Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2T-101-2023.pdf
PDF · 100.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/101/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. decembra 2023 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. C., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS F.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 09.05.2023, okolo 19:00 hod., v rómskej osade obce D., na ulici G., v blízkosti domu č. XXX, okres C., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ktoré zvýšili koncentráciu alkoholu v jeho dychu na najmenej 0,98 mg/l vydychovaného vzduchu (na najmenej 2,04 promile), fyzicky napadol tam nachádzajúcu sa H. F., narodenú XX.XX.XXXX v C., trvalé bydlisko D., I. G. J. XXX/XX, E. C., ktorú udrel dlaňou pravej ruky do oblasti jej tváre, pričom jej nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske vyšetrenie a ošetrenie, kde po príchode jej brata K. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D., I. G. J. XXX/XX, tohto taktiež fyzicky napadol úderom päste do oblasti jeho tváre, na čo K. B. reagoval vrátením úderu dlaňou ruky do oblasti tváre obžalovaného A. B., kde tento následne vošiel do tam nachádzajúceho sa domu č. XXX, odkiaľ si vzal nôž, vrátil sa späť na ulicu a s týmto nožom zaútočil na K. B. v úmysle bodnúť ho do ľavej časti jeho tela, kde tento útok mieril z oblasti dolnej časti tela K. B. smerom nahor a to od oblasti jeho brucha, okolo hrudníka, krku až k ľavej časti hlavy K. B., kde týmto útokom boli ohrozené jeho životne dôležité orgány a to predovšetkým hlavné kmeňové cievy, orgány brušnej dutiny - črevá, slezina, pečeň a žalúdok, orgány hrudnej dutiny - srdce, pľúca, cievy, cievy krku, kde k zasiahnutiu týchto životne dôležitých orgánov nedošlo len z dôvodu rýchlej reakcie K. B., ktorý sa takto vedenému útoku vyhol záklonom vrchnej časti tela a úkrokom vzad v smere od útočiaceho obžalovaného A. B., z ktorého dôvodu mu nebolo spôsobené zranenie vyžadujúce si lekárske vyšetrenie a ošetrenie, kde uvedeného konania sa obžalovaný A. B. dopustil aj napriek tomu, že dňa 16.02.2023, pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, ktorého sa dopustil dňa 16.02.2023 v súvislosti s fyzickým napadnutím L. B., bol postihnutý v blokovom konaní pokutou vo výške 20,- EUR, na základe pokutových blokov č. L1360178 a L13601179,
t e d a
- začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,
- dopustil sa na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to 1 ks kovového noža, dĺžka čepele 20,5 cm, šírka čepele 3,5 cm v najhrubšej časti, dĺžka kovovej rúčky 12 cm, neznámej značky, typu a výrobného čísla.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., prečítaním znaleckého posudku č. 75/2023 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. L. L., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný A. B. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č. 75/2023 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. L. L., z ktorého záverov o. i. vyplýva, že u obžalovaného neboli zistené objektívne príznaky duševnej poruchy, resp. duševného ochorenia, obžalovaný netrpí duševným ochorením, jeho konanie nevychádzalo z patologických pohnútok. V čase skutku netrpel inou psychickou poruchou, ako jednoduchou alkoholickou opojenosťou, keď po skutku je u neho známa koncentrácia alkoholu 0,98 mg/l v dychu. Obžalovaný mal nepodstatne zníženú schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mal v nepodstatnej miere zníženú schopnosť ovládať svoje konanie, iba vplyvom jednoduchej opilosti. Obžalovaný si uvedomuje trestnosť svojho skutku, z ktorého je obvinený. Vo vzťahu k užívaniu alkoholu je u obžalovaného možné predpokladať škodlivé užívanie, nárazové pitie, avšak nebola u neho zistená chorobná závislosť na alkohole, z ktorého dôvodu znalec ochranné liečenie neodporúčal nariadiť.
Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 09.05.2023 vyplýva zaistenie 1 ks kovového noža, dĺžka čepele 20,5 cm, šírka čepele 3,5 cm v najhrubšej časti, dĺžka kovovej rúčky 12 cm, neznámej značky, typu a výrobného čísla.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný má v tomto evidované dva záznamy. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/136/2017 zo dňa 26.10.2017 bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a následným osvedčením sa v skúšobnej dobe, kedy na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Druhým záznamom je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/34/2018 zo dňa 29.03.2019, ktorým bol uznaný za vinného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, pričom trest vykonal dňa 13.04.2022.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát priestupkovo riešený, z toho v štyroch prípadoch pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a v troch prípadoch pre priestupky proti verejnému poriadku. V dňoch 26.05.2018, 31.12.2019, 30.09.2022 a 16.02.2023 sa dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kedy dňa 26.05.2018 sa vyhrážal svojmu otcovi, že ho zbije, dňa 31.12.2019 fyzicky napadol M. A. a dňa 16.02.2023 napadol brata L. B..
Podľa správy o povesti vypracovanej obcou D. obžalovaný A. B. je slobodný, má priateľku, s ktorou čaká dieťa. Vo všeobecnosti sa vyznačuje spoločenským pokojným správaním, ale po požití alkoholu má výbušnú povahu. Je živnostník. Do života obce sa nijako nezapája. Nedopustil sa žiadnych priestupkov voči občianskemu spolunažívaniu.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS F. vyplýva, že správanie obžalovaného A. B. nebolo vždy v súlade so stanoveným ústavným poriadkom. V jednom prípade došlo zo strany menovaného k jeho porušeniu, začo bol riešený pohovorom. Dňa 20.05.2023 bol pre výkon väzby zaradený do oddielu so zmierneným režimom. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Svoj voľný čas trávi najmä rozhovormi so spolubývajúcimi, pozeraním televízneho vysielania, hraním spoločenských hier a účasťou na vychádzkach. Aktívne sa zúčastňuje na vzdelávacích, záujmových a športových aktivitách v ústave. Počas výkonu väzby pracovne zaradený nie je.
Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného A. B..
Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný A. B. začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu. Zároveň sa dopustil na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúce odsúdenia, o. i. aj pre trestný čin výtržníctva, vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane ľudského zdravia a záujem štátu na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi, ktoré narušujú verejný pokoj a poriadok, a tým, že na mieste prístupnom verejnosti (na ulici v rómskej osade, ktoré je miestom, kde má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí), fyzicky napadol poškodenú H. F. a následne úderom päsťou a s nožom zaútočil na poškodeného K. B. v úmysle bodnúť ho do ľavej časti jeho tela, ohrozujúc tak jeho životne dôležité orgány, takéto ohrozenie, resp. porušenie chráneného záujmu spôsobiť chcel.
Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov.
Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Nakoľko obžalovaný sa svojím konaním dopustil dvoch trestných činov, súd v rámci výroku o treste aplikoval § 41 ods. 1 Trestného zákona a ukladal úhrnný trest podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, ktorý v danom prípade predstavuje trestný čin najprísnejšie trestný. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že aj keď obžalovaný sa v predmetnej trestnej veci dopustil dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, k ich spáchaniu nedošlo dvoma alebo viacerými skutkami, preto súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného A. B. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Na druhej strane boli vyhodnotené dve priťažujúce okolnosti, a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona) a s prihliadnutím na jeho predchádzajúce odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/34/2018 zo dňa 29.03.2019, ktorým bol uznaný za vinného pre tri úmyselné trestné činy, a to prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, pričom trest vykonal dňa 13.04.2022, bola vyhodnotená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že už bol za trestný čin odsúdený.
Vzhľadom na uvedenú prevahu dvoch priťažujúcich okolností oproti jednej poľahčujúcej okolnosti, súd za použitia § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona tak, že zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal obžalovanému trest v rozmedzí trestnej sadzby od šiestich rokov do desiatich rokov odňatia slobody.
Aplikujúc § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a dospel k záveru o nevyhnutnosti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania trestného činu, je potrebné uviesť, že obžalovaný na mieste prístupnom verejnosti najprv fyzicky napadol poškodenú H. F. úderom dlaňou pravej ruky do oblasti jej tváre a potom jeho konanie eskalovalo, keď najprv úderom päste do oblasti tváre napadol poškodeného K. B. a následne na tohto zaútočil so zbraňou – nožom v úmysle bodnúť ho do ľavej časti jeho tela, ohrozujúc tak jeho životne dôležité orgány.
