Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/363/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a Mgr. Jozefa Mačej v právnej veci žalobcu: N. L., nar. XX. H. XXXX, bytom U. XXXX/ XXX, K., zastúpeného advokátkou: JUDr. Ildikó Osvaldová, Štúrova 19, Levice, proti žalovanej: I.-R. K., s. r. o., sídlom H. XXXX, K., IČO: 36788724, zastúpenej splnomocnenkyňou: Tögel Sikora & TL, s. r. o., Miletičova 1, Bratislava, o zaplatenie 15.037,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 13. augusta 2010 č. k. -57, 2310200265, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 637,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 1. 1. 2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a III. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť (správne zaplatiť náhradu) žalovanej k rukám jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 822,08 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ustanovení , a , , , , , a - (ďalej tiež len „Z. p.“ v znení neskorších zmien a doplnení a tiež v znení platnom k 3. 11. 2009), (zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, t. j. antidiskriminačný zákon v znení neskorších zmien a doplnení), O. z. ( - v znení neskorších zmien a doplnení), keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovi nebola vyplatená mzda za mesiac november 2009 vo výške 637,47 eur. S odkazom na O. z. v spojení s nariadenia vlády č. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi z tejto sumy aj úroky z omeškania 9% ročne, keďže mzda mala byť vyplatená najneskôr do 31. 12. 2009 a žalobca správne žiadal priznať úroky z omeškania od 1. 1. 2010. V časti vyplatenia odstupného súd prvého stupňa žalobu zamietol, pretože žalobcovi nevzniklo právo na jeho vyplatenie, keďže pracovný pomer sa skončil dohodou a právo na odstupné vzniká len pri výpovedi podľa a Z. p.. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou vznikol dňa 1. 8. 2007 a bol uzatvorený na dobu neurčitú, dňa 31. 12. 2008 uzatvorili žalobca a žalovaná dodatok k pracovnej zmluve, ktorým bola dohodnutá mesačná mzda žalobcu vo výške 600,- eur od 1. 1. 2009. Dňa 9. 3. 2008 udelil Park Jong Hun (prezident spoločnosti SHIN WON PRECISION MOLD CO., LTD.) žalobcovi všeobecnú plnú moc na konanie, rozhodovanie a podpisovanie vo všetkých záležitostiach súvisiacich so žalovanou. Dňa 31. 3. 2009 uzatvorili žalobca (ako zamestnanec) a žalovaná (žalobca v tom čase ako konateľ žalovanej) dodatok k pracovnej zmluve platný od 1. 4. 2009, ktorým bolo dohodnuté

vyplatenie odstupného žalobcovi vo výške 24-násobku priemernej mesačnej mzdy v prípade výpovede danej zamestnávateľom (žalovanou). Dňa 3. 11. 2009 ukončila žalovaná so žalobcom pracovný pomer z dôvodu premiestnenia na iné miesto - zo Serede do Bratislavy, žalobca mal podľa platnej pracovnej zmluvy nárok na odstupné a pracovný pomer sa skončil dňa 30. 11. 2009. Súd prvého stupňa vyhodnotil písomný právny úkon označený „skončenie pracovného pomeru“ (č. l. 4) ako dohodu podľa § 60 Z. p. bez plynutia výpovednej lehoty podľa § 62 Z. p., pričom vychádzal z výpovede žalobcu, že sa so žalovaným dohodol na skončení pracovného pomeru, a preto dohoda mala byť zastretá výpoveďou, ktorá je však neplatná. Keďže žalobca uzatvoril so žalovanou dohodu o skončení pracovného pomeru, neprináleží mu právo na odstupné, ktoré je satisfakciou pre zamestnanca, ktorý stráca prácu bez vlastného pričinenia, či z dôvodov na strane zamestnávateľa. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle , keď náhradu trov - len v podobe časti zaplateného súdneho poplatku za odpor (822, eur), keďže splnomocnená zástupkyňa žalovanej si trovy právneho zastúpenia nevyčíslila - pomerne rozdelil vzhľadom na úspech žalovanej v konaní, ktorá bola úspešná v časti 95,57% (zamietajúca časť vo výške 14.400,- eur) a neúspešná v časti 4,43% (priznaných 637,47 eur).

