Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Er-10-2004.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/10/2004
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom AK, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému X. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX F. o vymoženie 119,50 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Súd vyhlasuje exekúciu v celom rozsahu za n e p r í p u s t n ú .
Súd z a s t a v u j e exekúciu v celom rozsahu.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi vo výške 111,44 € a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 3 600,- Sk s prísl. na základe notárskej zápisnice N 4258/2003, NZ 97073/2003 napísanej dňa 26.10.2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5710 006879 * dňa 2.2.2004.
V priebehu exekúcie podal oprávnený návrh na zmenu exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava.
Predtým, než sa súd začal zaoberať navrhovanou zmenou súdneho exekútora, súd preskúmal opodstatnenosť vedenia exekučného konania.
Súd preskúmaním exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere č. 7220074 zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 17.6.2003 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 5 000,-Sk. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 2 800,-Sk v 13 dvojtýždňových splátkach po 600,-Sk počnúc dňom 1.7.2003. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, Mgr. Bruno Žlnay za základe substitučnej moci zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, ako zástupca povinného, uznal do vyššie uvedenej notárskej
zápisnice v mene povinného dlh v celkovej výške 8 647,-Sk, z čoho úver a poplatok činil sumu vo výške 5 400,-Sk. Suma predstavujúca úver a poplatok sa podľa notárskej zápisnice má úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 14.9.2003 do zaplatenia. Úrok z omeškania v uvedenej výške si oprávnený v exekučnom konaní aj uplatnil. Zároveň zástupca povinného súhlasil, aby v prípade neplnenia povinnosti zo strany povinného bola notárska zápisnica exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na prípadnú námietku povinného proti exekúcii alebo na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia.
Notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, bola notárom spísaná na žiadosť Mgr. Bruna Žlnaya zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom (povinným v tomto konaní) splnomocnením obsiahnutým v Zmluve o úvere č. 7220074 zo dňa 17.6.2003. Celý text splnomocnenia, vrátane osoby splnomocnenca, je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Dlžník (povinný) splnomocnil týmto splnomocnením Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného aj na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý majetok dlžníka (povinného), do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Podľa splnomocnenia notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zák. č. 233/1995 Z.z. podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Povinný pri spísaní notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, prítomný nebol. Súd zastáva názor, že je možné dať sa pri tomto úkone (spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu) zastúpiť splnomocneným zástupcom na základe § 31 Občianskeho zákonníka a platné plnomocenstvo by vyvolalo účinky zamýšľané ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je však koncipované široko a všeobecne. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi
alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§ 32 a § 33 Občianskeho zákonníka). Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, pričom dlžníka tým zaviazal k povinnosti splatiť dlh v lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť.
Navyše súd poukazuje aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
Všetky tieto skutočnosti, každá sama o sebe má za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Zákonom zamýšľané právne účinky môže vyvolať len platne udelená plná moc. Ak plná moc nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu „v mene ktorej“ splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Najvyšší súd v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Pokiaľ teda súd zistí, hoci aj v štádiu konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, formálne či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom a následne vysloviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku neprístupnosť exekúcie, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno viesť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd exekúciu vyhlásil v celom rozsahu za neprípustnú a z tohto dôvodu exekúciu zastavil. Zároveň súd zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora z hľadiska neúčelnosti rozhodovania o zmene súdneho exekútora vzhľadom na skutočnosť, že je tu dôvod pre zastavenie exekúcie.
Súd zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. a v súlade s §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 (v zmysle prechodného ustanovenia § 27a tejto vyhlášky) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 111,44 € a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy exekúcie pozostávajú z:
1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie 30 min.
- spracovanie žiadosti o udelenie poverenia 35 min.
- spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie + výzva 35 min.
- spracovanie žiadosti o súčinnosť SP 20 min.
Spolu: 120 min.
Odmena exekútora: 13,28 € (za 1 začatú hodinu) 2 x 6,64 €
2/ § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v spojení s § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2 x 6,64 €
- zisťovanie zamestnávateľa - SP 3,32 €
3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 2,39 €
- náhrada za použitie mot. vozidla -služ. cesta dňa 18.1.2005 66,62 €
- náhrada za stratu času : 0,66 € x 8 polhodín x 2 prac. 10,56 €
DPH 20 % 5,31 €
Trovy exekúcie celkom: 111,44 €
Súdny exekútor vyčíslil odmenu za 4 úkony v celkovej sume 26,56 € nesprávne, v rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Z logického a gramatického výkladu § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet úkonov s poukazom na dĺžku trvania, ako to v špecifikácii trov vyčíslil súdny exekútor. Počtom hodín sa rozumie súhrn celých hodín za jednotlivé úkony, ktoré je exekútor povinný sčítať. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 200,- Sk /6,64 €/ za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. V tomto zmysle súd preto poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu 5 M Cdo 6/2008 Slovenskej republiky, kde dovolací súd na odôvodnenie svojho záveru, okrem iného, uviedol, že potom nie je v rozpore s § 14 ods.1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú, aj začatú
hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky formuláciu ako v písm. b/ tohto ustanovenia. Ak sa tak nestalo, 2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Za dôvodnú námietku nemožno považovať ani námietku týkajúcu sa prípustnosti skúmania účelnosti vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti súdom. Práve účelnosť hodín vynaložených na exekúciu je predpokladom na priznanie odmeny súdneho exekútora (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky).
Súd ďalej priznal podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. sumu o 5,31 €, nakoľko súdny exekútor je platcom DPH z odmeny 26,56 € a nie z odmeny vo výške 39,84 € ako si vyčíslil súdny exekútor.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.