Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4C-227-2008.pdf
PDF · 157.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/227/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ Ľ. C., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y..H..X. XXX/XX, XXX XX Ž., v rade 2/ N. C., Z.. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y..H..X. XXX/XX, XXX XX Ž., obaja právne zastúpení Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Nezbudská Lúčka 107, 013 24 Strečno, proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO 31 318 916, o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
Súd určuje, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 5.5.2005, ktorej vklad bol správou katastra povolený dňa 10.5.2005 pod číslom V 2479/05, je n e p l a t n á.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 681,91 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu - Slovenskej republike - trovy konania vo výške 551,98 € na účet Okresného súdu Žilina do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2008 domáhali, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XX L. zo dňa 5.5.2005, ktorej vklad bol Správou katastra Žilina povolený dňa 10.5.2005 pod č. V 2479/05, je neplatná, zároveň sa domáhali náhrady trov konania. Poukázali na uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 3.11.2008 č.k. 16C/207/2008, ktorým súd vyhovel návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva podľa článku V. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XX L. uzavretej dňa 5.5.2005, a to až do zániku predbežného opatrenia. Zároveň súd uložil navrhovateľom, aby v lehote 30 dní od doručenia predbežného opatrenia podali na príslušný súd návrh na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XX L. zo dňa 5.5.2005 (ďalej v texte len zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 5.5.2005). Na základe zmluvy o zriadení záložného práva mali navrhovatelia založiť ako záložcovia pre odporcu ako záložného veriteľa byt č. XX na 4. p. v bytovom dome s. č. XXX na parc. č. XXXX na ul. Y.. H.. X. XX J. Ž., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Žilina. Odporca podľa článku V. predmetnej zmluvy pristúpil k uplatneniu záložného práva na byt navrhovateľov formou dobrovoľnej dražby. Navrhovateľom bolo doručené oznámenie o dražbe, ktorá sa mala konať dňa 4.11.2008 a dražobníkom mala byť spoločnosť LICITOR group, a.s., Tajovského 5, 010 01 Žilina. Navrhovatelia však predmetnú záložnú zmluvu nikdy vlastnoručne nepodpísali a nevedia si vysvetliť, ako mohlo dôjsť k jej zavkladovania na Správe katastra Žilina.
Vzhľadom k tomu, že predmetnú zmluvu navrhovatelia spoločne nepodpísali, nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorá neplatnosť je absolútna. Naliehavý právny záujem navrhovateľov je daný potrebou súdneho rozhodnutia, ktoré určí neplatnosť záložnej zmluvy a len takéto rozhodnutia môže tvoriť podklad pre vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností vo forme záznamu podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., Katastrálneho zákona.
Navrhovatelia nepopierajú, že boli v rokovaní s pánom JA., teda osobou uvedenou ako dlžník v článku I. napadnutej zmluvy, ktorý im ponúkal spoluprácu v rámci jeho rôznych obchodných aktivít. Tejto osobe aj poskytli všetky osobné údaje za účelom prípravy prípadných obchodných listín, pričom bližšie nešpecifikované listiny mu aj navrhovateľ 1/ podpísal a tieto údaje sa následne bez ich vedomia objavili v napadnutej zmluve. V obsahu zmluvy sa v jej závere uvádza, že bola uzavretá v Martine a pán D. D. (zrejme zamestnanec odporcu) prehlásil, že obaja navrhovatelia zmluvu vlastnoručne pred ním podpísali. Navrhovatelia však nikdy v priestoroch odporcu v Martine neboli a navrhovateľka 2/ túto listinu nikdy vlastnoručne nepodpísala.
