Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-22-2021.pdf
PDF · 123.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája 113/19, proti žalovaným: 1) D. B., 2) A. E., 3) A. B., 4) D. E., 5) A. B., žalovaní 1) - 5) zastúpení zákonným zástupcom Správa Tatranského národného parku, so sídlom Tatranská Lomnica 66, IČO: 54 435 293, zastúpeným JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Košice, Žriedlová 3, 6) F. G. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G. A. – F. A., H. XXXX/XX, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1) až 6) k pozemku zapísanému ako parcela číslo KN- E 173, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 45300 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území B., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, sa zrušuje.
Pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-E 173, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 45300 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území B., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX.
Žalobca je povinný zaplatiť z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanej 1) sumu 6200 eur, žalovanému 2) sumu 9250 eur, žalovanému 3) sumu 2100 eur, žalovanej 4) sumu 2100 eur, žalovanému 5) sumu 2100 eur, na účet zákonného zástupcu žalovaných 1) až 5) Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, IČO: 54 435 293, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je povinný zaplatiť z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanej 6) sumu 1545 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa voči žalovaným 1) až 6) nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 10. 6. 2021, sa žalobca domáhal voči žalovaným 1) - 6) zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-E 173, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 45300 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území B., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, tak, že pozemok sa prikazuje do jeho výlučného vlastníctva, za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť žalovaným náhradu na vyrovnanie ich podielov, a to žalovanej 1) sumu 6200 eur, žalovanému 2) sumu 9250 eur, žalovanému 3) sumu 2100 eur, žalovanej 4) sumu 2100 eur, žalovanému 5) sumu 2100 eur a žalovanej 6) sumu 1545 eur.
V žalobe uviedol, že spolu so žalovanými je podielovým spoluvlastníkom uvedeného pozemku, pričom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu predstavuje 3/8-iny. Podľa znaleckého posudku, vypracovaného znalcom I. J. B., číslo 2/2021, predstavuje hodnota pozemku 36951,67 eura. Na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku sa nedohodli, čo v súčasnosti nie je prakticky možné, nakoľko väčšina zo spoluvlastníkov sú neznámi spoluvlastníci. V spoluvlastníckom pomere už nemieni zotrvať.
2. Zákonný zástupca žalovaných 1) až 5), ktorým boli v čase začatia konania Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica, a následne sa v priebehu konania stala Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, vo vyjadrení ku podanej žalobe uviedol, že popiera skutočnosť, že so žalobcom sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku nedohodli. Žalobca uvedenú skutočnosť žiadnym dôkazom nepreukázal. Žalobca sa ani len nepokúsil o dohodu. Podmienkou podania žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pritom nedosiahnutie dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi. Preto je potrebné žalobu bez ďalšieho zamietnuť. Súčet spoluvlastníckych podielov žalovaných 1) až 5) predstavuje väčšiu zo všetkých spoluvlastníckych podielov na dotknutom pozemku. Preto je žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva neprípustný. Účelné využitie pozemku ako lesného pozemku je jednoznačne determinované jeho druhom, stavom a umiestnením v teréne v nadväznosti na okolité celky, jeho doterajším využívaním, ako aj plánovaným využitím v budúcnosti a s tým spojenými povinnosťami obhospodarovateľa. Žalobca v žalobe vôbec nezohľadnil, že celý pozemok sa nachádza v ochrannom pásme Tatranského národného parku, a to v 2. stupni ochrany, že celá výmera dotknutého pozemku je zahrnutá do Lesného hospodárskeho celku Liptovský Mikuláš minimálne do roku 2027, že pozemok je zaradený do lesného fondu, a že je aktuálnym obhospodarovateľom lesa, do ktorého pozemok patrí v zmysle platného Plánu starostlivosti o les Štátnych lesov Tatranského národného parku do roku 2026. Žalobca ako fyzická osoba bez náležitého personálneho, majetkového, technického a odborného substrátu podnikania ako nepodnikateľský subjekt v žiadnom prípade nezabezpečí účelné využitie nehnuteľnosti. Pozemok sa nachádza v lesnom hospodárskom celku, ktorého celková výmera je značná, pričom akékoľvek reálne delenie pozemku je s poukazom na jeho umiestnenie v teréne a jeho účelné využitie nie dobre možné. Žalobcom navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nezohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Vzniesol aj námietky voči žalobcom predloženému znaleckému posudku z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti a výšky všeobecnej hodnoty predmetného pozemku. Navrhol, aby súd žalobu zamietol, prípadne alternatívne podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku zrušil a pozemok prikázal do výlučného vlastníctva Slovenskej republiky, v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku Tatranská Lomnica, za súčasného uloženia povinnosti žalovaným 1) až 5) zaplatiť žalobcovi a žalovanej 6) sumu vo výške prislúchajúcej ich spoluvlastníckym podielom.