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť podľa a v plnom rozsahu vyhovieť žalobe. S napadnutým rozsudkom nesúhlasil, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa právny úkon skončenia pracovného pomeru posúdil na jednej strane ako platný právny úkon, resp. dohodu bez plynutia výpovednej lehoty a na strane druhej čiastočne ako neplatný právny úkon. Neprihliadol na to, že žalovaná mienila dať výpoveď z dôvodu, že sťahuje svoju prevádzku, takže pracovný pomer so žalobcom by skončil i tak. Fixný dátum bez naťahovania trvania pracovného pomeru výpovednou lehotou bol dohodnutý z vôle účastníkov a žiadnym spôsobom sa tak zákon neporušil ani neobchádzal. Skončenie pracovného pomeru z dôvodu sťahovania žalovanej bolo zvýraznené tým, že sa súčasne dohodol aj záväzok žalovanej vyplatiť odstupné žalobcovi. Žalobca namietal aj tvrdenie, že dohodnutá výška odstupného je v rozpore s dobrými mravmi a je diskriminačná oproti ostatným pracovníkom tým, že on bol jediným pracovníkom - občanom SR, ostatní boli občanmi Kórejskej republiky a aké mali oni uzavreté zmluvy a s kým, vedia len oni sami. Dodal, že u žalovanej vykonával funkciu konateľa oprávneného konať v mene spoločnosti samostatne, ktorého oprávnenia mohli byť obmedzené spoločenskou zmluvou alebo valným zhromaždením s poukazom na . Taktiež uviedol, že ešte v čase súdneho konania k žiadnemu presťahovaniu žalovanej nedošlo.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto je potrebné ho potvrdiť ( a ). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 25. októbra 2011 ( ), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením ( ).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zaplatenie sumy 15.037,47 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenej mzdy a odstupného žalobcovi žalovanou pri skončení pracovného pomeru dňa 3. 11. 2009. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej nebolo žalobe žalobcu vyhovené, t. j. v časti nevyplateného odstupného vo výške 14.400,- eur a v časti náhrady trov konania.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím i jeho odôvodením a k dôvodom odvolania žalobcu len dodáva:

Podľa § 13 ods. 1 Z. p. zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Podľa odseku 3 výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 60 ods. 1 Z. p. (platného a účinného k 3. 11. 2009, t. j. ku dňu skončenia pracovného pomeru) ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podľa odseku 2 dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 62 ods. 1 Z. p. ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Podľa odseku 2 výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Z. p. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť.

Podľa § 76 ods. 1 Z. p. zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Podľa odseku 5 odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Odvolací súd nemá žiadny zásadný dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o tom, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru, a preto žalobcovi neprináleží odstupné (ani ak by vychádzal zo zákonom garantovanej výšky odstupného, ani z výšky odstupného dohodnutého so sebou samým). Žalobca sám uviedol, že sa so žalovanou dohodol na skončení pracovného pomeru a takáto dohoda ako dvojstranný právny úkon bola zhmotnená v podobe Skončenia pracovného pomeru (č. l. 4 súdneho spisu) zo dňa 3.

11. 2009 s tým, že pracovný pomer žalobcu mal skončiť (aj skončil) dňa 30. 11. 2009. Takéto „Skončenie pracovného pomeru“ je teda dohodou o skončení pracovného pomeru bez plynutia výpovednej doby, a preto tiež bez nároku na odstupné. Výpoveď daná či už zamestnávateľom alebo zamestnancom je jednostranným právnym úkonom, zatiaľ čo dohoda je dvojstranný právny úkon, pri ktorom sa úmysel jednej zmluvnej strany skončiť pracovný pomer zhoduje s úmyslom druhej zmluvnej strany takéhoto právneho úkonu. Takáto dohoda musí obsahovať takýto spoločný súhlas, či úmysel strán dohody skončiť pracovný pomer a tiež deň skončenia pracovného pomeru.

K otázke platnosti dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31. 3. 2009, platného od 1. 4. 2009, ktorý uzatvoril na jednej strane zamestnanec N. L. so zamestnávateľom YOUNG-TECH Slovakia, s. r. o., konateľom Vladislavom Chromekom na strane druhej prakticky hneď v prvý deň (pričom jeho antidatovanie uvádzané žalovanou v zásade nie je možné dokázať) ako bol zapísaný do obchodného registra ako konateľ žalovanej, odvolací súd dodáva, že takto dohodnutá výška odstupného je v rozpore s dobrými mravmi i zásadami rovnakého zaobchádzania v zmysle § 13 Z. p., antidiskriminačného zákona i právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie upravujúcich túto oblasť, a preto aj takýto dodatok ako taký je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej ako vecne správny v zmysle a potvrdil.

Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa , keď vzhľadom na úspech účastníka len čiastočný, ich náhradu rozdelil pomerne, podľa miery úspechu v konaní. Úspech žalovanej ustálil v časti 95,57% (zamietajúca časť vo výške 14.400,- eur) a neúspech v časti 4,43% (priznaných 637,47 eur) a podľa toho rozdelil priznanú náhradu za žalovanou zaplatený súdny poplatok za odpor, keď iné trovy konania si žalovaná neuplatnil a zo spisu ani iné nevyplývali. Súd prvého stupňa nesprávne vyrátal pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania, keď úspech žalovanej mal byť 91,52% (úspech 95,76 mínus neúspech 4,24%) a úspech žalobcu 8,48% (14.400 eur k 637,47 eur z požadovaných 15.037,47 eur). Navyše takáto miera úspechu a neúspechu je mierou, ktorú treba považovať za nepatrnú, preto mal súd prvého stupňa aplikovať ustanovenie , pretože žalovaná zaznamenala neúspech len v pomerne nepatrnej časti v pomere k celku, preto mal žalovanej priznať plnú náhradu zaplateného súdneho poplatku. Nedostatok žalovanou podaného odvolania v tejto časti však spôsobil, že takýto výrok súdu prvého stupňa už nebolo možné zmeniť (zásada reformatio in peius - zákaz zmeny k horšiemu).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej, ktorej vzniklo právo na náhradu trov konania náhradu nepriznal, pretože táto nepodala návrh na ich priznanie.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.