Navrhovatelia k návrhu na začatie konania pripojili nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXHU uzatvorenej dňa 5.5.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina dňa 10.5.2005 pod číslom V 2479/05, súd zistil, že zmluvu uzatvorili OTP banka Slovensko a.s. ako záložný veriteľ a záložca Ľ. C. s manželkou N. C.. Podľa článku I. zabezpečovanou pohľadávkou je pohľadávka záložného veriteľa na splatenie poisteného hypotekárneho úveru č. 032/4006/05 HU zo dňa 5.5.2005 (ďalej len zmluva o úvere), na základe ktorej sa záložný veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi O. Č., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, Ž., T. Č., nar. X.X.XXXX a G. Č., nar. X.X.XXXX, obaja bytom X. XXXX/X, úver vo výške 5.750.000,- Sk. Podľa článku II. zmluvy k zabezpečeniu pohľadávky uvedenej v článku I. tejto zmluvy zriaďujú zmluvné strany záložné právo pre záložného veriteľa k zálohu nehnuteľnosti - bytu č.XX vo vchode Y.. H.. X. Č.. XX, X. E.. v bytovom domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území Žilina, vo vlastníctva Ľ. C. N. N. C. v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXXX, pozemku - č. parcely XXXX, výmera 1278 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na pozemku XXX/XXXXXX.
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného cez katastrálny portál dňa 23.11.2011 súd zistil, že ako bezpodieloví spoluvlastníci v spoluvlastníckom podiele 1/1 bytu číslo XX, vo vchode č. XX, na 4. p. v obytnom dome č. súp. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území Ž. sú vedení C. Ľ. N. N., Z. U..
Z uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 16C/207/2008 - 17 zo dňa 3.11.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2009 a vykonateľnosť dňa 6.11.2008, súd zistil, že v právnej veci navrhovateľov Ľ. C. N. N. C., rod. U. proti odporcovi OTP Banka Slovensko, a.s. o nariadenie predbežného opatrenia súd rozhodol o povinnosti odporcu zdržať sa realizácie výkonu záložného práva podľa č.l. V. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XX L. uzavretej dňa 5.5.2005, ktorej vklad bol správou katastra povolený dňa 10.5.2005 pod č. V 2479/05, a to až do zániku predbežného opatrenia. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že v danom prípade mal súd za preukázané, že je potrebné nariadiť predbežné opatrenie a zaviazať odporcu, aby do zániku predbežného opatrenia sa zdržal konania, ktoré by smerovalo k realizácii svojho záložného práva, ktoré mu svedčí v prospech zálohu, a to bytu vyššie špecifikovaného, ktorého vlastníkmi sú navrhovatelia. Navrhovatelia dostatočným spôsobom v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia osvedčili svoj hmotno-právny nárok, z ktorého odvodzujú svoje právo. Uviedli, že zmluvu, ktorá tvorí titul na realizáciu záložného práva, vlastnoručne nepodpísali, čím je zmluva neplatná, pričom sa jedná o neplatnosť absolútnu, pretože ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom. Súd mal osvedčenú aj ďalšiu podmienku pre nariadenie predbežného opatrenia, a to existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľom v prípade, ak by predbežné opatrenie nariadené nebolo, a to z listinného dôkazu - oznámenia o dražbe zo dňa 16.9.2008, podľa ktorého dňa 4.11.2008 je naplánovaná dobrovoľná dražba, ktorej predmetom má byť práve nehnuteľnosť, ktorá ako záloh je predmetom
záložnej zmluvy, ktorej platnosť navrhovatelia napádajú. Ak by súd neposkytol predbežnú ochranu navrhovateľom, bolo by ohrozené ich základné právo na obydlie v súvislosti so skutočnou realizáciou tejto dražby v nadväznosti na ich tvrdenie, doposiaľ nepreukázané, že samotný titul na realizovanie tejto dražby, t. j. záložná zmluva, je absolútne neplatná.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 8.8.2009, v ktorom potvrdil, že uzatvoril dňa 5.5.2005 s O. Č., T. Č.T. N. G. Č. zmluvu o poistenom hypotekárnom úvere č. 032/4006/05 HU v znení dodatku, na základe ktorého im poskytol úver vo výške 190.865,03 € (5.750.000,- Sk). Návratnosť úveru bola zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosť - byt č. XX v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XX L. podpísanou dňa 5.5.2005. V dražbe, v ktorej sa odporca domáhal uspokojenia zo zálohu formou predaja na dražbe, vzhľadom k tomu, že dlžník úver v zmysle úverovej zmluvy nesplácal, sa nepokračuje. Čo sa týka podpisov navrhovateľov na záložnej zmluve, tieto boli osvedčené na Notárskom úrade JUDr. Ľudmily Chodelkovej, a preto odporca považuje záložnú zmluvu za platnú. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K vyjadreniu pripojil listinný dôkaz - Zmluvu o poistenom hypotekárnom úvere č. 032/4006/05 HU zo dňa 5.5.2005 uzatvorenú dňa 5.5.2005 medzi OTP Bankou Slovensko a.s. na jednej strane a dlžníkmi O. Č., T. Č. N. G. Č. na strane druhej, z ktorej súd zistil, že podľa čl. I. zmluvy predmetom zmluvy je poskytnutie hypotekárneho úveru dlžníkom vo výške 5.750.000,- Sk
Súd vo veci vykonal v dňoch 11.11.2009, 15.1.2010, 10.3.2010, 21.10.2011 pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, právneho zástupcu odporcu, svedkov V. U. a D. D., oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi v konaní, znaleckým posudkom č. 21/2011 vypracovaným znalkyňou D.. N. P.Š. a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovatelia na pojednávaniach zotrvali na návrhu na začatie konania. Navrhovateľ 1/ uviedol, že pán Č. mu tvrdil, že idú robiť poistku na úver do výšky 400.000 Sk, a preto mu to navrhovateľ 1/ podpísal. Navrhovateľovi 1/ vôbec nebolo známe, že ručí na penzión, keďže následne sa preukázalo, že pán Č. kupoval pre svoju dcéru penzión v Rajeckých Tepliciach a na tento účel boli vynaložené finančné prostriedky z úveru. S pánom G. Č. sú bývalí kolegovia, boli v priateľskom vzťahu, menovaný už je nebohý, zomrel v apríli 2006. Uviedol, že zmluvu, ktorej určenia neplatnosti sa v konaní domáha, podpísal s tým, že sa jedná o 400.000,- Sk, keďže odhad na byt, ktorý mal byť predmetom záložnej zmluvy, bol vo výške 800.000,- Sk. Túto zmluvu podpisoval niekde v krčme na Mariánskom námestí v Žiline a na Notárskom úrade u JUDr. Chodelkovej sa overoval podpis, ale jednalo sa o úplne iné dokumenty.
Navrhovateľka 2/ na pojednávaní uviedla, že G. Č. im vtedy tvrdil, že idú ručiť na sumu 400.000,- Sk, ktorý úver bol poskytnutý G. Č. na penzión, s čím oni súhlasili, že do tých 400.000,- Sk ručiť môžu, keďže táto suma, i keby k niečomu došlo, sa dá splatiť. V žiadnom prípade však neboli ručiteľmi na sumu, ktorá je uvedené v zmluve o zriadení záložného práva. Túto zmluvu nikdy nepodpísala a pokiaľ je na zmluve uvedené meno pána D., tohto pána vôbec nepozná. V banke nič nebola podpísať. U notárky boli, ale bolo tam veľa papierov a navrhovateľke 2/ nie je známe, čo jej tam podstrčil. Oni sa vlastne podpisovali len do knihy u notára. Navrhovateľka 2/ teda žiadne papiere, dokumenty, doklady, alebo zmluvy nepodpisovala, len sa podpísala do osvedčovacej knihy u notára. Až potom, keď im bola zmluva doručená poštou, zistili, že pán B. bral na dcéru úver. Keď im bola doručená upomienka od OTP Banky, poslala navrhovateľka 2/ svojho manžela za pánom Č., aby zistil, čo to znamená. Manžel od neho prišiel s tým, že pán Č. to už zaplatil. Keď prišla ďalšia upomienka, zase im G. Č. hovoril, že to bude len nejakých päť splátok do tých 400.000,- Sk, že to zase zaplatil s omeškaním. Keď sa zaplatí tých 400.000,- Sk, potom z tej zmluvy navrhovateľov vyjmú. Keď sa s ním navrhovatelia chceli stretnúť, G. Č. sa im vyhýbal. Následne ochorel. Navrhovatelia ho boli navštíviť aj v nemocnici, vtedy im tvrdil, že keď sa uzdraví, dá všetko do poriadku. Následne zomrel a až od jeho manželky sa dozvedeli, ako sa veci majú. Keď im bola zmluva o zriadení záložného práva doručená, navrhovateľka 2/ sa čudovala výške úveru vo výške 5.750.000,- Sk, keďže oni G. Č. úver v tejto výške nesľúbili, resp. na takýto úver mu neručili. Navrhovateľke 2/ bolo hneď zrejmé, že podpis na zmluve nie je jej podpisom a keď to chceli s G. Č. riešiť, tento sa im vyhýbal, aj keď
chodili tie upomienky. Navrhovatelia boli stále v presvedčení, že oni ručili G. Č. len na sumu 400.000,- Sk, on ich však presviedčal, že on to už zaplatí, resp. zaplatil s omeškaním. Odporca 1/ potom s dcérou G. Č. cestovali do OTP Banky v Martine, aby navrhovateľov z tejto zmluvy vyňali s tým, že sa to bude riešiť tak, že zoženú nejakého kupca. Dcéra G. Č. však kupca odmietla a dala penzión do prenájmu.
Navrhovatelia 1/ a 2/ zhodne uviedli, že dňa 5.5.2005 neboli v OTP Banke v Martine a pred D. D. záložnú zmluvu nepodpísali.
Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2010 boli vypočutí svedkovia V. U. N. D. D..
Odporca na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, keďže podpisy navrhovateľov boli notársky osvedčené. Vzniesol námietku premlčania uplatneného práva s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 v spojení s § 40a a 101 Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia sa podľa jeho názoru mohli domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu vo všeobecnej premlčacej dobe troch rokov, ktorá už uplynula, keďže navrhovateľ 1/ potvrdil, že zmluvu podpísal a navrhovateľka 2/ tvrdila, že ju nepodpísala.
Navrhovatelia tvrdili, že navrhovateľka 2/ sa o podpise zmluvy prakticky dozvedela až z oznámenia o dražbe zo dňa 26.9.2008, ktorá dražba sa mala konať dňa 4.11.2008, preto námietka premlčania odporcu neobstojí. Navrhovateľ 1/ podpisoval zmluvu pred pánom D. D. v reštaurácii na námestí v Žiline a bola to zmluva na 400.000,- Sk. Navrhovatelia uviedli, že na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva existuje naliehavý právny záujem, pretože postavenie navrhovateľov je neisté, v prípade konania dražby by prišli o možnosť bývať.
Svedok D. D., bez pomeru k účastníkom konania, uviedol, že on spracovával úverovú zmluvu, keď bol zamestnancom odporcu. V tomto prípade sa zrejme úverová zmluva podpisovala zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ na pobočke banky. Úvodné rokovania realizoval s pánom B. a jeho manželkou, pričom žiadateľom o úver bola dcéra pána Č.. Pokiaľ je na zmluve uvedené v predtlači, že zmluva bola pred svedkom podpísaná dňa 5.5.2005 v Martine, tak jeden z manželov - záložcov, zmluvu na pobočke podpísal a druhý z manželov mohol zmluvu podpísať u notára. Svedok sa s navrhovateľom v rade 1/ stretol v Žiline rok alebo dva roky po podpísaní zmluvy, keď sa navrhovateľ 1/ prišiel informovať, v akom stave úver je, či sa spláca, resp. čo by sa s tým dalo urobiť. Keď nastali nejaké problémy so splácaním, svedok kontaktoval pána Č., ktorý hovoril, že má nejaký problém s nemenovanou firmou, ktorá mu bola dlžná, následne sa ozvala dcéra pána Č., ktorá chcela splácanie úveru riešiť. Potom sa stretli v Žiline, aby hľadali nejaké riešenie vo vzťahu k ručeniu pána C.. V súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere došlo zo strany banky k oceneniu nehnuteľností, ktoré mali zabezpečovať úver. Klientka požadovala vyšší úver, na čo banka mohla pristúpiť len vtedy, ak zvýši hodnotu založených nehnuteľností, a preto žiadatelia o úver doplnili zabezpečenie úveru nehnuteľnosťou vo vlastníctve pána C.. Svedok si spomenul, že po smrti pána Č. jednal v pobočke banky s úverovým oddelením za účelom vyňatia bytu vo vlastníctve navrhovateľov z hromadného zabezpečenia úveru a potvrdil, že sa s navrhovateľom 1/ rozprával o alikvotnej sume zodpovedajúcej hodnote ním založenej nehnuteľnosti.
