Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/94/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: H. L., bytom F. XX, F., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava o zaplatenie 1 802,42 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu Košice I, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 17.5.2010 domáhala zaplatenia sumy 1 802,42 eur s príslušenstvom odporcom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa

Svoj návrh odôvodnila tým, že do tzv. nebankového subjektu s obchodným názvom BMG Invest s.r.o. vložila na základe piatich zmlúv o pôžičke sumu 54 300,- Sk. Peniaze investovala do uvedených subjektov v snahe zabezpečiť si pokojnejšiu starobu, nakoľko v tom čase sa úroková sadzba v bankách prudko znižovala, avšak v nebankových subjektoch bola táto stabilná a navyše produkty nebankových subjektov boli podporované masívnou reklamnou kampaňou, v súvislosti s čim uviedla, že už v tomto štádiu nekonali orgány činné v trestnom konaní podľa platných zákonov. V návrhu uviedla, že je dokázateľné, že štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní tzv. nebankových subjektov, čoho dôkazom je vykonávaná antireklama, novely zákonov, podanie bývalej ministerky financií na generálnu prokuratúru zo dňa 16.07.2001 o podozrení páchania trestnej činnosti, ako aj „bankroty“ niektorých nebankových subjektov. Daňové úrady napriek podozreniu z páchania trestnej činnosti naďalej vyberali od nebankových subjektov dane nepostavili ich činnosť mimo zákona. Podľa jej tvrdení vláda, SR a jej výkonné orgány mali dostatok informácií o porušovaní zákonnosti nebankovými subjektmi, mali dostatok nástrojov na zamedzenie porušovania zákonnosti, ale nekonali, prípadne konali zdĺhavo, povrchne, čim im umožnili páchať trestnú činnosť, preto štát zodpovedá za škodu, ktorá navrhovateľke vznikla v súvislosti s investovaním sumy 54 300,- Sk, teda 1 802,42 eur do spoločnosti BMG Invest s.r.o.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.10.2010. Vo vyjadrení uviedol, že , podľa ktorého odporca vykonával dozor nad investičnými spoločnosťami, bol zrušený a nahradený zákonom číslo o kolektívnom investovaní, s účinnosťou od 1.1.2000. jednoznačne určil, ktorá právnická osoba je investičnou spoločnosťou a investičným fondom.

Podľa novoprijatého zákona, v čase účinnosti ktorého navrhovateľka poskytla finančné prostriedky v sume 54 300.- Sk spoločnosti BMG Invest s.r.o. na základe zmlúv o pôžičke vykonával dozor nad správcovskými spoločnosťami Úrad pre finančný trh. V súvislosti s kompetenciami Úradu pre finančný trh odporca poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie v konaní.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že štát zodpovedá za škodu len v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ustanovenie zákona určuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke nie je možné preukázať nesprávny úradný postup. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o dobrovoľný záväzkový vzťah a škoda, ktorá vznikla sa nemôže preniesť na štát z dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktorej sa rozhodli požičať finančné prostriedky.

Odporca robil určité opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými rizikami investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov, prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval materiál s názvom Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie. Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením 12.1.2000. V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaciu kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká investovania do tzv. nebankových subjektov.

Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej polície Policajného zboru SR týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania.

Z uvedených dôvodov navrhol odporca návrh navrhovateľky zamietnuť. Zároveň vyslovil súhlas s rozhodnutím vo veci aj bez nariadenia pojednávania

Súd stanovil termín pojednávania na deň 21.10.2011, na ktorí sa účastníci napriek riadne a včas vykázaným predvolaniam na pojednávanie nedostavili. Navrhovateľka neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním doručeným súdu 21.9.2011, a to z dôvodu zlého zdravotného stavu, ako aj z finančných dôvodov, zároveň žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd konštatujúc splnenie podmienok pre pojednávanie a rozhodnutie v neprítomnosti účastníkov, využil ustanovenie a vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, listinnými dôkazmi - zmluvami o pôžičke zo dňa 28.1.2002, 18.12.2001, 30.11.2001, 8.1.2002, 19.11.2001, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.1.2002 súd zistil, že navrhovateľka poskytla spoločnosti BMG Invest s.r.o. sumu 10.000.- Sk ako pôžičku. Spoločnosť BMG Invest s.r.o. sa zaviazala vrátiť navrhovateľke uvedenú sumu spolu so sumou 142,- Sk, zodpovedajúcou úroku vo výške 17% ročne za obdobie trvania zmluvy, teda do 28.2.2002. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, 1 mesiac.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.12..2001 súd zistil, že navrhovateľka poskytla spoločnosti BMG Invest s.r.o. sumu 8.000.- Sk ako pôžičku. Spoločnosť BMG Invest s.r.o. sa zaviazala vrátiť navrhovateľke uvedenú sumu spolu so sumou 510,- Sk, zodpovedajúcou úroku vo výške 25,50 % ročne za obdobie trvania zmluvy, teda do18.6.2002. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, 6 mesiacov.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.11.2001 súd zistil, že navrhovateľka poskytla spoločnosti BMG Invest s.r.o. sumu 9.000.- Sk ako pôžičku. Spoločnosť BMG Invest s.r.o. sa zaviazala vrátiť navrhovateľke uvedenú sumu spolu so sumou 495,- Sk, zodpovedajúcou úroku vo výške 22 % ročne za obdobie trvania zmluvy, teda do 28.2.2002. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, 3 mesiace.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 8.1.2002 súd zistil, že navrhovateľka poskytla spoločnosti BMG Invest s.r.o. sumu 5 800.- Sk ako pôžičku. Spoločnosť BMG Invest s.r.o. sa zaviazala vrátiť navrhovateľke uvedenú sumu spolu so sumou 739,- Sk, zodpovedajúcou úroku vo výške 25,50 % ročne za obdobie trvania zmluvy, teda do 8.6.2002. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, 6 mesiacov.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19.11.2001 súd zistil, že navrhovateľka poskytla spoločnosti BMG Invest s.r.o. sumu 21.500.- Sk ako pôžičku. . Spoločnosť BMG Invest s.r.o. sa zaviazala vrátiť navrhovateľke uvedenú sumu spolu so sumou 1 182,- Sk, zodpovedajúcou úroku vo výške 22 % ročne za obdobie trvania zmluvy, teda do 19.2.2002. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, 3 mesiace.

