Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-110-2003.pdf
PDF · 76.37 KB
No categories available
5Er/110/2003
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného SR- Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, Prešov, IČO: 00 735 850 proti povinnému L. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX P. A. o vymoženie sumy 26,56 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej, Exekútorský úrad Prešov, Hlavná 15, 080 01 Prešov vo výške 38,87 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 800,- Sk (26,56 eur) s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o priestupku č. ORP-449/DI-2-2001, ktoré vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, okresný dopravný inšpektorát v Starej Ľubovni dňa 6.11.2001. Súdny exekútor JUDr. Hildegarda Laclavíková požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 8.7.2003 pod číslom 5710 006470 *.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor doručil súdu oznámenie o uplynutí prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 30.6.2007. V zmysle uvedeného žiadal súd, aby v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu a rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktorých vyúčtovanie predložil v prílohe k oznámeniu.
Súd zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený vo svojom stanovisku zo dňa 27.9.2011 uviedol, že s predloženým návrhom na zastavenie exekúcie súhlasí a má za to, že v danom prípade oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože k zastaveniu exekúcie došlo dôsledkom uplynutia času, ktorý bol zákonom určený na vymáhanie pohľadávky v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 6.11.2004, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik práva prihliadať ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§7 ods. 1 priestupkového zákona - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§7 ods. 2 a 3 - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
V zmysle ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná dve výnimky z tejto zásady. Obe výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného a druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 1 a 2 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (vyše rok pred prekludovaním práva), preto procesné zavinenie oprávneného na
zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 38,87 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 30 min.
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie opr. a pov. 80 min.
- vypracovanie oznámenia pre povinného 30 min.
- vypracovanie oznámenia o uplynutí prekluzívnej lehoty 50 min.
Spolu: 190 min. = 3,16 hod.
Odmena exekútora: 26,56 eur (4 zač. hod. x 6,64 eur)
20 % DPH z odmeny: 5,31 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 7,00 eur
Trovy exekúcie celkom: 38,87 eur
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z.
Do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie súd nezapočítal čas za úkon „vypracovanie vyúčtovania exekučných trov“ v trvaní 40 minút, pretože súd nepovažuje tento úkon za úkon smerujúci k uskutočneniu účelu exekúcie, a teda má za to, že uvedený úkon nie je úkonom účelne vynaloženým na vykonanie exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. Uvedený úkon má administratívnu povahu, pričom odmena zaň je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhl.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z poštovného, pretože podľa § 28 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty, teda súdny exekútor za nich žiadnu DPH neplatil. Súd priznal náhradu poštovného súdnemu exekútorovi iba v skutočne zaplatenej sume.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z., pričom zároveň sumu odmeny a hotových výdavkov v slovenských korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona
č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.