingu naopak žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré tento aj preukázal listinnými dôkazmi. Predmetné konanie je konaním sporovým, v ktorom sa rieši spor o právo kde žalovaný a žalobca stoja proti sebe ako odporcovia. Úspech jedného v spore znamená neúspech druhého. Bolo by v rozpore so zásadami na ktorých stojí , aby súd nútil jednu stranu k oznámeniu informácií nevyhnutných k úspešnému vedeniu sporu druhou stranou. Žalovaný nesplnil ani povinnosť tvrdenia ( povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam) ani dôkaznú povinnosť. Žalovaný taktiež svoju povinnosť do dňa rozhodnutia súdu nesplnil, a preto súd žalobe ako dôvodnej v časti zaplatenia istiny vyhovel. Z dôvodu späťvzatia žaloby súd postupoval podľa §, 145 ods. 2 a konanie v časti zastavil, keďže došlo k čiastočnému spätvzatiu žaloby. Žalobu možno účinne vziať späť až do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a ani zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa prvá veta úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

15. Dňa 01.02.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to , ktorým sa mení a dopĺňa

Zb. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (úplne nové vykonávacie nariadenie k ).

Podľa , , Nariadenia vlády č. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

16. Keďže žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve. Podľa čl. 9.2.1 VZP má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne, t.j. 18,25 % ročne. Žalobca si uplatnil v žalobe úrok z omeškania vo výške 14 % ročne (t.j. menej, než na ktorý má nárok podľa VZP.)

Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle preukázané či došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Táto okolnosť sa však nedá generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca, a to v percentuálnom vyjadrení 96,12 % a úspech žalovaného predstavoval len 1,94 %. Odpočítaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, t. j. 96,12 % - 1,94 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,12 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých podľa , návrh na súdny výkon rozhodnutia.