Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-53-2011.pdf
PDF · 75.88 KB
No categories available
24P/53/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. K., N.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky Q. K., N.. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX, W., a z otca Q. X., N.. XX.X.XXXX, C. A. K. XXXX, A. v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24 P 14/2004-27, zo dňa 8.6.2004 tak, že : Z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. B. K., N.. XX.X.XXXX zo sumy XX,XX Z. ( X.XXX B.) mesačne na sumu XXX Z. mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom zo dňa 18.2.2011 doručeným súdu dňa 18.2.2011 žiadala o zmenu Rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24P 14/2004-24 zo dňa 8.6.2004 tak, aby bolo zvýšené výživné pre maloletého B. zo strany otca zo sumy X 000,XX B. (XX,XX €.) na sumu XXX,XX €. mesačne od 1.3.2011. Návrh bol odôvodnený zvýšením nákladov na výživu maloletého dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) prejednal vec dňa 24.10.2011 v neprítomnosti otca maloletého, ktorý súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy, a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 24P 10/2001-27 zo dňa 8.6.2004 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril mal. B. do starostlivosti matke, otca maloletého zaviazal platiť výživné na mal. B. vo výške X.XXX,-B. mesačne do rúk matky dieťaťa vždy do 15.-teho dňa v mesiaci a povolil mu zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 18.7.2002 do 31.5.2004 vo výške XX.XXX,-B. pre mal. B. M. XX.XXX,-B. mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd pri určení výživného vychádzal z tej skutočnosti, že matka maloletého bola na materskej dovolenke, jej príjem pozostával z rodičovského príspevku v sume X.XXX,- B. a rodinných prídavkov v sume XXX,-B., iné príjmy v tom období nemala. Otec maloletého dieťaťa podnikal na základe živnostenského oprávnenia a podľa daňových priznaní za rok 2003 bol jeho daňový základ XXX.XXX,-B. P. za XXXX XX.XXX,-B., Okrem maloletého B. mal ešte vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho manželstva. Maloletý B. mal v čase určenia výživného dva roky.
Z výpovede matky na pojednávaní konanom dňa 24.10.2011 vyplýva, že otec maloletého okrem výživného náhradou formou na výživu maloletého neprispel. Matka má zvýšené výdavky na zabezpečenie školských pomôcok, ošatenia, obuvi, stravy, nakoľko je maloletý vekovo starší a ako aj na nákup liekov, keďže maloletý trpí alergiami.
Z výsluchu otca konanom dňa 15.8.2011 na Okresnom súde v W. A. súd zistil, že je ochotný platiť na maloletého výživné vo výške XXX €.. Pracuje v Českej republike ako živnostník. Podľa daňového priznania za rok 2010, otec maloletého ako daňový subjekt mal príjmy vo výške XX XXX,XX €, výdavky vo výške 8 XXX,XX € a základ dane 4 XXX,XX €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 25.2.2011 vyplýva, že matka maloletého je nezamestnaná a je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov ako uchádzačka o zamestnanie.
Z oznámenia o prešetrených pomeroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 27.5.2011 bolo zistené, že otec maloletého posiela svojmu synovi darčeky, a ak má možnosť, posiela matke maloletého občas aj vyššiu sumu výživného ako je určené.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 62, odsek 1, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
Podľa § 62, odsek 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62, odsek 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62, odsek 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75, odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78, odsek 1 a 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejšie prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, prípadne oprávneného alebo objektívne, vývojom životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že od poslednej úpravy o výživnom prešla doba viac ako sedem rokov. Za ten čas sa zmenili pomery na strane povinných rodičov ako aj na strane oprávneného maloletého B..
Matka je nezamestnaná, jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, prídavok na dieťa a výživné zo strany otca maloletého. Otec je živnostník a okrem maloletého B. inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Maloletý B. je žiakom 3. ročníka D. Š. B. M. Pre. K výraznému nárastu nákladov na maloleté dieťa došlo v dôsledku jeho zdravotných problémov ako aj zvýšenia výdavkov na zabezpečenie školských pomôcok, ošatenia, stravy.
Na základe uvedeného súd vyhovel návrhu matky, nakoľko zvýšené výživné zodpovedá potrebám mal. dieťaťa, schopnostiam a možnostiam otca.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Účastník, ktorý sa vzdal práva na odvolanie voči rozsudku, nie je osobou oprávnenou podať odvolanie v zmysle tohto poučenia.