Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-75-2011.pdf
PDF · 83.01 KB
Case nature
11CoP/75/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: W. K., nar. X.X.XXXX a V. K., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/XX, M. a W. K., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX/XX, M., t.č. bytom K. XXXX/XXA, M., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 20.6.2011, č.k. 5P/94/2010-64, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého W. zo sumy 24,50 eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne a na mal. V. zo sumy 24,50 eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2010. Určil nedoplatok na zročnom výživnom na mal. W. a na mal. V. za obdobie od 1.11.2010 do 30.6.2011 na každého z nich vo výške 221,75 eur, ktorý povolil otcovi splácať v mesačných splátkach na každého po 10,- eur spolu s bežným výživným. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 10C/110/2008-124 zo dňa 25. februára 2009 v časti výživného na mal. W. a mal. V.. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. W. a mal. V. na každého zo sumy 24,50 eur na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2010 a to z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane otca, keď tento sa zamestnal a na strane matky došlo k zníženiu príjmu. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že matka je zamestnaná v spoločnosti KRON SK s.r.o., Senica, kde v r. 2010 dosahovala čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 419,78 eur a za obdobie 1-5/2011 mala čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 348,74 eur. Okrem maloletého W. a V. majú rodičia vyživovaciu povinnosť k dvom plnoletým dcéram - N. nar. XX.X.XXXX a E. nar. 11.X.XXXX, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s matkou a sú ešte nezaopatrené, keď N. navštevuje SPŠ v Myjave a E. navštevuje Gymnázium v Senici. Maloletí W. a V. navštevujú 4. ročník základnej školy. Matka žije s deťmi v 3- izbovom byte, za ktorý mesačne platí nájomné vo výške 169,- eur, za elektrinu 22,56 eur, za rozhlas a plyn 10,64 eur a za odvoz komunálneho odpadu 9,20 eur. Otec je zamestnaný v spoločnosti Technické služby Senica a.s., kde v r. 2010 mal čistý priemerný mesačný zárobok v sume 398,60 eur a za obdobie 1-5/2011 mal čistý priemerný mesačný zárobok v sume 353,95 eur. Býva na ubytovni, kde mesačne platí nájomné vo výške 100,- eur a za posledných 5 mesiacov mu vznikol nedoplatok. Na výživu mal. W. a V. prispieva len nepravidelným platením výživného. Má zdravotné problémy, s čím má zvýšené výdavky na nákup liekov a to mesačne okolo 20,- eur. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2, § 26, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a mal preukázané, že maloleté deti W. a V. pochádzajú z manželského vzťahu rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Senica, č.k. 10C/110/2008-124 zo dňa 25. februára 2009 (právoplatný 6.3.2009), maloleté deti: W., V., N. a E. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí na každé z detí v sume po 24,50 eur mesačne. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorý sa zamestnal a taktiež vekom vzrástli i výdaje na výchovu a výživu maloletých detí. Po porovnaní majetkových, sociálnych pomerov oboch rodičov súd zistil, že zárobky rodičov sú v zásade rovnaké (otec 353,95 eur mesačne, matka 348,74 eur mesačne), avšak napriek tomuto faktu, otec nie je schopný z tohto príjmu platiť ani svoje mesačné výdavky (dlh na nájomnom za 5 mesiacov) a taktiež neplatí súdom určené výživné na maloleté deti. Matka však z rovnakého príjmu musí zvládnuť nielen výživu seba, ale aj výživu 4 detí, a preto je nútená opakovane žiadať o pôžičku svoju rodinu. Okrem výživy dcér E., N. a mal. detí W. a V. obaja rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na zistené majetkové pomery rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí súd dospel záveru, že od matky nie je možné spravodlivo žiadať, aby celá finančná ťarcha výživy 4 detí spočívala len na nej samej, pretože obidvaja rodičia sú povinní finančne sa podieľať nielen na výžive, ale aj na výchove svojich detí, pričom nie je možné opomenúť ani osobnú starostlivosť matky o deti, a preto súd zvýšil výšku výživného otca voči mal. W. a V. u každého na sumu 40,- eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2010, keď návrh bol podaný na súd v novembri 2010, a v tom čase bol otec už dlhšiu dobu zamestnaný. Keďže otec doposiaľ neprispieval na výživu svojich synov súdom určenou výškou výživného, vznikol mu za obdobie od 1.11.2010 do 30.6.2011 spolu so zvýšením výživného nedoplatok vo výške 221,75 eur na každé z detí, ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec detí, ktorý uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, pretože je nereálne, aby zo svojho mesačného príjmu platil výživné na maloletého W. a V. po 40,- eur mesačne na každého a na dcéry E. a N. na každú po 24,50 eur mesačne. Poukázal tiež na to, že mesačne platí nájomné vo výške 95,- eur, avšak nájomná zmluva v tejto ubytovni bola ukončená k 30.6.2011 a v novej ubytovni by mal platiť nájomné mesačne vo výške 160,- eur. Uviedol, že vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav, s ktorým má zvýšené výdavky (mesačne od 20,- eur do 27,- eur) si nemôže zabezpečiť ani ďalšie zamestnanie, ktoré by vykonával popri súčasnom zamestnaní. Na základe uvedeného súhlasil so zvýšením výživného na sumu 30,- eur na každé z maloletých detí.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pretože súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní primerane zohľadnil potreby a vek maloletých detí a tiež schopnosti a možnosti otca platiť na ich výživu na každého po 40,- eur mesačne.
Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení zo dňa 29.7.2011 k odvolaniu otca uviedla, že žiada odvolací súd priznané výživné vo výške 40,- eur na každého zo synov potvrdiť, aj keď je nedostačujúce a odvolanie otca ako neopodstatnené zamietnuť. Vo svojom vyjadrení poukázala na to, že viackrát pri určení výživného vyšla otcovi v ústrety a prihliadalo sa na jeho výdavky, keď ona svoje osobné výdavky neuvádzala a taktiež neuviedla, že aj ona má zhoršený zdravotný stav, pretože považuje za prvoradé, aby mali deti dostatočne kryté svoje bežné výdavky a zároveň poukázala na to, že otec naposledy zaplatil výživné na deti dňa 18.2.2011 a z toho možno vyvodiť, že okrem svojich potrieb sa otec o potreby maloletých detí nezaujíma. Uviedla, že aj ona si chcela popri svojom zamestnaní privyrobiť, avšak vzhľadom na osobnú starostlivosť o maloleté deti sa to časovo nedalo zvládať.
Krajský súd Trnava ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné postupom bez nariadenia pojednávania, zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5P/94/2010 je zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. deti W., nar. X.X.XXXX a V., nar. X.X.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné otca na
maloleté deti zvýšené zo sumy 24,50 eur na 40,- eur mesačne, bol určený nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 221,75 eur na každého z nich za obdobie od 1.11.2000 do 30.6.2011.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď porovnaním pomerov a okolností, z ktorých sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom dospel k záveru, že k podstatnej zmene pomerov došlo najmä na strane otca, ktorý bol v čase posledného rozhodnutia nezamestnaný, poberal dávky v hmotnej núdzi a v súčasnosti je už dlhšiu dobu zamestnaný a má príjem 354,- eur mesačne ako aj na strane maloletých detí, ktoré sú od doby posledného rozhodnutia o výživnom o dva roky staršie, v dôsledku čoho sa podstatne úmerne veku zvýšili náklady, spojené s ich výživou. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, u ktorej sa znížil jej zárobok a to zhruba o 115,- eur (v r. 2008 - 464,- eur, v súčasnosti 349,- eur), avšak nie zavinením matky, ale v dôsledku hospodárskej krízy, ako to uviedol jej zamestnávateľ. V súčasnosti tak rodičia maloletých detí majú rovnaký príjem - otec 354,- eur mesačne a matka 349,- eur mesačne, keď obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke. Takto zmenené pomery, teda zvýšenie príjmu otca a nárast odôvodnených potrieb dieťaťa opodstatňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že za primerané zvýšenie výživného otca na každé z oboch maloletých detí treba považovať sumu 40,- eur mesačne, pretože takto určeným výživným sa u oboch maloletých detí kryjú len ich základné a bežné potreby. Túto sumu považoval odvolací súd za primeranú aj vzhľadom k príjmu otca - 349,- eur mesačne, pričom zohľadnil tú skutočnosť, že príjem matky je rovnaký a matka z rovnakého príjmu vie zabezpečiť nielen krytie svojich osobných potrieb (rovnako ako otec), ale aj výživu štyroch detí. Odvolací súd je toho názoru, že otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom zo zákona, táto vyživovacia povinnosť je prvoradá, a preto je otec povinný usporiadať si svoje výdavky a náklady tak, aby najskôr bola uspokojená jeho vyživovacia povinnosť voči deťom, keď navyše v konaní bolo preukázané, že sa na výchove a výžive inak ako platením výživného nepodieľa, a aj to neplatí riadne. Skutočnosti, tvrdené otcom v odvolaní, týkajúce sa jeho predpokladaných zvýšených výdavkov ohľadne nájomného, nebolo možné v tomto konaní zohľadniť, pretože pri určení výšky výživného sa prihliada na výdavky, ktoré rodičia už vynakladajú a otec sám vo svojom odvolaní uvádza, že zvýšené nájomné ešte neplatí. V prípade podstatnej zmeny pomerov u ktoréhokoľvek z účastníkov konania je možné na základe návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, keď v rámci takéhoto konania sa zisťuje aj dôvod takejto zmeny, napr. či nedošlo k zníženiu príjmu rodiča bez vážneho dôvodu a tiež, či zvýšené výdavky sú dôvodné.
Odvolací súd preto v časti určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom i v súvisiacej časti určenia nedoplatku na zročnom výživnom rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.