Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-148-2011.pdf
PDF · 75.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/148/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa L. O., D.. XX. XX. XXXX, H. N. A. XXXX/XX, N. N., H.. Č.. X. D. S., Z. Č. G., A. X. X, N. N., proti odporkyni M. O., D.. XX. XX. XXXX, H. N. A. XXXX/XX, N. N., H..Č.. W., X. O. XX, N. N., o určenie príspevku na výživu pre rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 27. 07. 2011 domáhal určenia príspevku na rozvedeného manžela od odporkyne vo výške 10 Eur mesačne.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom sp. zn. XXC/XXX/XXXX V. 16C/138/2010 tunajšieho súdu, vyjadrením ÚPSVaR Banská Bystrica, vyjadrením Sociálnej poisťovne Banská Bystrica, správou ÚPSVaR Banská Bystrica o poberaní dávok v hmotnej núdzi, písomným vyjadrením odporkyne a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 17. 03. 1979. Z manželstva pochádzajú 3 deti, z toho jedno maloleté. Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní XXC/XXX/XXXX zo dňa XX. 06. 2011 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Maloleté dieťa účastníkov bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol povinný prispievať na výživu maloletého vo výške 30 % životného minima.
Podľa tvrdenia navrhovateľa, je ten dlhodobo nezamestnaný. Predtým pracoval na dohodu. Momentálne kvôli veku nie je pre neho ani brigáda, i keď niekedy sa mu podarí privyrobiť si ako brigádnikovi. Pretože žiada o dávku v hmotnej núdzi, uplatňuje si nárok na výživné od manželky. S manželkou v kontakte už nie je, nakoľko tá odišla do zahraničia. Manželke neplatí určené výživné, nakoľko nemá jej číslo účtu.
Odporkyňa k návrhu uviedla, že momentálne žije v Taliansku. Nepracuje. Bývalý manžel jej, ani ich maloletému synovi, neplatí výživné určené súdom, aj napriek skutočnosti, že mu číslo účtu poskytla.
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela v zmysle ustanovenia § 72 Zákona o rodine.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Súd na návrh rozhodne o rozsahu príspevku, pričom má prihliadnuť aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode (§ 72 ods. 3 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ podal návrh v lehote uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení. Z pripojeného spisu 16C/138/2010 ako aj z vyjadrení účastníkov v tomto konaní bolo preukázané, že príčinou rozvratu v manželstve účastníkov bol nezáujem navrhovateľa o odporkyňu a ich deti. Ich city voči sebe ochladli, a preto spolu nežili v spoločnej domácnosti približne 2 roky pred rozvodom.
Podľa § 75 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela je potrebné prihliadať v zmysle citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine na odôvodnené potreby oprávneného, ale najmä na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v súčasnej dobe od augusta 2011 poberá príspevky v hmotnej núdzi v sume XX,XX I.. Navrhovateľ, ako sám tvrdí, je schopný uživiť sa aj príležitostnými brigádami.
Z vyjadrenia odporkyne je zrejmé, že žije u syna v Taliansku, je nezamestnaná a navyše sa stará o maloleté dieťa.
V danom prípade nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku navrhovateľa, keďže odporkyňa nemá príjem. Naopak súd určil výživné od navrhovateľa na ňu v konaní XXC/XXX/XXXX rozsudkom zo dňa 21. 03. 2011.
Navrhovateľ je schopný privyrobiť si príležitostnou brigádou a nepreukázal, že by mu bránili v zamestnaní objektívne dôvody.
Z týchto dôvodov súd návrh ako bezdôvodný zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď ani jeden z účastníkov ich nepožadoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.