Obžalovaný sa v predmetnej trestnej veci dopustil závažnej, násilnej trestnej činnosti, kedy svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch úmyselných trestných činov, z toho jedného zločinu v štádiu pokusu.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, zo zabezpečených listinných dôkazov vyplýva, že tento sa už v minulosti opakovane dopustil protiprávnej činnosti, a to aj protiprávnej činnosti násilnej povahy. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný A. B. doposiaľ dvakrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/34/2018 zo dňa 29.03.2019, právoplatným dňa 06.06.2019, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, pričom trest vykonal dňa 13.04.2022. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát priestupkovo riešený, z toho v štyroch prípadoch pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a v troch prípadoch pre priestupky proti verejnému poriadku. V dňoch 26.05.2018, 31.12.2019, 30.09.2022 a 16.02.2023 sa dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kedy dňa 26.05.2018 sa vyhrážal svojmu otcovi, že ho zbije, dňa 31.12.2019 fyzicky napadol M. A. a dňa 16.02.2023 napadol brata L. B..
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani predchádzajúci výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 13.04.2022, ani predchádzajúce opakované postihy za protiprávne konanie na úrovni priestupkov, vrátane priestupkov násilnej povahy, obžalovanému nezabránili v spáchaní trestnej činnosti v prejednávanej veci.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd zaoberal aj spôsobeným následkom a nakoľko zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovaný dopustil v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, tiež tým, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu a okolnosťami a dôvodmi, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Je potrebné uviesť, že aj keď konanie obžalovaného, kedy útočil so zbraňou na životne dôležité orgány poškodeného K. B., sa vyznačovalo vysokým stupňom nebezpečnosti, nespôsobilo, a rovnako tomu bolo aj pokiaľ išlo o napadnutie poškodenej H. F., závažnejšie následky na zdraví poškodených, keď týmto neboli spôsobené zranenia vyžadujúce lekárske vyšetrenie alebo ošetrenie, ktoré skutočnosti svedčia v prospech obžalovaného. Zároveň je však potrebné uviesť, že dôvodom, pre ktorý k dokonaniu trestného činu nedošlo bola rýchla reakcia poškodeného K. B., ktorý sa útoku obžalovaného vyhol záklonom vrchnej časti tela a úkrokom vzad v smere od útočiaceho obžalovaného A. B.. Teda práve zachovanie duchaprítomnosti a rýchla reakcia poškodeného prispeli k tomu, že nedošlo k závažnejšiemu následku a k zasiahnutiu životne dôležitých orgánov, špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku, voči ktorým útok obžalovaného smeroval.
Súd ďalej tiež zohľadnil postoj obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti a aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu a postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona upravenú trestnú sadzbu, dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovení o mimoriadnom znížení trestu.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že obžalovaný sa na začiatku hlavného pojednávania k spáchaniu skutku uvedenému vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Obžalovaný teda neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, a to dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Obžalovaný týmto jednak prispel k podstatnému urýchleniu trestného konania a zároveň tak vyjadril svoj negatívny postoj k ním spáchanej trestnej činnosti.
V nadväznosti na uvedené je potrebné dodať, že obžalovaný už po otvorení hlavného pojednávania, v rámci postupu podľa § 255 ods. 3 Trestného poriadku, vyjadril svoj záujem uzavrieť dohodu o vine a treste, čo taktiež dokumentuje jeho postoj k prejednávanej trestnej činnosti, ktorú si zjavne uvedomil, a ku ktorej zaujal kritické stanovisko.
Berúc pritom na zreteľ, že uloženie trestu, hoci aj na samotnej dolnej hranici šiestich rokov odňatia slobody by bolo vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu neprimerane prísne, súd aplikoval ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil úhrnný trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú
hranicu v súlade so zákonom upravenej trestnej sadzby v trvaní 4 (štyroch) rokov, ktorý považuje za zákonný a spĺňajúci účel trestu.
Pokiaľ ide o vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, v danom prípade prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, a teda zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Prihliadajúc však na okolnosti prípadu a osobitne mieru narušenia obžalovaného, ktorý bol doposiaľ jedenkrát vo výkone trestu odňatia slobody, a to v ústave na výkon trestu pre mladistvých, súd podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd je toho názoru, že aj s prihliadnutím na vek obžalovaného bude jeho náprava takto lepšie zaručená.
Napokon súd uložil trest prepadnutia veci 1 ks kovového noža, dĺžka čepele 20,5 cm, šírka čepele 3,5 cm v najhrubšej časti, dĺžka kovovej rúčky 12 cm, neznámej značky, typu a výrobného čísla, ktorá bola obžalovaným použitá na spáchanie trestného činu.
- začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,
- dopustil sa na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.