3. Žalovaná 6) vo vyjadrení ku podanej žalobe uviedla, že súhlasí s tým, aby pozemok bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý jej zaplatí náhradu na vyrovnanie podielu.
4. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaných uviedol, že dôvodnosť žaloby je potvrdená vyjadrením žalovaných 1) až 5), v ktorom diametrálne nesúhlasia so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré navrhol. Predchádzajúci pokus o mimosúdne riešenie by bol relevantný len v prípade, ak by žalovaní v celom rozsahu súhlasili so žalobným návrhom. Poukázal na to, že Slovenska republika, ktorej do výlučného vlastníctva navrhli žalovaní 1) až 5) prikázať pozemok, nie je spoluvlastníkom predmetného pozemku. Nie je taktiež dôvod na to, aby pozemok bol prikázaný do výlučného vlastníctva neznámemu spoluvlastníkovi, resp. aby spoluvlastníctvo bolo nahradené ďalším spoluvlastníctvom neznámych osôb. Žiaden zo spoluvlastníkov nemá väčší spoluvlastnícky podiel na pozemku ako on. Poprel skutkové tvrdenie žalovaných 1) až 5), že nedisponuje dostatočným personálnym, majetkovým, technickým a odborným substrátom podnikania pre účelné využitie pozemku. S obhospodarovaním lesa má dlhoročné skúsenosti, a to tak ako fyzická osoba ako aj zástupca právnickej osoby. Je obhospodarovateľom lesa zapísaným do evidencie lesných pozemkov, ktoré so sporným pozemkom susedia, a to lesných dielcov 348c a 348g na Lesnom celku Liptovský Mikuláš 2. Zastupuje tiež obchodnú spoločnosť Hotel EURÓPA LM, s.r.o., ktorá je vedená ako obhospodarovateľ lesa v evidencii obhospodarovateľov lesa. Uvedená obchodná spoločnosť aj pozemok, ktorý je predmetom sporu, obhospodaruje od roku 2015, kedy jej bol odovzdaný do užívania Združením vlastníkov lesov a urbariátu, pozemkové spoločenstvo Žiar. Má zabezpečeného aj odborného lesného hospodára, a to K. L., ktorý zároveň sporný pozemok obhospodaroval.
5. Zákonný zástupca žalovaných 1) až 5) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu uviedol len skutočnosti súvisiace so zmenou zákonného zástupcu žalovaných 1) až 5) zo Štátnych lesov Tatranského národného parku na Správu Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici a opätovne navrhol žalobu zamietnuť pre nesplnenie podmienky predchádzajúceho pokusu o mimosúdne vyriešenie veci.
6. V zmysle zákonného ustanovenia § 104i ods. 2 prvá, druhá a štvrtá veta zákona číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zlučuje s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici jej zlúčením s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku 1. apríla 2022 zaniká. Na Správu Tatranského národného parku prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ak odsek 3 neustanovuje inak. V súlade s citovaným zákonným ustanovením preto súd pokračoval v konaní ako so zákonným zástupcom žalovaných 1) až 5) so Správou Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá je ako správca spoluvlastníckych podielov žalovaných 1) až 5) aj zapísaná v katastri nehnuteľností. Súd len okrajom poukazuje na to, že nebol dôvod rozhodnúť v zmysle zákonného ustanovenia § 64 Civilného sporového poriadku o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom tak, ako to navrhol zákonný zástupca žalovaných 1) až 5) v duplike, nakoľko nedošlo v priebehu konania k zániku strany sporu, ale len k zániku jej zákonného zástupcu, z ktorého práva a povinnosti prešli na ďalšiu osobu.
