Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/334/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30807484, so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, Matice Slovenskej 10, Prievidza, proti povinnému: R. O., s.r.o., IČO: XXXXXXXX, A. F. XX/X, R., pre vymoženie 1449,15 eur s prísl., na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. 3. 2011, č.k. -14, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov zastavenej exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že na návrh oprávneného a na základe vykonateľného exekučného titulu sa pred súdnym exekútorom začalo exekučné konanie. V priebehu exekúcie dňa 15. 4. 2010 bol na okresný súd doručený návrh oprávneného na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Z výpisu z obchodného registra povinného súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -35 zo dňa 2. 11. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 1. 2011 súd zrušil povinného bez likvidácie. Podľa v spojení s , , sa obchodná spoločnosť z obchodného registra dňom 2. 2. 2011 vymazáva. Spoločnosť nemá právneho nástupcu. Z uvedeného vyplýva, že povinný tak ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. nemá právnu subjektivitu a preto by ďalšie pokračovanie exekúcie bolo neprípustné. Preto súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. O trovách zastavenej exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Citoval ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, ktoré v princípe znáša povinný. Uviedol, že z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v , Exekučného poriadku. Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Samotnú skutočnosť, že došlo po viac ako troch rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie je, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, čo môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Povinnosť oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa Exekučného poriadku sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu. V danom prípade ani na základe tohto odseku nie je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku povinného- právnickej osoby.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že mu prizná trovy exekúcie v uplatnenom rozsahu, v sume 105,54 eur. Poukázal na ust. § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora. Vyslovil názor, že podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je možné analogicky zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípadoch, keď došlo k výmazu povinného ex offo z obchodného registra a momentom výmazu povinného z obchodného registra povinný stratil majetok. Poukázal na to, že náklady súdneho exekútora na výkon exekúcie reálne vznikli, keďže exekúcia bola začatá v súlade s Exekučným poriadkom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor je štátom určená splnomocnená osoba na vykonávanie exekúcie, ktorá nie je oprávnená návrh na vykonanie exekúciu odmietnuť a nie je oprávnený ani v exekúcii nekonať. Keďže povinný bol z obchodného registra vymazaný, povinnosť uhradiť trovy prináleží oprávnenému, v ktorého prospech bola exekúcia vedená, pričom oprávnený musí minimálne znášať náhradu hotových výdavkov, ktoré boli v prospech exekúcie vynaložené.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach odvolania, t.j. vo výroku o náhrade trov zastavenej exekúcie a zistil, že v tejto časti je potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa ako vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil, že v predmetnej veci súd prvého stupňa výrokom, ktorý nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť ( ) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, a to podľa Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať).

Samostatným výrokom rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, keď povinný bol vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania a súd nezistil žiadnu procesnú zodpovednosť oprávneného na zastavenie exekúcie, ktorá by odôvodňovala jeho zaviazanie na zaplatenie trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávneného nie je možné zaviazať k zaplateniu trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov zastavenej exekúcie postupoval podľa ust. § 196 a nasl. Exekučného poriadku.

Z ust. § 196 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti podľa citovaného zákona odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Kto má povinnosť uhradiť tieto náklady súdneho exekútora, vymedzuje striktne a jednoznačne Exekučný poriadok v ust. § 197 ods. 1 tak, že tieto náklady uhrádza povinný. V prejednávanej veci je nepochybné, že zákonnú povinnosť povinnému nie je možné uložiť, pretože povinný bol v priebehu exekúcie dňa 19. 5. 2009 vymazaný z obchodného registra ex offo bez toho, aby jeho práva a povinnosti prešli na právneho nástupcu.

V prejednávanej veci sa súdny exekútor v odvolaní domáha, aby táto povinnosť bola uložená oprávnenému.

V zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 zásadne uhrádza povinný. Tak ako bolo uvedené vyššie, citované zákonné ustanovenie v danom prípade aplikovať nie je možné, pretože bolo nepochybne preukázané, že povinný počas exekúcie bol vymazaný z obchodného registra. Pre uloženie povinnosti nahradiť trovy zastavenej exekúcie oprávnenému, Exekučný poriadok v ust. § 203 vyžaduje určité, tam vymedzené podmienky. Podľa odseku 1 môže takúto povinnosť uložiť oprávnenému len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. V danom prípade zo spisu vyplýva, že takéto zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie nie je možné vyvodiť, keď výmaz povinného z obchodného registra je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol predvídať. Zo spisu nie je

možné vyvodiť ani iné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a preto nie je možné ustáliť dôvod na uloženie náhrady trov exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Zo spisu zároveň vyplýva, že v danom prípade nebola exekúcia zastavená pre nedostatok majetku povinného, ale z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t.j. preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Keďže v danom prípade nebola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. preto, že by majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, ale z iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nebolo možné uložiť oprávnenému nahradiť trovy zastavenej exekúcie ani podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V prípade, ak súd rozhodne o trovách exekúcie a teda vysloví, akú sumu bude účastník exekučného konania povinný zaplatiť exekútorovi titulom trov, ukladá mu totiž určitú povinnosť, ktorú podľa článku XIII ods. 1 písm. a) SR možno ukladať len zákonom alebo len na základe zákona a v jeho medziach.

Preto krajský súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .