Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/104/2011

Zmenené rozhodnutím K3-9P/123/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou v právnej veci maloletých detí Samuela, nar. XX.X.XXXX, a R., nar. XX.XX.XXXX, R., bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, a H. R., anr. X.XX.XXXX, bytom Y. XXX, v konaní o zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletými deťmi, takto rozhodol: Schvaľuje dohodu rodičov o zvýšení výživného na maloleté deti v tomto znení: Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého R. R., nar. XX.X.XXXX, sumou 80.- eur mesačne a maloletej R. R., nar. 26.10.2009, sumou 60.- eur mesačne, vždy do 25 - eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 1.3.2014. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trebišov, číslo konania 12C/104/2011 zo dňa 21.10.2011, v časti týkajúcej sa výživného. Konanie v časti o úpravu styku otca s maloletými deťmi zastavuje."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: E. K., Q.. U., H.. XX.XX.XXXX, R. C. N., D.F. XXX/XX proti odporcovi: Z. K., H. X.XX.XXXX, R. C. N., D. XXX/XX, za účasti maloletých detí: K. K., H.. XX.X.XXXX a K. K., H.. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom pre čas po rozvode

rozhodol:

I. Súd manželstvo Z. K. a E. K., Q.. U., uzavreté 14.4.2007 v Michaľanoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Michaľany, vo zväzku 1, ročník 2007, na strane 183, pod poradovým číslom 3 r o z v á d z a .

II. Pre čas po rozvode maloleté deti K. B. S K. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky E. K..

III. Otec Z. K. je povinný uhrádzať výživné na maloletého K. B. malolet K. vo výške po 30% životného minima pre maloleté a nezaopatrené deti a to na každé z nich počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov a potom vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. K..

IV. Styk otca Z. K. s maloletými deťmi K. B. S K.Ý. sa n e o b m e d z u j e .

V. Odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté deti K. B. S zveril do jej starostlivosti a odporcovi uložil povinnosť uhrádzať na maloleté deti výživné. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom dlhodobo spolu nežije, odporca je alkoholik, pod vplyvom alkoholu je agresívny a má známosť s inou ženou.

Odporca súhlasil s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva a aj s tým, aby maloleté deti boli zverené do jej starostlivosti, avšak žiadal, aby súd neobmedzoval jeho styk s maloletými deťmi potom, čo sa vráti z výkonu trestu odňatia slobody.

Opatrovník maloletých detí sa stotožnil s návrhom matky.

Súd zistil, že v prípade navrhovateľky ide o prvé manželstvo a v prípade odporcu ide o druhé manželstvo, keď jeho prvé manželstvo bolo rozvedené. Z prvého manželstva odporcu pochádza jedno maloleté dieťa.

Navrhovateľka pôvodne podala návrh na rozvod manželstva už v roku 2010 z rovnakých dôvodov ako v tomto roku, avšak vtedy svoj návrh vzala späť.

Navrhovateľka v návrhu na začatie konania a vo svojej výpovedi uviedla, že spolužitie s odporcom sa postupne stalo neznesiteľným, pretože odporca vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a je agresívny. Dokonca jej aj fyzicky ubližuje. Zároveň uvádza, že od roku 2010 má známosť odporca s Z. K..

Odporca tieto tvrdenia navrhovateľky vo svojom písomnom podaní z 12.10.2001 nespochybnil.

Súd ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Trebišov z 18.8.2011, č.k. bol odporca vzatý do väzby. Ďalej z uvedeného uznesenia súd zistil, že vyšetrovateľ Obvodného oddelenia PZ Michaľany uznesením zo 16.8.2011 vzniesol obvinenie proti odporcovi pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písm. a, a to z toho dôvodu, že dňa 14.8.2011 a 15.8.2011 vo večerných hodinách v obci N., v obytnom bloku č. XXX na X. ulici, byt č. X po predchádzajúcich nedorozumeniach sa vyhrážal zabitím navrhovateľke, pričom mal mať v ruke kuchynský nôž o dĺžke 31 cm a v druhom prípade búchal na dvere neobývaného rodinného domu č. XXX na ul. Š. v obci N., kde manželka ušla a zamkla sa a odporca mal na ňu kričať, že ju zabije. Z uvedeného uznesenia súd ďalej zistil, že odporca už bol predtým 2-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov z 24.9.2010, sp.zn. , kedy mu bol pre prečin podľa , , uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s podmienečným odkladom do 24.9.2011.

Zo správy opatrovníka a z výpovede navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka toho času už býva v obci D. Č.. XX u svojej matky A. U. aj s maloletými deťmi. Do obce N. sa už nemieni vrátiť, ani keď bude odporca prepustený z väzby alebo z výkonu trestu. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok.

Odporca pred vzatím do väzby nebol zamestnaný, predtým mal ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe so spoločnosťou ICOMA, s.r.o., Trebišov. Toto súd zistil zo správy uvedeného zamestnávateľa.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd rozviedol manželstvo účastníkov potom čo zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Vinu na rozvrate manželstva nesie v prvom rade odporca, pretože tento dlhodobo pod vplyvom alkoholu voči osobe navrhovateľke používal agresívne spôsoby komunikácie a dokonca na ňu fyzicky útočil.

Keďže odporca je vo väzbe a navrhovateľka ako matka má výhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti súd rozhodol, že maloleté deti sa zverujú do jej starostlivosti.

Odporca je bez príjmu a preto mu súd podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine uložil povinnosť uhrádzať na maloleté deti minimálne zákonné výživné, ktoré toho času predstavuje sumu 26,80€ mesačne. Súd pritom prihliadol i nato, že odporca má vyživovaciu povinnosť ešte voči jednému maloletému dieťaťu.

Keďže navrhovateľka priznala, že vzťahy medzi maloletými deťmi a odporcom sú harmonické, súd neobmedzil styk otca s maloletými deťmi pre čas po rozvode.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3 vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.

Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu povereného evidenciou osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.