7. Zákonný zástupca žalovaných 1) až 5) vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 30. 9. 2022, poukázal na to, že znalec pri výsluchu potvrdil, že je možná reálna deľba pozemku. Navrhol preto, aby bolo vo veci alternatívne rozhodnuté tak, že pozemok bude rozdelený podľa podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Vzhľadom na druh nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania (trvalý trávny porast) a procesný návrh žalovanej 6) a jej súhlas s prikázaním podielu žalobcovi, nedôjde ani k drobeniu pozemkov.
8. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalovanej 6), ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorá súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti.
9. Advokát žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu trval na podanej žalobe.
10. Advokát žalovaného poukázal na pojednávaní na písomné podania a vyjadrenia.
11. Advokáti strán sporu na pojednávaní zhodne uviedli, že nie je medzi nimi sporná skutočnosť, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, je lesným pozemkom, aj keď je evidovaný v katastri nehnuteľností ako trvalý trávny porast.
12. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že pôvodne bolo obhospodarovateľom predmetného pozemku Pozemkové spoločenstvo Žiar. Keď v roku 2015 pozemok kúpil, uzatvoril s pozemkovým spoločenstvom zmluvu, na základe ktorej sa stal obhospodarovateľom pozemku a bol aj zapísaný v evidencii lesného úradu. Minulý rok mu prišla výzva z TANAP-u, bol aj s nimi jednať a predbežne si dojednali, že pozemok mu dajú do nájmu a naďalej bude jeho obhospodarovateľom. Nakoniec však k tomu nedošlo a vzhľadom na to, že mali väčšinu spoluvlastníckych podielov, boli zapísaní ako obhospodarovateľ pozemku. Je obhospodarovateľom aj susediacich pozemkov, nakoľko je spoluvlastníkom uvedených pozemkov, a to pozemku 339. Ako fyzická osoba obhospodaruje pozemky parcela číslo KN-E 339 a 341, a to od roku 2020. Obchodná spoločnosť Hotel EURÓPA LM je obhospodarovateľom pozemkov od roku 2014 – 2015. Funkciu odborného lesného hospodára mu vykonáva I. L., predtým pán M.. Nemal vedomosť, že by pri obhospodarovaní pozemkov boli zistené nejaké závady z hľadiska odborného vedenia, alebo že by boli vedené správne konania.
13. Advokát žalobcu v záverečnej reči poukázal na to, že všetkými vykonanými dôkazmi bola dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby. Je najlogickejšie, aby pozemok prešiel do vlastníctva žalobcu ako
známeho spoluvlastníka, než do vlastníctva neznámych spoluvlastníkov. U žalobcu je predpoklad, že ako známy vlastník bude vykonávať svoje vlastnícke práva skôr v záujme nehnuteľnosti. V predmetnej veci sú dvaja známi spoluvlastníci, pričom jedna spoluvlastníčka o vlastníctvo nemá záujem. V konaní preukázali, že žalobca nie je osobou, ktorá by nemala vedomosť o hospodárení v lesoch. Naopak, žalobca sám ako fyzická osoba alebo prostredníctvom rodinnej eseročky vykonáva hospodárenie v lese.
14. Advokát zákonného zástupcu žalovaných 1) až 5) v záverečnej reči uviedol, že súčet spoluvlastníckych podielov na pozemku, ku ktorým vykonáva zákonný zástupca žalovaných 1) až 5) správu, predstavuje väčšinu. Celá výmera pozemku sa nachádza v ochrannom pásme TANAP-u, v 2. stupni ochrany, je zaradená do Lesného hospodárskeho celku Liptovský Mikuláš minimálne do roku 2027, je zaradená do lesného fondu. Správa TANAP-u je aktuálnym obhospodarovateľom lesa, do ktorého pozemok patrí. Poukázal na to, že súd je povinný zachovať poradie vyporiadania podľa Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil s prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu a trval na vyporiadaní spôsobom uvedeným vo vyjadrení ku žalobe, s poukazom na veľkosť celkovo ovládaných spoluvlastníckych podielov. Pre prípad, že by sa súd s uvedeným návrhom nestotožnil, navrhol pozemok reálne rozdeliť, keďže rozdelenie je možné, čo potvrdil aj znalec pri výsluchu na pojednávaní. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by bol lepším obhospodarovateľom lesa ako Správa TANAP-u. Akceptuje, že žalobca nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, avšak trvá na ním navrhovanom spôsobe vyporiadania.