Spoločnosť BMG Invest s.r.o. si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy nesplnila a navrhovateľovi nevrátila pôžičky.

Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že odporca sa nesprávneho úradného postupu nedopustil, žiadne povinnosti nezanedbal. Naopak, svojim konaním spočívajúcim v prijímaní legislatívnych zmien, opatrení na zamedzenie podnikania tzv. nebankových subjektov, organizovaním kampane zameranej na informovanie verejnosti o nebezpečenstvách investovania do tzv. nebankových subjektov, podaním trestných oznámení chránil občanov, znižoval prípadné riziká poskytovania peňazí nebankovým subjektom.

Podľa zákona číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ,3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa ,3 ods. 1 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika / ďalej len kolektívne investovanie/ spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vydávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,- Sk.

Podľa o kolektívnom investovaní právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto bolo potrebné, aby preukázal, či mu vznikla škoda /majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch/, či sa odporca dopustil nesprávneho úradného postupu /spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti/ a či ku vzniku škody na strane navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcu. Štát zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie.

V právnom štáte je možnosť uplatnenia štátnej moci / v konkrétnom prípade zakázanie činnosti podnikateľovi/ len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má alebo zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť. Môže konať v zákonom dovolenom rozsahu, čo v právnom štáte napĺňa princíp právnej istoty. Tým je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať svojvoľne, z vlastného podnetu, nad rámec zákona. Odporca mohol pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa cit. zákona mohli vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť o zhromažďovanie peňažných prostriedkov predajom podielových listov, upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany dlžníka BMG Invest s.r.o. nešlo. Podľa názoru súdu inú činnosť, t.j. uzatváranie zmlúv o pôžičke nebolo v právomoci odporcu zakázať, preto sa nemohol dopustiť ani nesprávneho úradného postupu.

umožňuje právnickým a fyzickým osobám konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Podľa uvedeného obchodné spoločnosti vstupovali do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o tichom spoločenstve, resp. o pôžičke. V súlade s princípom zmluvnej voľnosti aj navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a prevzal tak zodpovednosť za svoje rozhodnutie, v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a zhodnotiť úspory v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Štát sa má zásadne zdržať zásahov do slobodného rozhodovania fyzických a právnických osôb. V opačnom prípade by išlo o neprípustný zásah štátneho orgánu do záväzkovo právneho vzťahu medzi subjektmi, ktorým by obmedzil alebo zmaril možnosť slobodného nakladania so svojím majetkom, zmaril ich možnosť nadobúdať podľa zmluvných dojednaní majetkové hodnoty / úroky, podiely na zisku/.

Od účinnosti o kolektívnom investovaní prešli kompetencie v oblasti dozoru a dohľadu nad finančným trhom z odporcu na Úrad pre finančný trh. Zákon kompetencie úradu vymedzil v až , kde jednoznačne konštatuje, že úrad mohol ukladať sankcie len subjektom špecifikovaným v , ktorí vykonávali činnosť podľa tohto zákona. BMG Invest s.r.o. takýmto subjektom nebol, preto úrad mu sankcie ukladať nemohol. Z uvedeného dôvodu sa potom ani Úrad pre finančný trh nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu.

Pri nárokoch na náhradu voči štátu podľa vyššie citovaného sa vyžaduje, aby osoba, ktorá si ju uplatnila preukázala všetky tri predpoklady pre priznanie nároku /škodu, nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť/ súčasne. Z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany orgánu štátu, ktorý za štát konal, absentuje tak jeden z predpokladov bez ktorých nie je možné nárok na náhradu škody priznať.

Záverom súd uvádza, že navrhovateľka uzatvorením zmlúv o pôžičke vstúpila do záväzkovo právnych vzťahov s právnickou osobou, BMG Invest s.r.o. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia uvedenou zmluvou a ustanoveniami zákonov / /, ktoré záväzkovo právne vzťahy upravujú.

Spoločnosť BMG Invest s.r.o. si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmlúv nesplnila a navrhovateľovi nevrátila poskytnuté pôžičky, keď zatvorila vo februári 2002 svoje pobočky a bol na ňu vyhlásený konkurz. Navrhovateľovi vznikli voči uvedenej spoločnosti pohľadávky zo záväzkovo právnych vzťahov. Je možné predpokladať, že navrhovateľ si pohľadávky prihlásil v konkurznom konaní vedenom voči uvedenej spoločnosti. Konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené, t. j. nie je známe, v akej výške môže byť v konkurznom konaní uspokojený nárok navrhovateľa. Nie je preto možné ustáliť ani výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla, resp dospieť k záveru, že navrhovateľovi najneskôr do rozhodnutia súdu škoda vznikla. Návrh na začatie konania o náhradu škody tak možno považovať aj za podaný predčasne, s odôvodnením, že až keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti navrhovateľa na uspokojenie jeho nárokov voči nebankovému subjektu, bude možné s určitosťou konštatovať, či mu vznikla škoda a v akej výške.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.