Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-48-2011.pdf
PDF · 84.95 KB
No categories available
2CoE/48/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným: 1/ Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, 2/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, o vymoženie istiny 928,32 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1751/2011-11 zo dňa 10. júna 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Ex. por., § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej v uviedol, že oprávnený sa návrhom vykonanie exekúcie podaným dňa 12.5.2011, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.5.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinným a to na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-1557/10-MK vydaný dňa 2.11.2010 JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.2.2011 a vykonateľnosť dňa 16.2.2011. Predmetným exekučným titulom bola povinným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 938,32 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. predložil dňa 2.6.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. proti povinnému o vymoženie 928,32 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného titulu - vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 29.1.2008 uzatvoril oprávnený (v tom čase až do 14.02.2008 vystupujúcim pod obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.) ako veriteľ s povinným v 1. rade ako dlžníkom, zmluvu nazvanú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru „Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400006421“, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému v 1. rade úver vo výške 1.164,71 eur a povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 24 mesačných splátkach vo výške 48,53 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy. Predmetnú zmluvu rozhodca v rámci rozhodcovského konania posúdil ako zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, kde poukázal na to, že zmluva bola dojednaná ako právny vzťah, na ktorý sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Rozhodca vychádzal z bodu 19.11 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvého stupňa v prvom rade skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom úvere“ zo dňa 29.1.2008, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou označenou ako „Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru „Zmluva o revolvingovom úvere“ je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako „Zmluvy o revolvingovom úvere“, ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkmi (povinnými) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním predmetných Zmluvných dojednaní, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne článku 18 označeného ako „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“ vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli nasledovné dôvody. V zmluvných dojednaniach v bode 18.1 bol upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere, jednak cestou súdu alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval na žalobcovi. Možnosť výberu je podľa názoru súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Tu sa súd prvého stupňa zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej doložky podľa ktorej „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením a neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov (JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Michal Krnáč, Mgr. Erik Končok). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade Veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. V predmetnej veci vydal rozsudok JUDr. Michal Krnáč, ktorého vopred stanovil oprávnený. Rozhodca, ktorého si vyberá oprávnený je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Tak tomu bolo aj v predmetnej veci, pretože rozhodca súčasne doručoval žalovanej výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a zároveň doručil ihneď aj rozhodcovský rozsudok. Žalovaní, teda spotrebitelia, nemali žiadnu možnosť ovplyvniť tak výber rozhodcu a vyjadriť sa k návrhu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale aj úniovým právom, súd prvého stupňa žiadosť zamietol v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka rozhodcovskú doložku nezakazuje, zakazuje v nej len také ustanovenia, ktoré by vyžadovali aby sa postupovalo výlučne v rozhodcovskom konaní. Aj v takomto prípade by bola neplatná len takáto časť rozhodcovskej doložky, nie doložka samotná. Cieľom úpravy podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Uvedené
ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Z rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, prečo súd nerozhoduje na základe zákona, ale v rozpore s ním a v rozpore s vôľou zákonodarcu vyjadrenou v dôvodovej správe. Tvrdenia a pochybnosti o zaujatosti rozhodcov sú zdôrazňované argumentáciou založenou na predpoklade, že pri rozhodovaní rozhodcu v rozpore so záujmami oprávneného sa tento obráti na iného rozhodcu. Oprávnený zásadne odmieta a ohradzuje sa voči tvrdeniam súdu týkajúcich sa spochybňovania nezávislosti rozhodcov. Pokiaľ súd chcel takéto pochybnosti vysloviť, mal sa dôkladne oboznámiť s celým rozhodcovským konaním a vysloviť v uznesení konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce takýto záver. Nakoľko takéto skutočnosti absentujú, napadnuté uznesenie sa potom dôvodne javí ako rozporné so zásadou rovnosti účastníkov v konaní ako aj s čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Odkazy na judikatúru Súdneho dvora EÚ predstavujú zo strany exekučného súdu účelovú a skresľujúcu selekciu nielen spomedzi jeho rozhodnutí, ale najmä z odôvodnenia týchto rozhodnutí. Podľa oprávneného súdom používané rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú použiteľnosť, sú výkladom ku konkrétnej fáze súdneho konania. Najvýraznejšie túto skutočnosť potvrdzuje odkaz na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, pričom poukázal na bod 37, 40 a 47 rozhodnutia Asturcom. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. teda popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. V čase vydania rozhodcovského rozsudku a po ňom tento dôvod bol v zákone výslovne vymedzený. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 uvedeného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia Ex. por. ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Vo veci Mostaza Claro bolo pripustené, aby opomenutie namietať nekalosť podmienky v základnom konaní mohlo byť napravené v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie však v konaní o výkon takého rozhodnutia. Vnútroštátny súd napráva opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ako to bolo vo veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku Mostaza Claro, ale ani aby úplne nahrádzal celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, akou je pasívny prístup žalovaného vo veci samej, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Oprávnený odkázal aj na rozsudok a postup Okresného súdu Žilina č.k. 14C/166/2008-82 zo dňa 26.05.2009, ktorý konal o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaného z dôvodu tvrdeného porušenia rovnosti účastníkov konania a neplatnosti rozhodcovskej doložky. Uvedený rozsudok sa stal právoplatným. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok, aby súd uložil povinnej zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,54 eur vrátane DPH.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti zamietol. Preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.