Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19P-215-2022.pdf
PDF · 111.7 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/215/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, D. E., a otca: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., toho času W. C., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2022 domáhal zníženia výživného na maloleté deti. Svoj návrh odôvodnil tým, že od 09.07.2022 je vo výkone trestu odňatia slobody. Koniec trestu je 09.01.2025. Počas výkonu trestu je pracovne zaradený. Uviedol, že jeho výplaty nedosahujú zodpovedajúcu výšku aby dokázal uhradiť súdom určenú výšku výživného. Uviedol, že má ďalšie vyživovacie povinnosti na syna B. a X.. Uviedol, že nemá žiaden ďalší príjem, a toho času sa opäť dostáva do problémov so zákonom. Uviedol, že čo sa týka majetkových pomerov, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Zníženie žiada aspoň po dobu výkonu trestu pričom v prípade prepustenia na slobodu bude opäť schopný platiť pôvodné alimenty. Nakoľko od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, navrhol znížiť výživné na zákonnú minimálnu výšku (XX eur).
2. Matka na základe výzvy súdu predložila dňa 16.01.2023 dôkazy preukazujúce jej mesačný príjem a jej odôvodnené výdavky, ako aj výdavky opatrovaných detí.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej a kolízneho opatrovníka, čítaním sa oboznámil s obsahom spisu, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XX/XXXX, a sp. zn. XXP/XX/XXXX a listinnými dôkazmi a to potvrdeniami a správami ohľadne rodičov, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Súd v konaní č. k. XC/XX/XXXX schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca na platenie výživného sumou X.XXX,- SK mesačne a súčasne upravil styk otca s maloletou tak, že styk súd ponecháva neobmedzený. O zmene úpravy styku súd rozhodol rozsudkom č. k. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým schválil dohodu o zmene styku otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený sa stýkať s maloletou každú poslednú nedeľu kalendárneho mesiaca v čase od 09:00 hod do 12:00 hod v prítomnosti matky maloletého dieťaťa.
5. Matka na pojednávaní dňa 09.02.2023 uviedla, že žiada návrh zamietnuť, z dôvodu, že práve na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, a to už samotným plynutím času, keďže od posledného rozhodovania uplynulo 15 rokov. Práve ona by mala byť tá, ktorá by žiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti. Aj jej pribudla vyživovacia povinnosť na mal. B.. To, že sa otec maloletej dostal do problémov a je vo výkone trestu, nemožno pripísať na vrub maloletej, aby táto tým bola poškodená. Rovnako ani pribudnutie vyživovacích povinností nezakladá nárok na zníženie vyživovacej povinnosti otca. Matka uvádza, že býva v 3 - izbovom rodinnom dome v D. E., ktorého vlastníkom je partner matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, spolu s maloletou R. a maloletým B.. Pracuje od XX/XXXX na ZŠ D. v pracovnej pozícii vychovávateľky, s priemerným čistým mesačným príjmom cca XXX Eur. Zdravotný stav má dobrý. Nevlastní žiaden majetok. Partner pracuje ako živnostník, s príjmom cca X.XXX Eur, v oblasti upratovacích, čistiacich služieb. Nemá inú vyživovaciu povinnosť, okrem maloletého B.. Matka uvádza, že bola dlhodobo nezamestnaná, s tým, že za 12 mesiacov pred podaním návrhu, t. j. od 10/2021 do podania návrhu, nepoberala žiadnu dávku v nezamestnanosti a nemala žiaden príjem, okrem prídavkov na deti. Ako osobné výdavky matky uviedla: bývanie, elektrika 100 Eur mesačne, plyn 90 Eur mesačne, voda 40 Eur mesačne, TV/internet 35 Eur mesačne, stravovanie 500 Eur mesačne - celá domácnosť, oblečenie 50 Eur mesačne, hygiena/drogéria 50 Eur mesačne, mobil 30 Eur mesačne, X. vlastní priateľ matky, zdravotný stav má dobrý.
