Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-453-2009.pdf
PDF · 87.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2Er/453/2009
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Czech, a.s., IČO: 61860069, so sídlom v Českej republike, Pardubice, Pernštýnské nám. č. 80, proti povinnému U. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v W., U. O. Č.. XXX/XX, zast.: opatrovníkom P.. Q. X. vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Komárno, o vymoženie 109.940,-Kč s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.10.2009 domáha voči povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 109.940,-Kč s prísl., na podklade exekučného titulu - rozhodčího nálezu č.k. Va 45-10/2008-9 zo dňa 13.10.2009 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) vydaného rozhodcom JUDr. Evou Vaňkovou, so sídlom Rokycanova č. 114, Litomyšlské Předměstí, Vysoké Mýto. Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému sumu 109.940,- Kč s prísl. a trovy konania. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi dňa 17.12.2009.
Podľa § 45 ods.1, zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 46 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykonaná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný - nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho teda preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd musí skúmať obsah plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, a to z hľadiska súladu so zákonom, z hľadiska možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi.
Podľa článku 2, písm. a), b), c) smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice: a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3; b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu; c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 3 bod 1 smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 bod 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 7 bod 1 smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q) za nekalú podmienku možno považovať: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Groupo Editorial SA proti Roció Muraciano Quintero, cieľ článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok.
Po opätovnom preskúmaní návrhu oprávneného, exekučného titulu a zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.07.2006 bolo zistené, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 19.07.25006 zmluvu o revolvingovom úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom znenie definície spotrebiteľa a dodávateľa podľa článku 2 písm. b), c) smernice č. 93/13/ EHS.
Pri posudzovaní predmetu konania sa súd zaoberal aj otázkou, či môže mať smernica priamy účinok na právny vzťah medzi účastníkmi konania. Na túto otázku dáva odpoveď vyčerpávajúca judikatúra Európskeho súdneho dvora, ako príklad je možné uviesť napr. rozsudok zo dňa 10.5.2001 vo veci Komisie proti Holandskému kráľovstvu, keď ESD vyslovil, že zatiaľ čo legislatívna aktivita členského štátu nie je nevyhnutná pre implementáciu smernice, je nevyhnutné, aby národné právo zaručovalo, že vnútroštátne orgány budú účinne aplikovať smernicu v plnom znení, že právne postavenie podľa národného práva bude dostatočne presné a jasné a že osoby si budú plne vedomé svojich práv a ak to bude potrebné, môžu sa na ne odvolať pred vnútroštátnym súdom. Posledná zmienená podmienka je obzvlášť významná v prípade, keď posudzovaná smernica má priznávať práva občanom členských štátov. Tak je tomu aj v prípade smernice č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej zámerom je podľa šiesteho odseku jej preambuly chrániť občanov v postavení spotrebiteľa pri nadobúdaní tovaru a služieb na základe zmlúv, ktoré sú uzavreté podľa práva členských štátov iných ako je jeho vlastný štát. Aj v prípade ak judikatúra členského štátu vykladá ustanovenia vnútroštátneho práva spôsobom konformným s ustanoveniami smernice, nie je to dostatočné na dosiahnutie jasnosti a presnosti potrebnej pre dodržanie princípu právnej istoty. Na právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom je teda možné priamo aplikovať citovanú smernicu (v slovenských aj v českých podmienkach od 1.5.2004, t.j. od vstupu do Európskej únie), hoci by nebola implementovaná do vnútroštátneho práva, pretože smernica priamo priznáva spotrebiteľovi práva. Keďže zmluva medzi účastníkmi, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, bola uzatvorená dňa 19.07.2006, na právny vzťah medzi účastníkmi konania je možné aplikovať aj ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom ocitá vo fakticky nerovnom postavení, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).
V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 109.940,- Kč s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.07.2006 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému peňažné prostriedky vo výške 56.910,-
Kč, ktoré mal vrátiť v 24 mesačných splátkach po 4.084,-Kč. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania, ktoré v čl. 18 obsahujú Rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov (určených v rozhodcovskej doložke), ktorému žalobca doručí návrh, alebo pred iným rozhodcom zvoleným veriteľom. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Zmluva má formulárový charakter. Zmluvu mohol spotrebiteľ buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Len ťažko možno predpokladať, že si bol spotrebiteľ vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesú dojednania zmluvy. Rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dohodnutá, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Odklon od ochrany spotrebiteľa by mohol byť akceptovaný, ak by rozhodcovská doložka bola skutočne individuálne dojednaná zmluvnými stranami. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, považuje súd takéto dojednanie za nekalú podmienku, ktorá je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa, a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj zmluvné dojednania.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci na základe vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca vopred zvolený oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje smernica 93/13/EHS.
Keďže na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore s dobrými mravmi ako aj s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, bolo potrebné exekúciu zastaviť. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne (§ 45 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.