Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-67-2011.pdf
PDF · 90.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/67/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: O. A., narodený XX.X.XXXX, bytom M. XXX/X, A., zastúpený Odborovým zväzom pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky, regionálne pracovisko Matice slovenskej 10, Prievidza proti odporcovi: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s., IČO: 36 005 622 so sídlom Matice slovenskej 10, Prievidza o určenie zodpovednosti za pracovný úraz takto
rozhodol:
Určuje sa, že odporca v plnom rozsahu zodpovedá za pracovný úraz navrhovateľa zo dňa 24.1.2010.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 99,50 eur, ktoré je povinný zaplatiť Okresnému súdu A. a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.4.2011 prostredníctvom svojho zástupcu proti odporcovi domáhal toho, aby súd určil, že odporca v plnom rozsahu zodpovedá za pracovný úraz navrhovateľa, ktorý utrpel dňa 24.1.2010 a nahradil mu trovy konania. Navrhovateľ tvrdil, že ako zamestnanec odporcu na jeho pracovisku dňa 24.1.2010 nastúpil na rannú zmenu, prebral lokomotívu, pričom pri doprave materiálu lokomotívou sa zachytila reťaz do ťažnej kladky, lokomotívu zaseklo, následkom čoho si navrhovateľ udrel hlavu a pravé koleno o rám lokomotívy. Svoj naliehavý právny záujem na určení zodpovednosti odporcu navrhovateľ odôvodnil tým, že si na Sociálnej poisťovni mieni uplatniť svoje nároky v dôsledku pracovného úrazu, pričom sociálna poisťovňa plnú úhradu dávok podmieňuje rozhodnutím súdu, inak mu vyplatí dávky len v rozsahu 50 %, keďže tvrdí, že musí vychádzať zo stanoviska jeho zamestnávateľa, ktoré môže zmeniť len súd.
Odporca sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 17.6.2011 tak, že žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, pričom tvrdil, že navrhovateľ dňa 24.1.2010 utrpel pracovný úraz, no tento pracovný úraz spoluzavinil navrhovateľ tým, že porušil svoje povinnosti podľa § 154 ods. 3 Zákonníka práce; § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 a článku 3.21.5 pracovných pravidiel pri doprave na závesných dráhach, a to preto, že sa nezúčastnil pravidelného preskúšania odbornej spôsobilosti, a preto nemal platné osvedčenie na vedenie závesnej lokomotívy, hoci bol na preskúšanie ku koncu roka 2009 riadne prizvaný, a preto, že riadne nesledoval prekážky na trati závesnej lokomotívy.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to výpoveďou z pracovného pomeru (čl. 7), záznamom o registrovanom pracovnom úraze (čl. 8), zápisom odborového inšpektora (čl. 9 - 10), výpisom zo zápisnice (čl. 11), rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka A. (čl. 17 - 18), osvedčením odbornej spôsobilosti (čl. 37), zápisnicou o ohliadke (čl. 38 - 39), pracovnými pravidlami (čl. 40 - 42), vnútorným prípisom (čl. 43 - 44), zoznamom účastníkov (čl. 45), výpisom zo zápisnice
bezpečnosti (čl. 52), vyjadrením Obvodného banského úradu (čl. 53 - 54), listinami z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Sociálnej poisťovni, pobočka A. (čl. 64 - 81), výsluchom svedkov S. Z., H. O., M. O., V. R., originálom likvidačného spisu (čl. 90) a bezprostredným vyjadrením zamestnankyne Sociálnej poisťovne, pobočka A..
Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k zisteniu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na návrhu súd zistil nasledovné skutočnosti:
Na Sociálnej poisťovni, pobočka A. dňa 2.2.2010 odporca nahlásil pracovný úraz navrhovateľa, ku ktorému dňa 9.2.2010 priložil záznam o registrovanom pracovnom úraze, dňa 19.2.2010 výpis z prejednania pracovného úrazu navrhovateľa a dňa 26.3.2010 zápisnicu zo zasadnutia odškodňovacej komisie odporcu, kde bolo uvedené, že komisia odporcu úraz navrhovateľa odškodňuje len v rozsahu 50 %, keďže bol nepriaznivý stav zdroja úrazu a navrhovateľ používal zariadenie bez oprávnenia. Dňa 6.4.2010 a 15.4.2010 odporca Sociálnej poisťovni, pobočka A. uviedol, že navrhovateľ pri pracovnom úraze porušil pracovné predpisy, keďže nemal pracovnú kvalifikáciu na vedenie lokomotívy. Dňa 14.4.2010 sa na Sociálnej poisťovni, pobočka A. konalo ústne pojednávanie, na ktorom bol navrhovateľ oboznámený s tvrdeniami odporcu, následne navrhovateľ prejavil svoj nesúhlas s týmito tvrdeniami odporcu a nakoniec bol oboznámený s právnou predstavou Sociálnej poisťovne, podľa ktorej určenie miery zavinenia je pracovnoprávny vzťah, o miere zavinenie rozhoduje zamestnávateľ a zmeniť výšku miery zavinenia určenú zamestnávateľom môže len súd na základe určovacej žaloby, o podaní ktorej je potrebné informovať Sociálnu poisťovňu. Napriek tomuto Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza bez vykonania akéhokoľvek dokazovania dňa 14.4.2010 rozhodla tak, že navrhovateľovi priznala len úrazový príplatok v rozsahu 50 %, pričom rozhodnutie bolo odporcovi doručené dňa 21.4.2010 a odporca proti nemu nepodal odvolanie. Nárok na úrazový príplatok navrhovateľovi zanikol dňa 24.1.2011. Dňa 22.7.2011 si navrhovateľ na Sociálnej poisťovni, pobočka A. uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom o tomto nároku rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka A. rozhodnutím zo dňa 28.7.2011, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 8.8.2011, ktorým navrhovateľovi nárok priznala len v rozsahu 50 % odvolávajúc sa na stanovisko odporcu, pričom navrhovateľ sa toho istého dňa vzdal práva podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, pričom predtým bol informovaný zamestnancom Sociálnej poisťovne, pobočka A. o tom, že nemá zmysel podať odvolanie, keďže otázku zodpovednosti odporcu môže vyriešiť len súd. Navrhovateľ si v súčasnosti uplatňuje svojou žiadosťou zo dňa 8.7.2011 na Sociálnej poisťovni, pobočka A. ďalší nárok na úrazový príplatok, pričom konanie o tomto nároku bolo Sociálnou poisťovňou, pobočka A. prerušené, a to rozhodnutím zo dňa 12.9.2011 dôvodiac, že o predbežnej otázke prebieha toto súdne konanie o určenie zodpovednosti odporcu.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa právnej vety obsiahnutej v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/65/2006 publikovaného v Zo súdnej praxe pod číslom 40/2007: „Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní. Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom (chorobou z povolania), na základe zákonne vydaného podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podradiť pod ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení.“
S ohľadom na prerušené konanie o nároku navrhovateľa na Sociálnej poisťovni súd v tomto prípade považoval naliehavý právny záujem navrhovateľa na návrhu proti odporcovi za preukázaný. V rovine racionálnej úvahy však s postupmi a právnymi predstavami Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie, súhlasiť nemožno. Navrhovateľ si vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, pobočka A. uplatnil a uplatňuje nároky na úrazové dávky, teda si neuplatňuje pracovnoprávne nároky, ale verejnoprávne nároky sociálneho poistenia. Týmto vzniká medzi navrhovateľom ako občanom a Sociálnou poisťovňou ako verejnoprávnou inštitúciu nie pracovnoprávny, ale verejnoprávny vzťah, pričom o nárokoch navrhovateľa rozhoduje Sociálna poisťovňa výlučne podľa predpisov práva sociálneho poistenia, a to zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení). Tento zákon vo svojich ustanoveniach samostatne bez ohľadu na úpravu obsiahnutú v Zákonníku práce formálne odlišne, no obsahovo totožne upravuje to, čo je pracovný úraz (§ 8 ods. 1