15. Svedok K. L. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že vykonáva pre žalobcu činnosť odborného lesného hospodára od roku 2020 na pozemkoch, ktoré mu boli pridelené Lesným úradom v Liptovskom Mikuláši. Pri preberaní pozemkov mu žalobca povedal aj o pozemku, ktorý je predmetom sporu, ale potom to zobrali Lesy TANAP-u. Odborného lesného hospodára robí pre žalobcu ako fyzickú osobu ako aj pre obchodnú spoločnosť, pre ktorú vykonáva činnosť hospodára na pozemkoch v katastrálnom území B., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, ako parcela číslo KN-E 178, o výmere 5,3751 ha, JPRL 348a. 348e, 348f, a to od 8. 6. 2020, v katastrálnom území B. JPRL 22a, b, 28, 29 od 5. 2. 2020, v katastrálnom území B. na pozemkoch zapísaných na listoch vlastníctva XXX, XXX, XXX ako parcely KN-E 317, 318, 319, JPRL 21, od 21. 5. 2020. Pre žalobcu ako fyzickú osobu vykonáva funkciu hospodára od 7. 4. 2020 pre pozemky v katastrálnom území B., JPRL 348c a 348g. Pracujú normálne, naplánujú práce, ktoré sa potom vykonávajú. Práce sa týkajú všetkých lesných činností od zalesňovania, cez ochranu lesných kultúr, náhodnú ťažbu. Pokiaľ aj zabezpečuje činnosť pre obchodnú spoločnosť, jedná len so žalobcom, s inými osobami nejedná. Práce naplánuje a následne kontroluje ich vykonanie. Samotný výkon prác si zabezpečuje žalobca. Podľa jeho vedomostí, ich zabezpečuje dodávateľsky, niečo si robí aj sám. Veci, ktoré sú v možnostiach žalobcu, si robí sám. Veľké práce zabezpečuje žalobca dodávateľsky. Žalobca má traktor, nákladné auto na prepravu dreva. Aj iní majitelia si 90 % prác nerobia sami, ale najímajú si na to odborné firmy. Do Registra odborných lesných hospodárov je zapísaný od roku 1995, odkedy vykonáva činnosť nepretržite u viacerých subjektov. Pre urbár Dovalovo pracoval 10 rokov, potom pre urbár Liptovský Ján, niečo aj pre Smrečany. Aktuálne vykonáva činnosť pre fyzickú osobu v Kráľovej Lehote na výmere asi 100 ha, pri Liptovskej Mare u fyzickej osoby na výmere asi 2 ha. Vo vzťahu k pozemkom, ku ktorým vykonáva činnosť odborného lesného hospodára, spracovávali suchárovú kalamitu, zalesňovali holiny, robilo sa vyžínanie, prebierka v porastoch, náhodná ťažba, uhadzovanie haluziny, na jeseň je naplánované jesenné zalesňovanie, ochrana proti zvery. Uviedol, že vie, kde sa pozemok, ktorý je predmetom sporu, nachádza. Pozemky, ku ktorým vykonáva funkciu odborného lesného hospodára, sú v blízkosti tohto pozemku. Je v jeho možnostiach zabezpečovať výkon činnosti odborného lesného hospodára aj vo vzťahu k tomuto pozemku.
16. Svedok I. J. B. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v znaleckom posudku nie sú nezrovnalosti s lesným geograficko-informačným systémom, nie je rozpor so Správou TANAP-u, čo sa týka celkovej výmery pozemku. V znaleckom posudku je len chybne uvedené číslo JPRL, keď namiesto JPRL 461 1. etáž má byť správne JPRL 346 1. etáž a namiesto JPRL 461 2. etáž má byť správne 346 2. etáž. V rámci etáže 348d I. bola ocenená aj etáž 348d IV., nakoľko pri terénnej obhliadke zistil, že d IV. je v reálnom stave ako etáž d I., preto toto posúdil spolu. Chyby v znaleckom posudku sú len pisárskymi chybami. Najskôr ocenil pozemok, potom porast na pozemku. Pozemok ocenil metódami stanovenými vo vyhláške. Obhliadku vykonal terénnou pochôdzkou. Identifikoval si lesnícku mapu s mapou pozemno- knižnou. Pozemok by sa dal deliť geometrickým plánom, nevedel sa však vyjadriť z hľadiska prípadnej účelnosti, ako by ho bolo možné deliť. Pri obhliadke presne vedel, kde sa pozemok nachádza. Pri ohodnotení pozemku vychádzal zo skutočného stavu, ktorý bol v prírode. Ak by pozemok ocenil podľa
výmery JPRL tvrdenej žalovanými, bola by hodnota pozemku ešte nižšia. Prvá etáž je drahšia ako druhá etáž. Rozdelenie JPRL na dielce sa určuje podľa veku a drevinového zloženia. Robí to ten, ktorý určuje plán starostlivosti o les. Pri oceňovaní pozemku zistil, že medzi 348d I. a 348d IV. nie sú také rozdiely, ktoré by odôvodňovali oceniť dielce samostatne.
17. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
18. Žalobca a žalovaní 1) až 6) sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 173, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 45300 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území B., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to žalobca v spoluvlastníckych podieloch 1/8-ina, 1/24-ina, 1/24-ina, 1/24- ina, t. j. spolu 3/8-iny, žalovaná 1) v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina, žalovaný 2) v spoluvlastníckom podiele 1/4-ina, žalovaný 3) v spoluvlastníckom podiele 1/18-ina, žalovaná 4) v spoluvlastníckom podiele 1/18-ina, žalovaný 5) v spoluvlastníckom podiele 1/18-ina a žalovaná 6) v spoluvlastníckom podiele 1/24-ina. Ku spoluvlastníckym podielom žalovaných 1) až 5) je na liste vlastníctva vyznačená správa v prospech Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
19. Znaleckým posudkom číslo 2/2021, vyhotoveným znalcom I. J. B. dňa 28. 5. 2021, bola určená všeobecná hodnota pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 173 v katastrálnom území B. na 36951,67 eura.
20. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, dňa 7. 4. 2020 oznámil žalobcovi, že ho zapisuje ako obhospodarovateľa lesa, a to k JPRL 348c, ktorá má výmeru 3,73 ha a k JPRL 348g, ktorá má výmeru 0,22 ha a nachádzajú sa na pozemkoch parcela číslo KN-E 339 a KN-E 340 v katastrálnom území B. a na parcele KN-E 340 v katastrálnom území F. N..
21. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, zo dňa 11. 2. 2021 bolo zapísaný do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľ lesov Hotel EURÓPA LM, s.r.o., a to pre JPRL 348a, 348e, 348f, ktoré sa nachádzajú na pozemku parcela číslo KN-E 178, katastrálne územie B., pričom činnosť odborného lesného hospodára bude vykonávať K. L.. Uvedená obchodná spoločnosť generálnou plnou mocou zo dňa 22. 3. 2018 splnomocnila žalobcu na vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene spoločnosti.
22. Dňa 24. 7. 2015 uzavreli Hotel EURÓPA LM, s.r.o. ako preberajúci a Združenie vlastníkov lesov a urbariátu, pozemkové spoločenstvo Žiar ako odovzdávajúci dohodu o odovzdaní a prevzatí lesného majetku, predmetom ktorej bol, okrem iného, aj pozemok parcela číslo KN-E 173 v katastrálnom území B., pričom dňom podpisu dohody prebral preberajúci všetky užívacie práva k nehnuteľnostiam.
23. Dňa 22. 1. 2016 uzavreli Hotel EURÓPA LM, s.r.o. a Národné lesnícke centrum Zvolen zmluvu o poskytnutí programov starostlivosti o lesy.
24. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, v správe zo dňa 8. 7. 2022 súdu oznámil, že pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-E 173, nachádzajúci sa v katastrálnom území B., je v evidencii lesných pozemkov evidovaný od začiatku programu starostlivosti o les, t. j. od roku 2017, ako lesný pozemok, JPRL číslo 346a a 348d. V období platnosti programu starostlivosti o les v rokoch 1997 – 2006 bol evidovaný lesný pozemok JPRL 345 a 346b a v období platnosti programu starostlivosti o les 2007 – 2016 bol evidovaný ako lesný pozemok JPRL číslo 345 a 346b. V období rokov 1997 – 2006 bol ako obhospodarovateľ pozemku zaevidovaný „Ostatné lesy Liptovský Mikuláš 2 – ŠL TANAP, v období roku 2007 do 2016 boli evidovaní obhospodarovatelia na JPRL 345 Žiar + Konská + Súkomné a na JPRL 346b ZVLaUPS Žiar. Od roku 2017 bol zaevidovaný ako obhospodarovateľ neurčený a od 15. 10. 2020 boli zaevidované ako obhospodarovateľ Štátneho lesy Tatranského národného parku, od 22. 6. 2022 Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. V správe zo dňa 6. 8. 2022 Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, uviedol, že bližšou informáciou o obhospodarovateľoch „Žiar + Konská + Súkomné“ a „neurčený k. ú. B.“ nedisponuje, čerpajú len z programu starostlivosti o les, kde je uvedený len názov obhospodarovateľa bez bližšej špecifikácie.
25. Podľa osvedčenia, vydaného Oblastným lesným úradom v Žiline dňa 16. 11. 1995, číslo 88- OLH/1995, K. L. spĺňa predpoklady v zmysle § 14 ods. 1 zákona číslo 100/1977 Zb. na výkon činnosti odborného lesného hospodára.
26. Znaleckým posudkom číslo 1/2023, vyhotoveným znalcom I. A. C. dňa 24. 10. 2023, bola určená všeobecná hodnota pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 173 v katastrálnom území B. na 36837,68 eura.
27. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
28. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
29. Podľa § 21 ods. 1 zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
30. Podľa § 23 ods. 1 zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
31. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-E 173, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území B., tak, že bude prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca a žalovaní 1) až 6) sú podielovými spoluvlastníkmi uvedeného pozemku, že žalovaní 1) až 5) sú nezistenými vlastníkmi, nebola sporná výška spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov, ani skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou. Medzi žalobcom a žalovanými 1) až 5) bol sporný navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a hodnota pozemku.
32. Prvotne súd poukazuje na skutočnosť, že nepovažoval za dôvodnú argumentáciu zákonného zástupcu žalovaných 1) až 5) o povinnosti vyzvať na mimosúdne vyriešenie veci pred podaním žaloby ako podmienke podania žaloby na súd. Pokus o mimosúdne riešenie veci nie je hmotnoprávnou podmienkou podania žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Prípadný pokus o mimosúdne riešenie veci by mohol byť zohľadňovaný len v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Preto aj pokiaľ žalobca pred podaním žaloby nevyzval žalovaných na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku dohodou, nebolo to prekážkou na podanie žaloby a žaloba nebola podaná predčasne.
33. Nakoľko pozemok, ktorý je predmetom sporu, je lesným pozemkom a súčasne sa nachádza mimo zastavaného územia obce, prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu § 23 ods. 1 zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, nebolo možné pozemok reálne rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Reálnym rozdelením pozemku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov by vznikli pozemky s menšou ako zákonom určenou výmerou, t. j. s menšou výmerou ako 5000 m2. Reálnym rozdelením pozemku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov by vznikol pozemok s menšou ako zákonnou výmerou u žalovaných 3), 4), 5) a 6). V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že hoci je pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností ako trvalý trávny porast, z potvrdenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový
a lesný odbor, mal preukázané, že od roku 1997 je evidovaný v evidencii lesných pozemkov ako lesný pozemok. Z uvedeného dôvodu boli aj ako správca spoluvlastníckych podielov žalovaných 1) až 5) ako neznámych spoluvlastníkov zapísané Štátne lesy Tatranského národného parku a následne Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Navyše, v zmysle zákonného ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". Skutočnosť, že pozemok je lesným pozemkom, nebola medzi stranami sporu sporná.