Svedkyňa V. U., zamestnankyňa Notárskeho úradu JUDr. Chodelkovej, bez pomeru k účastníkom konania, na pojednávaní uviedla, že pri osvedčovaní podpisov postupuje tak, že v prípade, ak účastník podpísal listinu pred ňou, svedkyňa do osvedčovacej knihy uvedie, že listina bola podpísaná pred ňou a v prípade, že listina je už podpísaná, uvedie, že účastník uznal podpis za vlastný. Listinu, na ktorej sa osvedčuje podpis, musí mať svedkyňa vždy k dispozícii, aby mohla na ňu doložiť osvedčovaciu doložku, následne listinu zviaže a zapečatí. Svedkyňa si nespomenula na konkrétny prípad, kedy sa na notárskom úrade osvedčoval podpis navrhovateľov.
Na pojednávaní konanom dňa 10.3.2010 navrhovatelia spresnili právne odôvodnenie návrhu s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Nedomáhajú sa teda určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a a § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu opomenutia súhlasu druhého manžela vo veci presahujúcej rámec tzv. „bežných vecí“, ale určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva nebola podpísaná navrhovateľkou 2/. Stav objektívnej právnej
neistoty medzi navrhovateľmi a odporcom existuje, pretože tento stav je ohrozením právneho postavenia navrhovateľov, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť.
Navrhovateľka 2/ uviedla, že na notárskom úrade bola iba jedenkrát, podpisovali sa len do knihy a ona sa podpisovala len raz a taktiež jej manžel, pričom podpisovala len to, čo jej pán Č. dával podpisovať, teda poistenie na tých 400.000,- Sk. Pán Č. tam mal kopu papierov a hľadal papiere s tým, že sa jedná len o poistenie budovy, na ktoré si on berie úver. Mal tam zmluvu, otočil stránku, na ktorej bola suma 400.000,- Sk a toto vlastne navrhovateľka 2/ podpísala. G. Č. im celý čas tvrdil, že mu ručia sumou 400.000,- Sk na poistenie budov. Pán Č. ich zrejme podviedol. Navrhovateľke 2/ nie je známe, či potom nejaký papier vymenil.
V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru písomníctvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) D.. N. P., ktorá dňa 12.6.2011 vyhotovila znalecký posudok č. 21/2011. Zo záveru znaleckého posudku (č. l. 210 spisu) súd zistil, že podpis navrhovateľky 2/ na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 5.5.2005 nie je pravým podpisom N. C..
Navrhovatelia poukázali prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 21.10.2011 na to, že vec ktorá je predmetom tohto konania, sa prejednáva nie z viny účastníkov konania, ale z viny osoby nebohého pána Č., ktorý sa vo vzťahu k navrhovateľom dopustil konania vykazujúceho zámky skutkovej podstaty trestného činu podvodu a vo vzťahu k banke znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. Vzhľadom však na to, že pán Č. zomrel, nie je možné ho v tomto konaní vypočuť a nie je možné voči nemu vyvodzovať trestno-právnu zodpovednosť.
Podľa ust. § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa ust. § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa ust. § 35 ods. 3 OZ právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliadne na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ § 37 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa ust. § 40a prvá a druhá veta OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa ust. § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr, alebo aspoň súčasne s návrhom.
Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa ust. § 44 ods. 1 prvej vety OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
Podľa ust. § 44 ods. 3OZ ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
Podľa ust. § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa ust. § 151b ods. 1 prvej vety a ods. 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu vyhovel a určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 5.5.2005, ktorej vklad bol správou katastra povolený dňa 10.5.2005 pod číslom V 2479/05, je neplatná.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V prejednávanej veci bola podaná žaloba o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 5.5.2005 uzatvorenej medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ na jednej strane a odporcom na strane druhej. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať každý, táto nastáva ex lege, pôsobí ex tunc a súd na ňu prihliada ex offo. Určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. považuje zákon za procesne prípustnú len vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, ktorého výrok odstraňuje žalobcovu neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pokiaľ nie je naliehavý právny záujem daný, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že stav právnej neistoty medzi účastníkmi existuje, pretože navrhovatelia sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorou bolo zriadené záložné právo pre odporcu ako záložného veriteľa k zálohu, ktorým je byt č.XX P. S.. Y.. H.. X. Č.. XX v Ž. spolu so spoluvlastníckym podielom XXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. č. XXXX o výmere 1278 m2, ktoré nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - navrhovateľov. Podľa tvrdenia navrhovateľov títo na seba nikdy neprevzali záväzok, ktorý podľa záložnej zmluvy mali na seba ako záložcovia prevziať, a to umožniť za účelom poskytnutia úveru vo výške 5.750.000 Sk zabezpečenie tejto pohľadávky záložného veriteľa záložným právom a následne uspokojiť sa záložným veriteľom z predmetu záložného práva, ak by pohľadávka, na zabezpečenie ktorej bolo záložné právo zriadené, nebola riadne a včas splnená. Navyše podľa tvrdenia navrhovateľom navrhovateľka v rade 2/ zmluvu o zriadení záložného práva nikdy nepodpísala, nikdy teda nemala v úmysle takýto právny úkon realizovať a k povinnostiam záložcu uvedeným v záložnej zmluve sa tým zaviazať.
Rozhodnutím v tejto veci dôjde k odstráneniu neistoty medzi účastníkmi konania, ako i k odstráneniu ohrozenia postavenia navrhovateľov v tomto právnom vzťahu ako bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti tvoriacej predmet záložného práva. Vzhľadom na charakter zálohu, ktorý je bytom, na bývanie v ktorom sú navrhovatelia odkázaní, bola v konaní preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu na rozhodnutí súdu z dôvodu ohrozenia jedného zo základných ľudských práv, ktorým je právo na obydlie.
Navrhovatelia sa v konaní domáhali, aby súd určil absolútnu neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XX L. zo dňa 5.5.2005, ktorej vklad bol Správou katastra Žilina povolený dňa 10.5.2005 pod č. V 2479/05 z dôvodu, že navrhovateľka 2/ zmluvu nikdy nepodpísala. Taktiež v konaní tvrdili, že zmluva bola „uzatvorená“ za nejasných okolností a za účelom odlišným od účelu tvrdeného úverovým dlžníkom G. Č., ktorý poskytnutie úveru od odporcu zabezpečoval.
Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností, alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s
určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy, keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona. Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia, možné je teda prejaviť vôľu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jej obsahu. Ďalším znakom právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik, zmena, alebo zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými rozličným spôsobom, podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony. Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom, teda úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje, aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa, aby s ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a bez výhrad.
Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda účinnosť. V prípade, ak navrhovateľ adresuje návrh na uzavretie zmluvy dvom alebo viacerým osobám a jeho úmysel smeruje k tomu, aby sa všetci adresáti stali stranou zmluvy, zmluva je uzavretá až vtedy, keď všetky tieto osoby návrh príjmu. Teda v tomto prípade zmluva nadobúda účinnosť okamihom prijatia návrhu posledným z adresátov návrhu (oferty).
Zo záveru znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou D.. N. P. mal súd preukázané, že podpis navrhovateľky 2/ na uvedenej zmluve nie je pravým podpisom navrhovateľky 2/ N. C.. Vzhľadom na absenciu podpisu konajúcej osoby navrhovateľky 2/ na zmluve o zriadení záložného práva je tento právny úkon podľa § 39 v spojitosti s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú aj tú skutočnosť, že navrhovateľka 2/ nikdy neprejavila vôľu, ktorá by smerovala k vzniku takéhoto právneho úkonu, čo vyplynulo z výsluchu navrhovateľky 2/, ktorá tvrdila, že nikdy nemala vedomosť o skutočnom charaktere pohľadávky, na ktorej zabezpečenie mali navrhovatelia ako záložcovia poskytnúť záloh - byt č.XX P. S.. Y.. H.. X. Č.. XX J. Ž. spolu so spoluvlastníckym podielom XXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc. č. XXXX o výmere 1278 m2, ktoré nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Navrhovateľ 1/ síce nepoprel, že podpísal nejaké listiny, ale v priebehu konania sa nepreukázalo, že by vedome podpisoval listinu smerujúcu k vzniku účinkov tohto právneho úkonu, teda k vzniku záložného práva na byt. Podľa vedomostí navrhovateľov pohľadávkou, ktorej zabezpečenie mali umožniť založením hore uvedenej nehnuteľnosti, bolo podľa informácie, ktorú mali od G. Č., bližšie nešpecifikované poistenie budov.
Pokiaľ sa aj navrhovatelia po doručení zmluvy opatrenej pečiatkou správy katastra o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností následne mali dozvedieť o skutočnom druhu a výške zabezpečenej pohľadávky, súd mal z vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľov a svedka D. D. preukázané, že navrhovatelia boli jednak sústavne zavádzaní G. Č. o povahe záväzku, na ktorý pristúpili uzatvorením záložnej zmluvy, keďže podľa tvrdenia menovaného sa stále jednalo len o zabezpečenie pohľadávky vo výške 400.000,- Sk. Uvedenú skutočnosť mal súd nepriamo preukázanú i z výpovede svedka D. D., ktorý uviedol, že s navrhovateľom 1/ jednal o vyňatí bytu vo vlastníctve navrhovateľov z hromadného zabezpečenia úveru.
Právny úkon - zmluva o zriadení záložného práva č. V. U. Ú. Č.. XXX/XXXX/XX L. zo dňa 5.5.2005, ktorej vklad bol Správou katastra Žilina povolený dňa 10.5.2005 pod č. V 2479/05, je preto absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, keďže pri jeho uzatváraní absentoval základný prvok potrebný ku vzniku akéhokoľvek právneho úkonu, a to vôľa navrhovateľov na
založenie takéhoto záväzkovo-právneho vzťahu. Zároveň je tento právny úkon (ako je uvedené vyššie) absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa § 39 v spojení s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie podmieňuje platnosť právneho úkonu podpisom konajúcej osoby.
Pokiaľ sa odporca v konaní bránil tvrdením, že sa navrhovatelia mali domáhať určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v 3- ročnej premlčacej dobe, a to s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný, súd dospel k záveru, že nie je možné subsumovať daný prejednávaný prípad pod tieto zákonné ustanovenia. Nejedná sa totiž o právny úkon, ktorý mal urobiť len jeden z manželov, teda navrhovateľ 1/, ale obidvaja navrhovatelia. Právny úkon bol určený obidvom navrhovateľom, pričom z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že úmyslom navrhovateľa bolo, aby všetky osoby, ktorým bol návrh určený, teda obidvaja navrhovatelia 1/ a 2/, sa stali stranou zmluvy. Pri aplikácii ustanovenia § 44 ods. 3 OZ, podľa ktorého ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú, je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľka 2/, ktorej bol návrh zo strany záložného veriteľa - odporcu na uzatvorenie záložnej zmluvy ako jednej zo zmluvných strán na strane záložcu určený a navrhovateľka 2/ návrh na uzatvorenie zmluvy neprijala, keďže jeho prijatie nepotvrdila jeho podpísaním na zmluve, k uzatvoreniu zmluvy, a tým k vzniku tohto právneho úkonu nedošlo. Preto súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel a určil, že zmluva je absolútne neplatná. Súd okolnosti relatívnej neplatnosti zmluvy ako irelevantné neskúmal.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovatelia mali plný úspech tak v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vedeného pod sp.zn. 16C 207/2008, ktoré konanie predchádzalo tomuto konaniu a skončilo sa vydaním predbežného opatrenia č.k. 16C 207/2008-17 zo dňa 03.11.2008 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2009), ako i v konaní vo veci samej, priznal im súd náhradu trov konania voči odporcovi, ako neúspešnému účastníkovi oboch uvedených konaní, a to vo výške 681,91 eur.
