Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Er/1009/2003

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: AMIREX Nitra, spol. s r.o., Hodžova 7, Nitra, IČO: 31 444 296, zast. Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 34, proti povinnému: ZUZIDENT, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, Alžbetina 24, Košice, IČO: 31 732 259, o vymoženie 4.534,58 € s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 1467/2003, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II. Exekúciu zastavuje.

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 1. 2001, exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 9. 3. 2000, č. k. a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 15. 2. 2001, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Edita Šupová. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 9. 10. 2001, sp. zn. , bol vykonaním exekúcie na návrh oprávneného poverený súdny exekútor Mgr. Erik Tóth. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 1. 8. 2003, č. k. -6, bol vykonaním exekúcie na návrh oprávneného poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal.

Dňa 8. 9. 2010 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra dňa 20. 10. 2004. Súdny exekútor zároveň požiadal súd o schválenie trov exekúcie v celkovej výške 100,08 €.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak

Podľa § 57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa (ďalej len ) sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( ).

Podľa , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa v znení neskorších predpisov, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Spôsobilosť byť účastníkom konania (spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti) je procesnou podmienkou konania. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva a táto podmienka musí byť splnená v čase začatia konania až do jeho skončenia. Povinný bol počas exekučného konania vymazaný z obchodného registra, teda nemá v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona spôsobilosť byť účastníkom konania. Splnenie podmienky procesnej subjektivity súd skúma aj bez návrhu po celý čas konania, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok konania.

Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. V nadväznosti na tento dôvod zastavenia exekúcie, súd rozhodol aj trovách exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, náklady podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza povinný.

Podľa § 199 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo dňa 20. 10. 2004, nakoľko uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 8. 2004, č. k. -19, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka pre nedostatok majetku.

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že nie je možné v danom prípade aplikovať ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko dôvodom, pre ktorý súd zastavil exekúciu, nebola skutočnosť, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie, ale strata právnej subjektivity a tým aj spôsobilosti byť účastníkom konania povinného, preto ďalej uvažoval o použití ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, súd má možnosť, a nie povinnosť, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený výkonom niektorého zo svojich procesných práv zavinil vznik niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených v Exekučnom

poriadku. Teda v danom prípade musí byť preukázané, že existuje kauzálny nexus medzi konaním oprávneného a dôvodom, pre ktorý bola exekúcia zastavená. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu: nález Ústavného súdu -16, v ktorom konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení č. k. -11 a v uznesení č. k. -12.

V inom uznesení Ústavného súdu, č. k. -11 zo dňa 22. 4. 2010, konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie č. k. -17 zo dňa 7. 8. 2008).

V uznesení zo dňa 2. 4. 2008, č. k. -14, konštatoval, že „ani v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver vyplýva z dikcie Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podmienku náležitej opatrnosti však nemožno vykladať tak, ako to urobil sťažovateľ v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. -12 z 24. októbra 2006, teda tak, že každý oprávnený, ktorý podáva návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi musí predvídať aj možné zastavenie exekúcie, pretože táto možnosť je tu vždy a s týmto rizikom návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podáva. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon nestanovuje podľa názoru sťažovateľa žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

V danom prípade je vhodné poukázať aj na závery Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutia vedené pod č. 23360/08 a 31303/08, ktorými súd vyhlásil sťažnosti súdneho exekútora za neprijateľné), v ktorých vyslovil právny názor, že sťažovateľova profesia (sťažovateľ je súdnym exekútorom) so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Zdôraznil, že uvedené vyplývalo z právnych predpisov, ktoré boli súdnemu exekútorovi známe vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Sťažovateľ však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú od 1. septembra 2005 exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, preto bremeno, ktoré súdny exekútor v tomto prípade znášal, nebolo neprimerané alebo z iného dôvodu neakceptovateľné a nepredstavovalo nútenú prácu v zmysle článku 4 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd.

V prejednávanom prípade nemožno konštatovať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, nakoľko ten si len uplatňoval svoje právo vyplývajúce z exekučného titulu. Je zrejmé, že oprávnený nemohol zaviniť zastavenie exekúcie, nakoľko zánik právnej subjektivity právnickej osoby viaže zákon (z. č. v znení neskorších predpisov) na konkrétne dôvody, ktoré nemôže za žiadnych okolností spôsobiť oprávnený realizovaním niektorého z procesných úkonov v exekučnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že

neboli splnené predpoklady stanovené zákonom na to, aby súd mohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, teda zavinenie oprávneného, následkom ktorého by došlo k zastavenie exekúcie, preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Takýto právny záver súdu je v súlade nielen s Exekučným poriadkom, ale aj s a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, čo opakovane potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky a taktiež aj Európsky súd pre ľudské práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.