34. Keďže pozemok, z vyššie uvedených dôvodov, nie je reálne deliteľný podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, súd pristúpil k v poradí druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaniu pozemku do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní súd prihliadol ku zákonným kritériám uvedeným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. k veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov a účelnému využitiu veci. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku s najväčším spoluvlastníckym podielom, a to 3/8-iny. Pokiaľ aj zákonný zástupca žalovaných 1) až 5) poukazoval na to, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1) až 5) je v súhrne najväčšia, a to 7/12-in, nemohlo byť, podľa názoru súdu, nahliadané na žalovaných 1) až 5) ako na jedného spoluvlastníka s najväčším spoluvlastníckym podielom. Skutočnosť, že žalovaní 1) až 5) sú zastúpení zo zákona tým istým správcom nezakladá ich „spoločenstvo“, ktoré by bolo možné hodnotiť pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako jeden vlastnícky subjekt. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žiadneho zo žalovaných nie je vyššia ako veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Súd sa taktiež stotožnil s argumentáciou žalobcu, že predpoklad účelného využitia veci je vyšší u vlastníka, ktorý je známy, t. j. ktorý sám bezprostredne a priamo bude zabezpečovať výkon vlastníckeho práva, vrátane užívania pozemku ako u neznámych vlastníkov (spoluvlastníkov), ktorí by výkon vlastníckeho práva mohli zabezpečovať len sprostredkovane, prostredníctvom svojho zákonného zástupcu - správcu. Pokiaľ zákonný zástupca žalovaných 1) až 5) dôvodil prikázanie pozemku do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1) až 5) skutočnosťou, že žalobca nedisponuje dostatočným personálnym, materiálnym, technickým a odborným substrátom na zabezpečovanie starostlivosti o pozemok, uvedené skutkové tvrdenie nepreukázal. Naopak, z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalobca disponuje skúsenosťami s obhospodarovaním lesa, keď sám je zapísaný ako obhospodarovateľ lesných pozemkov v evidencii lesných pozemkov a taktiež vykonáva úkony v súvislosti s činnosťou obhospodarovateľa lesných pozemkov, ktorým je obchodná spoločnosť Hotel EURÓPA LM, s.r.o., vo vzťahu ku ktorej má udelené na zastupovanie a vykonávanie všetkých úkonov generálne plnomocenstvo. Žalobca tiež preukázal, že obhospodarovanie pozemkov už aktuálne zabezpečuje aj za pomoci odborne spôsobilej osoby, a to odborného lesného hospodára K. L.. K. L. bol vypočutý ako svedok na pojednávaní a pri svojej výpovedi potvrdil, že aktuálne zabezpečuje činnosť odborného lesného hospodára tak pre žalobcu ako aj pre obchodnú spoločnosť Hotel EURÓPA LM, s.r.o. Svedok taktiež opísal svoje predchádzajúce skúsenosti s výkonom uvedenej činnosti ako aj aktuálny rozsah činnosti a potvrdil, že je pripravený prevziať výkon činnosti odborného lesného hospodára aj vo vzťahu k pozemku, ktorý je predmetom sporu. Na základe uvedených skutočností preto súd prikázal pozemok do výlučného vlastníctva žalobcu.
35. Súd súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Žalobca v konaní predložil znalecký posudok, vypracovaný I. J. B., ktorého závery zákonný zástupca žalovaných 1) až 5) spochybnil. V nadväznosti na to bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom I. A. C.. Znaleckým posudkom I. A. C. bola určená všeobecná hodnota pozemku, ktorý je predmetom sporu, v takmer totožnej výške ako znaleckým posudkom I. J. B.. Podľa ohodnotenia, vykonaného znalcom I. A. C., predstavovala všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1) 6139,61 eura, žalovaného 2) 9209,42 eura, žalovaného 3) 2046,54 eura, žalovanej 4) 2046,54 eura, žalovaného 5) 2046,54 eura a žalovanej 6) 1534,90 eura. Nakoľko žalobca v nadväznosti na vypracovaný znalecký posudok I. C. nevykonal vo vzťahu k výške primeranej náhrady žiaden procesný úkon, súd bol viazaný žalobným návrhom, keďže nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobou. Preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným primeranú náhradu vo výške navrhovanej v žalobe. V tejto súvislosti súd uvádza, že výška primeranej náhrady navrhovaná žalobcom sa len minimálne líšila od výšky primeranej náhrady vypočítanej z všeobecnej hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom I. C., pričom žalobcom navrhovaná výška primeranej náhrady bola vyššia.
36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnému žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ aj žalobca pred podaním žaloby nevyzval žalovaných na mimosúdne riešenie, aj v prípade, že by tak učinil, by, vzhľadom na postoj žalovaných 1) až 5) v spore, bol nútený podať žalobu. Výsledok sporu by preto bol totožný a žalobcovi by vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.