Navrhovatelia si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uplatnili v rámci vyčíslenia trov konania osobne podanom na tunajšom súde na pojednávaní konanom dňa 21.10.2011 trovy konania titulom zaplatenia súdnych poplatkov jednak za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jednak za podanie návrhu na začatie konania a titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 9 úkonov právnej služby, a to:
1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 20.11.2008;
2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 16.10.2008;
3. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie sa k odvolaniu odporcu proti uzneseniu č.k. 16C 207/2008-17 zo dňa 03.11.2008 (podané na súde dňa 22.12.2008);
4. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 24.11.2008;
5. účasť na pojednávaní dňa 11.11.2009;
6. účasť na pojednávaní dňa 15.01.2010;
7. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie sa k veci dňa 10.03.2010;
8. účasť na pojednávaní dňa 10.03.2010;
9. účasť na pojednávaní dňa 21.10.2011.
Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľmi, zistil, že tento bol (až na nižšie uvedené) uplatnený v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) a z uvedeného dôvodu navrhovateľom priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania v sume 681,91 eur, a to titulom zaplatenia súdnych poplatkov za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,- eur a za návrh na začatie konania v sume 99,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z:
a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 20.11.2008 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl., vo výške 48,63 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 6,31 eur;
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie sa k odvolaniu odporcu proti uzneseniu č.k. 16C 207/2008-17 zo dňa 03.11.2008 (podané na súde dňa 22.12.2008) podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 vyhl., vo výške 24,31 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 6,31 eur;
3. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 24.11.2008 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl., vo výške 48,63 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 6,31 eur;
4. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 11.11.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl., vo výške 53,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 6,95 eur;
5. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 15.01.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl., vo výške 55,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,21 eur;
6. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie sa k veci dňa 10.03.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl., vo výške 55,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,21 eur;
7. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 10.03.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhl., vo výške 55,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,21 eur;
8. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 21.10.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 3 vyhl., vo výške 57,- eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,41 eur.
b) náhrady za stratu času za:
1. účasť na pojednávaní dňa 11.11.2009 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške 23,18 eur (2 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 2 x 11,59 eur = 23,18 eur);
2. účasť na pojednávaní dňa 15.01.2010 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške 24,04 eur (2 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 2 x 12,02 eur = 24,04 eur);
3. účasť na pojednávaní dňa 10.03.2010 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške 24,04 eur (2 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 2 x 12,02 eur = 24,04 eur);
4. účasť na pojednávaní dňa 21.10.2011 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške 24,70 eur (2 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 2 x 12,35 eur = 24,04 eur).
V súvislosti s náhradou trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia súd poukazuje na krátenie týchto trov oproti tomu, ako bola ich náhrada uplatnená, a to konkrétne za úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 16.10.2008. Zo spisového materiálu sp. zn. 16C 207/2008 mal súd zistené, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovatelia neboli zastúpení splnomocneným zástupcom, nakoľko podľa plných mocí nachádzajúcich sa v spise sp.zn. 16C 207/2008, resp. 4C 227/2008 vyplýva, že v prvom prípade bola plná moc udelená dňa 17.12.2008 (č.l. 56) a v druhom prípade dňa 20.11.2008. V čase spísania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (datované dňom 16.10.2008) tak navrhovatelia zastúpení splnomocneným zástupcom neboli, a preto im súd náhradu za tento úkon právnej služby nepriznal vôbec.
Súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť, že navrhovatelia si vo vyčíslení nároku na náhradu trov konania uplatnili náhradu trov v sume 645,96 eur. Súd však dospel k takému záveru, že navrhovatelia v tomto podaní urobili chybu v počítaní, keď z ich podania po sčítaní všetkých položiek vyplývalo, že náhradu si uplatňujú v celkovej sume 712,53 eur. Súd po krátení v dôsledku vyššie uvedeného dospel k sume 681,91 eur, ktorú sumu im ako náhradu trov konania priznal.
Na záver súd poukazuje na to, že navrhovatelia si vo vyčíslení nároku na náhradu trov konania uplatnili náhradu trov za úkon pod písm. i), takýto úkon však vo svojom podaní nijako nešpecifikovali, preto bolo podanie v uvedenej časti nepreskúmateľné a súd im náhradu za tento úkon nepriznal.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške uvedenej vo výroku tohto rozsudku na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľov 1/ a 2/ Mgr. Branislava Samca, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo J., a.s., a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).