6. Súd na pojednávaní zo dňa 09.02.2023 predbežne posúdil, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane otca maloletej, a teda, že v súčasnosti je vo výkone trestu a pribudli mu dve vyživovacie povinnosti, a to na mal. syna X. a na mal. B.. Nemožnosť dosahovať príjem na strane otca, z dôvodu výkonu trestu, nie je sama o sebe okolnosťou, odôvodňujúcou zníženie vyživovacej povinnosti, pokiaľ príčinou odsúdenia je zavinené konanie otca maloletej. Došlo k zmene pomerov na strane matky maloletej, a teda, že v súčasnosti pracuje a pribudla jej vyživovacia povinnosť na maloletého B.. Taktiež došlo k zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa, a teda, že v súčasnosti má 15 rokov, pričom od posledného rozhodovania uplynulo 15 rokov a došlo k podstatnej zmene pomerov.
7. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 09.03.2023 uviedol, že súhlasí s tým, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v jeho neprítomnosti. Uviedol, že je smutné, že jeho dcéra ani nevie, že existuje a nevidel ju cca 12 rokov. Uviedol, že matka maloletej zatajila pred maloletou, že existuje, pričom nezabudla zničiť jeho dobre rozbehnutú kariéru futbalového funkcionára. Uviedol, že všetky peniaze boli matke vyplatené.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. zo dňa 03.04.2023 vyplýva, že navrhovateľ nepoberal za 12 posledných mesiacov dávku v hmotnej núdzi a príspevok k dávke, náhradné výživné, štátne sociálne dávky ani peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov ani opatrovateľský príspevok.
9. Zo správy z Okresného riaditeľstva policajného zboru v R. zo dňa 12.04.2023 vyplýva, že navrhovateľ nie je evidovaný ako držiteľ a vlastník žiadneho motorového vozidla.
10. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka R. zo dňa 12.04.2023 vyplýva, že navrhovateľ nepoberá dávku v nezamestnanosti, nepoberá dôchodkovú dávku, nepoberá úrazové dávky, ani dávky garančného poistenia, poberal nemocenské dávky od 01.01.2022 do 27.02.2022 a od 14.03.2022 do 29.04.2022 v celkovej výške XXX eur.
11. Zo správy pôvodného zamestnávateľa otca B. P. - S. zo dňa 17.04.2023 vyplýva, že navrhovateľ pracoval u neho ako čašník - prevádzkar, pričom z dôvodu jeho zdravotného stavu (bolesti chrbtice) nevedel vykonávať dlhodobo uvedenú funkciu. Príjem mal v období 3/2022 a 4/2022 v celkovej výške XXX,XX. eur.
12. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody D. nad S. zo dňa 12.07.2023 vyplýva, že navrhovateľ bol dňa 13.06.2023 premiestnený do ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody C..
13. Zo správy Ústavu na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody C. zo dňa 14.11.2023 vyplýva, že navrhovateľ v období od 07/2022 do 10/2023 poberal čistý mesačný príjem v rozmedzí od XXX,XX eur do XXX,XX eur. Súdu bolo predložené aj potvrdenie pohybu peňazí navrhovateľa na konte zariadenia
za obdobie od 11. júla 2022 do novembra 2023. Súdu boli doručené prehľady zrážok výživného navrhovateľa na tri deti, z uvedeného súd zistil, že zrážky na výživné sa vykonávajú rovným dielom u troch detí, takže vo výške t. č. XX,XX eur na jedno dieťa.
14. Matka v rámci konania viackrát aktualizovala a doplnila dôkazy, ktoré preukázali jej aktuálnu finančnú situáciu a odôvodnené výdavky na maloleté dieťa.
