Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-27P/45/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Darinou Dobošovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. N., D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice II, dieťaťa rodičov: D. N., F.. U., D.. X.X.XXXX, N. G. Č.. XX, G., A. R.. M.. F. G., V. Z. Z. V. S. G. D. F. X.. Č.. X V. O. N., D.. X.X.XXXX, N. D. O. Č.. XXX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Zveruje mal. Sebastiána do osobnej starostlivosti matky.

Otcovi určuje vyživovaciu povinnosť na maloletého počnúc od 1.4.2011 do budúcna vo výške 60 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého.

Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2011 do 31.10.2011 vo výške 420 eur je otec povinný uhradiť matke maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zamieta návrh na určenie výživného od 1.3.2009 do 31.3.2011.

Zastavuje konanie o úprave styku otca s maloletým.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 19.4.2011 domáhala, aby súd zveril maloletého, na čas do rozvodu manželstva, do jej osobnej starostlivosti a určil vyživovaciu povinnosť otcovi za obdobie od 1.3.2009 sumou 100 eur mesačne a upravil styk otca s maloletým bez obmedzenia a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že je na materskej dovolenke, nemá vedomosť o zamestnaní odporcu a výške jeho príjmu, pričom otec od marca 2009 na výživu maloletého jej neprispieva. Návrh matka nepodala skôr, pretože nevedela, že treba podať. V časti úpravy styku matka pred začatím pojednávania zobrala späť návrh a žiadala konanie zastaviť.

Otec uviedol, že súhlasí s výživným vo výške 25 eur mesačne.

Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého matke a otcovi určiť výživné vyššie ako minimálne výživné.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede matky vyplýva, že s otcom maloletého sú manželia v rozvodovom konaní, nežijú v spoločnej domácnosti od 9/2009. Matka poberá rodičovský príspevok, maloletý je zdravý, nie je kojený, prijíma riadnu stravu, okrem neho iné dieťa nemá. Matka býva v 2-izbovom byte u svojich rodičov. Maloletý má 2 a pol roka a je v celodennej starostlivosti matky.

Z výpovede otca vyplýva, že okrem maloletého iné dieťa nemá, dňa 29.6.2007 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, odvtedy je nezamestnaný, v júli 2009 mu odňali dávky v hmotnej núdzi, lebo sa im narodil mal. Sebastián a matke vyplácajú rodičovský príspevok. Žiadnu nehnuteľnosť nevlastní, ani motorové vozidlo. Býva u svojich rodičov v rodinnom dome, kde jeho otec prevádzkuje potraviny, pričom a on mu pri tom pomáha, jeho matka je tam zamestnaná. Spolu s nimi býva aj jeho sestra, ktorá má ďalšie potraviny v dedine, ako aj jej manžel, ktorý je zamestnaný ako príslušník polície. Ďalej otec uviedol, že má základné vzdelanie, pretože SOU stavebné neukončil, po 2. ročníku zo školy odišiel, odvtedy je nezamestnaný.

Podľa o rod., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa , , , , o rod., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa o rod., právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že rodičia maloletého sú manželia v rozvodovom konaní, avšak od 9/2009 nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý je odvtedy vo faktickej starostlivosti matky so súhlasom otca, preto súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na potreby maloletého, ktorý má 2 a pol roka a je v celodennej starostlivosti matky a možnosti otca, ktorý je síce evidovaný nezamestnaný, avšak z jeho výpovede vyplýva, že býva u svojich rodičov v rodinnom dome, kde jeho otec prevádzkuje potraviny a on mu tam pomáha, preto mal súd za to, že

vzhľadom na uvedené otec má dostatočný príjem na to, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 60 eur mesačne. Matka žiadala určiť výživné spätne od 1.3.2009, avšak neuviedla žiadny dôvod, ktorý by jej bránil v podaní návrhu skôr, preto súd jej návrh v uvedenej časti a to určenie výživného od 1.3.2009 do podania návrhu zamietol.

Určením vyživovacej povinnosti od podania návrhu od 1.4.2011 vo výške 60 eur mesačne vznikol otcovi dlh do 31.10.2011 vo výške 7 mesiacov x 60 eur, spolu 420 eur, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd mu uložil povinnosť, aby uhradil do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku matke maloletého.

Matka zobrala späť návrh na úpravu styku otca s maloletým, preto súd v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia konanie v tej časti zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.