zákona o sociálnom poistení), ďalej ustanovuje, v ktorých prípadoch musí Sociálna poisťovňa obmedziť výšku dávky vyplývajúcej z pracovného úrazu, pričom v tomto odkazuje na právnu úpravu obsiahnutú v Zákonníku práce, čím ju pre rozhodovanie o výške dávky preberá do práva sociálneho poistenia (§ 111 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Preto je celkom scestný právny názor prezentovaný navrhovateľovi Sociálnou poisťovňou, pobočka A., podľa ktorého je táto inštitúcia viazaná rozhodnutím (správnejšie vyjadrením) zamestnávateľa, keďže záväznosť takéhoto vyjadrenia, nie je ničím daná. Z § 111 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že sociálna poisťovňa má sama, z úradnej povinnosti, vyriešiť otázku rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa, pričom nie je viazaná nielen jeho negatívnym, ale ani pozitívnym stanoviskom. To, že tak nerobí a vyjadrenie zamestnávateľa berie ako svojím dokazovaním nevyvrátiteľný záver (označujúc ho nesprávne ako rozhodnutie, hoci povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze sú jasne vyjadrené v § 231 ods. 1 písm. h), i) a j) zákona o sociálnom poistení), ktorý môže zmeniť len súd, vedie na strane jednej k tomu, že sa vystavuje riziku, že vyplatí dávky, ktoré treba podľa § 111 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obmedziť, resp. naopak (ako tomu je v prípade navrhovateľa), že nevyplatí dávky, na ktoré má poistený jasný nárok. Podľa § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne je primárne povinná urobiť si sama úsudok o predbežnej otázke a len alternatívne môže dať podnet príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Je zrejmé, že takýmto orgánom z podstaty veci ani nemôže byť súd v občianskom súdnom, sporovom konaní, keďže súd v takýchto veciach koná nie na základe podnetu, ale vždy na základe návrhu účastníka. Uvedený nesprávny a účelovým alibizmom vytvorený výklad Sociálnej poisťovne vedie k ďalším zrejme právne nesprávnym postupom, napr. Sociálna poisťovňa vôbec nevykonáva dokazovanie prostriedkami podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď dokazovanie obmedzuje len na obstarávanie si rozhodnutí iných orgánov, či už súdu alebo inšpektorátu práce; v prípade určenia plnej zodpovednosti odporcu súdom, Sociálna poisťovňa doplatí navrhovateľovi polovicu jeho nárokov bez toho, aby o tom vydala akékoľvek rozhodnutie. Najzávažnejším následkom tohto postupu vo vzťahu k občanovi je však to, že občan je nútený pre alibizmus Sociálnej poisťovne, byť účastníkom súdneho konania, a to všetko preto, že Sociálna poisťovňa, hoci je povinná, nie je schopná tak, ako tomu bolo v tomto prípade, vykonať výsluch niekoľkých svedkov a tieto dôkazy s ohľadom na tvrdenia odporcu samostatne vo svojej rozhodovacej činnosti vyhodnotiť.
Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k určeniu zodpovednosti odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti:
Navrhovateľ ako zamestnanec odporcu na jeho pracovisku a v rámci výkonu svojich pracovných úloh na rannej zmene dňa 24.1.2010, pričom v tento deň bol uvedený v zozname zamestnancov oprávnených viesť lokomotívu, prevzal lokomotívu U.-XX-X, č. XX, na ktorej nezistil žiadne technické závady. Následne ju počas zmeny viedol, pričom pri doprave materiálu v chodbe č. 172 105 - 10 sa do ťažnej kladky lokomotívy zachytila reťaz, ktorá lokomotívu zasekla a navrhovateľ si udrel hlavu a pravé koleno o rám lokomotívy. Reťaz, ktorá sa zasekla, slúži na upevnenie nosnej dráhy lokomotívy, pričom sa stáva, že sa uvoľní tak, že visí cez vodiaci profil závesnej lokomotívy. Navrhovateľ je pri vedení lokomotívy povinný sledovať dopravnú cestu a v prípade zistenia prekážky, má lokomotívu zastaviť. Ak na dopravnú cestu dobre nevidí, má ju skontrolovať prostredníctvom pomocníka. Reťaz, ktorá zachytila lokomotívu, sa môže uvoľniť aj v čase, keď ju už z miesta vodiča lokomotívy nemožno spozorovať. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by reťaz bola v dráhe lokomotívy už v čase, keď ju navrhovateľ mohol spozorovať.
Navrhovateľ bol dlhoročným zamestnancom odporcu, pričom dňa 9.1.1989 dosiahol vykonaním odbornej skúšky na Obvodom banskom úrade odbornú spôsobilosť vodiča závesnej dieselovej lokomotívy. Navrhovateľ absolvoval pravidelné po dvoch rokoch sa konajúce preskúšania tejto odbornej spôsobilosti naposledy dňa 10.11.2005 a dňa 20.12.2007, no neabsolvoval pravidelné preskúšanie, ktoré sa konalo u odporcu dňa 10.12.2009. Napriek tomu zostal zapísaný v zozname osôb oprávnených viesť lokomotívu, ktorý bol naposledy aktualizovaný na jeho pracovisku pred pracovným úrazom dňa 20.12.2009. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že ku koncu roka 2009 sa mal zúčastniť preskúšania vodiča závesnej dieselovej lokomotívy. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by odporca, ktorého zamestnanci pozvánky na preskúšanie doručovali voľným položením na stôl na pracovisku navrhovateľa, navrhovateľovi pozvánku skutočne doručili a že by sa navrhovateľ o konaní tohto preskúšania dozvedel. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poverení zamestnanci odporcu vykonali akékoľvek opatrenie za účelom toho, aby sa navrhovateľ zúčastnil preskúšania, resp. akékoľvek úkony, ktoré by mu znemožnili výkon práce vodiča
závesnej dieselovej lokomotívy potom, ako sa na preskúšaní dňa 10.12.2009 nezúčastnil. Z vykonaného dokazovania a tvrdení odporcu rovnako nevyplynulo, že by neúčasť navrhovateľa na preskúšaní malo za následok stratu odbornej spôsobilosti navrhovateľa na výkon práce vodiča závesnej dieselovej lokomotívy. Z vykonaného dokazovania rovnako nevyplynulo, že by neúčasť navrhovateľa na preskúšaní bola jednou z príčin pracovného úrazu.
Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ utrpel na pracovisku odporcu pracovný úraz, ktorý bol spôsobený tým, že do vodiaceho profilu závesnej lokomotívy vedenej navrhovateľom spadla uvoľnená reťaz. Pracovný úraz navrhovateľa bol spôsobený náhodou bez akéhokoľvek zavinenia treťou osobou alebo zavinenia navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo to, čo tvrdil odporca, teda že navrhovateľ si nesplnil svoje pracovné povinnosti a nesledoval dráhu závesnej lokomotívy. Túto skutočnosť nepotvrdil žiaden z vykonaných dôkazov, keďže žiaden zo svedkov nemohol sledovať konanie navrhovateľa bezprostredne pred úrazom. Rovnako zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynula skutočnosť, ktorá by nasvedčovala nesplneniu si tejto povinnosti odporcu, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by reťaz v dráhe lokomotívy bola už v tom čase a na takom mieste, v ktorom by ju mohol navrhovateľ spozorovať. Z vykonaného dokazovania vyplynula odporcom tvrdená skutočnosť, že navrhovateľ sa pred dňom pracovného úrazu nezúčastnil pravidelného preskúšania vodičov závesných dieselových lokomotív, z tvrdení odporcu a vykonaného dokazovania však nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nezúčastnenie sa pravidelného preskúšania vodičov závesných dieselových lokomotív by bolo jednou z príčin pracovného úrazu navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za skutočnosti odôvodňujúce čiastočné zbavenie sa zodpovednosti odporcu ako zamestnávateľa za pracovný úraz navrhovateľa ako jeho zamestnanca. Preto bol návrh navrhovateľa v celkom rozsahu dôvodný a súd mu vyhovel.
Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu trov konania, no svoje trovy v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku, ktorým mu bola podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznaná náhrada trov konania, nevyčíslil. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ bol podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia súdneho poplatku za podaný návrh. Preto súd podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.