15. Matka na súdnom pojednávaní zo dňa 11.12.2023 uviedla, že zotrvá na svojich prednesoch, uviedla, že je zamestnaná ako vychovávateľka v Základnej škole D., priemerný čistý mesačný príjem má vo výške XXX eur, poberá prídavok na mal. dieťa XX eur, náhradné výživné od štátu vo výške XXX eur, taktiež výživné od otca z W. od 8/2023 vo výške XX,XX eur, vyživovaciu povinnosť má ku 2 maloletým deťom. Prízvukovala, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť od posledného rozhodovania vo veci. Aj toho času býva v 3 izbovom rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej partner. Partner má príjem cca XXXX - XXXX eur ako živnostník v oblasti čistiacich služieb. Čo sa týka mesačných výdavkov aj na mal. dieťa poukázala na ňou predložené listinné dôkazy (čl.154 potvrdenie z očnej ambulancie, čl. 143 a nasl.). Uviedla, že nakoľko navrhovateľ je v W. a vykonáva pracovnú činnosť, sú v prospech maloletej mesačne poukázané mesačne sumy na jej výživu a okrem toho poberá aj náhradné výživné od štátu. Čo sa týka majetkových pomerov otca, nakoľko s otcom nie sú v kontakte, nemá informáciu o aktuálnej finančnej situácii otca. Dodala že ako matka maloletého dieťaťa od posledného rozhodovania vo veci nepodala žiadny návrh na zvýšenie výživného pričom chcela dosiahnuť len to, aby súdom určenú sumu výživného navrhovateľ riadne uhrádzal. Za tým účelom bola povinná oznamovať príslušným policajtom, ak sa otec neriadil podľa súdneho rozhodnutia. Na záver dodala, že otec neudržiaval kontakt s maloletou ani pred nástupom na výkon trestu.
16. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 11.12.2023 uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného na sumu 35 eur nesúhlasí a to z 2 dôvodov, ako prvý sú odôvodené potreby maloletého dieťaťa, ktoré je toho času žiačkou 1. ročníka strednej školy a je potrebné si uvedomiť, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj náklady na jeho výchovu a výživu, nie len s jej fyzickým rastom ale menia sa ceny tovarov, potravín a iných nákladov, zvýšili sa náklady spojené so školou, pričom úhrada všetkých potrieb dieťaťa vyžaduje aby aj otec na tieto náklady prispieval. Druhým dôvodom je skutočnosť, že svoju neschopnosť platiť výživné odôvodňuje tým, že je vo výkone trestu, pričom podľa názoru kolíznej opatrovníčky nie je žiadúce a ani v záujme maloletej, aby niesla následky za nezodpovedné konanie otca.
17. Súd vlastnou činnosťou zistil, že navrhovateľ bol trestným rozkazom č. k. XXT/XX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX uznaný za vinného za prečin zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) trestného zákona a bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 roky a 6 mesiacov s povinnosťou v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1.726,14 eur a podľa svojich schopností a možností priebežne uhrádzať splatné výživné. Bol mu súčasne aj uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 2 roky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.11.2018. Súd zistil, že navrhovateľ sa v skúšobnej lehote neosvedčil a uznesením tunajšieho súdu č. k. XXT/XX/XXXX- XX1 zo dňa 07.03.2022 bol jeho trest premenený na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 17.05.2022, nakoľko sťažnosť navrhovateľa bola uznesením Krajského súdu v R. pod č. XTos/XX/ XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutá. Z uznesenia č. k. XXT/XX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ ako odsúdený v skúšobnej dobe spáchal úmyselný trestný čin rovnakého druhu voči inej vyživovanej osobe, čo súd považoval za závažné porušenie podmienky a nesplnenie povinnosti viesť riadny život.
18. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
19. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
28. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom Okresného súdu O. č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Od tohto rozhodnutia, maloleté dieťa je staršie o XX rokov, pričom výdavky na starostlivosť o ňu narastajú priamo úmerne s ich vekom, fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou a školskou dochádzkou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach ich života. Výdavky maloletej súd považuje za bežné a veku primerané.
29. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodnutia bol zamestnaný ako profesionálny futbalista, býval v Z.. V čase rozhodnutia mal priemerný čistý príjem (podľa udania matky maloletej) vo výške XX.XXX,- K. v prepočte vo výške XXX eur. V čase podania návrhu bol vo výkone trestu odňatia slobody. Toho času má čistý príjem v zariadení od XXX,XX eur do XXX,XX eur mesačne. Pribudli mu 2 vyživovacie povinnosti.
30. Matka v čase posledného rozhodnutia bola zamestnaná ako administratívna pracovníčka v spoločnosti M. L. s.r.o. N., poberala štátne dávky - materský príspevok vo výške XXX eur a prídavok na dieťa vo výške XX eur. V čase podania návrhu dňa 10.04.2008 bola na materskej dovolenke, v čase vydania rozhodnutia dňa 11.06.2008 už pracovala. Toho času je zamestnaná ako vychovávateľka v T. D. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške XXX eur. Poberá prídavok na maloleté dieťa vo výške XX eur mesačne ako aj náhradné výživné od štátu vo výške XXX eur. Pribudla jej ďalšia vyživovacia
povinnosť. Žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi a s jej partnerom. Partner má príjem cca XXXX - XXXX eur ako živnostník v oblasti čistiacich služieb.
31. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania (u navrhovateľa ako aj u matky maloletej ako aj u samotnej maloletej) a preto je mieste, aby súd opätovne rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné vo výške XXX,- G. (XXXX K.) mesačne na maloletú tak, ako bolo pôvodne určené na základe rodičovskej dohody rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XC/XX/XXXX-XX. zo dňa XX.XX.XXXX. Je potrebné uviesť, že matka naďalej výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, ktorej odôvodnené potreby vzhľadom na jej vek, potreby a vývoj životných nákladov primerane objektívne narastajú, ktorú skutočnosť súd zohľadnil. Maloleté deti je od posledného rozhodnutia staršie o 15 rokov, pričom na súd do dnešného dňa nebol podaný návrh na zvýšenie výživného.
32. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
33. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R XX/XXXX).
34. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné.
35. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.
36. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z XX. 2. XXXX, sp. zn. X L. XXX/XXXX).
37. V preskúmavanej veci ide práve o prípad, v ktorom sa osoba povinná poskytovať výživu (otec) bol odsúdený za trestný čin, v dobe probačného dohľadu sa neosvedčil a jeho trest bol premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Tunajší súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti navrhovateľa pre maloletú sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreného v citovanom rozhodnutí, nakoľko dospel k názoru, že skutočnosť, že t. č. navrhovateľ je odsúdený a nachádza sa vo výkone trestu, neliberalizuje jeho konanie, ktorý sa sám bez vážneho dôvodu pripravil o možnosť zabezpečovať primeraný zdroj príjmov pre svoje neplnoleté dieťa. Skutočnosť takej povahy nemôže byť podľa názoru súdu posudzovaná v neprospech jeho syna.
38. Na strane otca, ako výživou povinného rodiča súd zohľadnil síce skutočnosť, že toho času je vo výkone trestu, má možnosť dosiahnuť príjem v obmedzenom rozsahu, pribudli mu ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, pričom súd zastáva názor, že sa od rodiča maloletého dieťaťa očakáva zodpovedný prístup k deťom. Samotná skutočnosť, že mu pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti sama o sebe nevylučuje zvýšenie výživného, má však vplyv na stanovenú výšku odôvodnených mesačných platieb z titulu výživného. Súd konštatuje, že na majetok otca maloletej bol vyhlásený osobný bankrot a to ešte predtým, než bol odsúdený za trestný čin. Súd taktiež mal preukázané, že otec maloletej zanedbával dlhodobo svoju vyživovaciu povinnosť. Súd taktiež zistil, že otec nebol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko mu bol dňa 10.08.2018 uložený trest s podmienečným odkladom s nariadením probačného dohľadu. Takže aj po odsúdení mal otec maloletej možnosť urobiť všetko preto, aby sa riadne zamestnal, našiel prácu, resp. ďalšie brigádnické práce za účelom, aby zabezpečoval potrebný obnos peňazí na výživu maloletých detí. Z jeho správania však súd má preukázané opak, kedy jeho podmienečný trest odňatia slobody bol premenený práve z dôvodu, že sa opätovne dopustil rovnakého trestného činu proti inej vyživovacej osobe. Súd má teda preukázané, že sa otec maloletej neponaučil z uvedeného správania, nepreukázal súdu svoju serióznosť a potrebný stupeň zodpovednosti ako rodiča, nanajvýš súd z prehľadu z jeho konta zo zariadenia mal preukázané, že napriek tomu, že otec maloletej občas aj vo výkone trestu disponoval finančnými prostriedkami (vklad od fyzických osôb) tie boli zo strany otca minuté v bufete zariadenia namiesto toho, aby boli dobrovoľne a pravidelne v určitých čiastkach použité na úhradu výživného pre maloleté deti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol, nakoľko súd mal za preukázané, že okrem iného by boli splnené, s poukazom na pomery maloletej, podmienky aj na zvýšenie výživného u maloletej, ku ktorému nedošlo len s poukazom na aktuálnu situáciu u otca.
39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku maloletej a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre navrhovateľa v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.