Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-57-2022.pdf
PDF · 96.68 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/57/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Súletym, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam v k.ú. G., obec G., okres H., zapísaným na LV č. XXX, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č.XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2 z r u š u j e .
II. Do výlučného vlastníctva žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX sa p r i k a z u j ú nehnuteľností v k.ú. G., obec G., okres H., zapísané na LV č. XXX, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č.XXX –záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2. .
III. Žalobca je p o v i n n ý uhradiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu XXX,- eur a to do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 11.10.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G., obec G., okres H., zapísaným na LV č. XXX, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č.XXX –záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere XXX m2.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. G. zapísaných na LV č. XXX, parcely CKN č.: XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – zast. pl. a nádvorie o výmere XX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2 v podiele 40005/40320, tak ako je to vedené pod B4 cit. listu vlastníctva. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou vyššie cit. nehnuteľností v podiele 315/40320, tak ako je to vedené pod B5 LV č. XXX, k.ú. G.. Rešpektujúc zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, mal žalobca záujem na zrušení predmetného podielového spoluvlastníctva mimosúdne dohodou tak, že by za odplatu nadobudol spoluvlastnícky podiel žalovanej na dotknutých parcelách, čím by sa stal ich výlučným vlastníkom. Návrh na mimosúdnu dohodu bol žalovanej doručovaný právnym zástupcom žalobcu a to písomným podaním zo 07. 09. 2022. Doručovaná poštová zásielka bola právnemu zástupcovi žalobcu vrátená s tým, že adresát – žalovaná ju v odbernej lehote neprevzala. Celková výmera žalobou dotknutých parciel je XXXX m2. Z uvedenej výmery spoluvlastnícky podiel žalobcu na všetkých vyššie cit. parcelách predstavuje výmeru XXXX m2 a podiel žalovanej výmeru XX m2. Vzhľadom k tomu, že u vyššie uvedených parciel ide o pozemky nachádzajúce sa v intraviláne obce G., prichádzala by do úvahy reálna deľba predmetných nehnuteľností. Prihliadajúc na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej a na účelné využitie predmetných pozemkov po ich reálnej deľbe sa reálna deľba javí ako nehospodárna, preto žalobca navrhuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutým pozemkom prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovanej žalobcovi za primeranú náhradu. Pre určenie primeranej náhrady žalobca vychádza z miestnych pomerov, podľa ktorých sa obdobné pozemky v obci G. predávajú za cenu cca 15,-€/m2.
3. Žalovanej bola žaloba doručovaná opakovanými pokusmi prostredníctvo pošty, obecného úradu a polície, avšak zásielku si neprevzala, resp. pri doručovaní cestou polície dňa 13.10.2023 odmietla prevziať písomnosť po riadnom poučení o dôsledkoch odmietnutia prevzatia písomnej zásielky s tým, že táto sa bude považovať za doručenú adresátovi. Žalovaná sa teda k žalobe nevyjadrila.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 11.12.2023. Nedostavila sa žalovaná, ktorej bolo predvolanie doručené postupom podľa § 106 CSP, § 112 CSP s tým, že zásielku súd považoval za doručenú dňom 16.11.2023. Na pojednávanie sa žalovaná nedostavila, preto súd pojednával v jej neprítomnosti postupom podľa § 180 CSP.
5. Na nariadenom pojednávaní súd vypočul žalobcu a postupom podľa § 204 CSP oboznámil podania strán sporu a listinné dôkazy, a to: žaloba, výpis z LV na č.l. 5-6, návrh na mimosúdnu dohodu na č.l. 7, doručenka na č.l. 8, úradný záznam na č.l. 40, nedoručenie zásielky na č.l. 44, ako aj ostatný obsah spisu a zistil nasledovné:
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX bolo preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísaných na LV č. XXX, parcely CKN č.: XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – zast. pl. a nádvorie o výmere XX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, XXX – záhrada o výmere XXX m2, a to žalobca v podiele 40005/40320, tak ako je to vedené pod B4 listu vlastníctva a žalovaná v podiele 315/40320, tak ako je to vedené pod B5 listu vlastníctva.
7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa snažil so žalovanou mimosúdne dohodnúť. Bol aj za jej manželom, aj za synom. Bol tam veľa krát.
8. Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, preto pri právnom posúdení veci súd vychádzal predovšetkým z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve.
9. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
10. Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
11. Podľa § 139 ods. 1 -3 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
12. Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
13. Podľa § 142 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
14. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Návrh na zrušenie spoluvlastníctva sa musí podať voči všetkým ostatným spoluvlastníkom, teda aj voči tým, ktorí mimosúdne so zrušením súhlasili. Je tomu tak preto, aby sa výkon rozhodnutia mohol uskutočniť proti všetkým spoluvlastníkom. Je tiež možné, aby na strane žalobcov vystúpilo viac spoluvlastníkov a na strane žalovaných zvyšní spoluvlastníci.
15. O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje na základe návrhu jedného alebo viacerých spoluvlastníkov súd, ktorý pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať. Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu.
16. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.
17. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v prípade, keby sa pred súdom uzavrel súdny zmier (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V takom prípade by si sami spoluvlastníci mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdu.
18. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné.
19. Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadiť, uvádza § 142 ods. 1 prvá veta OZ. Je to predovšetkým veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci.
20. V prvom rade je teda súd povinný skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr. v prípade budovy nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi).
21. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, str.3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 169/95, sp.zn. 2 M Cdo 3/2004). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (X I. XX/XX). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu (F. XX/XXXX). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (F. X/ XX, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie spomenutých nehnuteľností. Nikoho nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval a keďže žalobca ako podielový spoluvlastník pozemku podal návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom k dohode o jeho zrušení nedošlo, súd v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvom výroku rozsudku podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam zrušil.
23. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, súd riadiac sa poradím predpísaným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, stotožniac sa s názorom žalobcu, že vzhľadom na výmeru žalovanej na dotknutých parcelách, ktorá predstavuje 12 m2 javí sa ako najrozumnejší a najúčelnejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám ich prikázanie do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Žalovaná uvedené žiadnym spôsobom nerozporovala. Súd teda v druhom výroku rozsudku prikázal predmetnú parcelu do vlastníctva žalobcu, čo argumentačne zodpovedá aj požiadavke rozumného usporiadania veci, keďže vzhľadom na veľkosť podielov je uvedené najrozumnejším riešením.
24. Pri spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu je potrebné, aby sa súd vyporiadal s výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Žalobca navrhol primeranú náhradu vo výške 15 eur/m2. Žalovaná uvedenú sumu
nerozporovala. Súd po zohľadnení umiestnenia spornej parcely, jej súčasného využitia pri nerozporovaní tvrdení žalovanou dospel k záveru, že primeraná náhrada je náhrada vo výške navrhovanej žalobcom v sume 15,- eur za 1 m2.
25. Vzhľadom k uvedenému súd v treťom výroku rozsudku rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu vo výške XXX,- eur (XX m2 x 15,- eur) spôsobom v ňom uvedeným.
26. Postupujúc podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd vychádzal z judikatúry Ústavného súd ČR (vzhľadom na podobný historický základ a obdobné ustanovenia právnych predpisov a ustanovení týkajúcich sa trov konania, ich náhrady vychádzajúcim totožne ako v slovenskom právnom poriadku zo zásad úspechu/ neúspechu v sporovom konaní), s ktorou sa v tomto prípade plne stotožňuje, že cit.: „V řízení o zrušení a vypořádání spoluvlastnictví, majícím povahu iudicii duplicis, není-li žaloba zamítnuta, zpravidla nelze určit, který účastník měl ve věci plný úspěch (§ 142 odst. 1 o. s. ř.). Je proto obecným východiskem pro rozhodování o nákladech řízení souladným s ochranou vlastnického práva podle čl. 11 odst. 1 a práva na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod, aby žádný z účastníků neměl právo na náhradu nákladů řízení vůči jinému účastníku, ledaže by pro to byly dány zvláštní důvody. (Stanovisko pléna Ústavního soudu ČR sp. zn. Pl. ÚS-st. 59/23). Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých účastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady. Na základe uvedeného súd aj pri skutočnosti, že samotný žalobca nežiadal priznať nárok na náhradu trov konania, rozhodol, že stranám náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.