Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/63/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného C. E. W., a.s., so sídlom P. XX, W., IČO: 36 854 140, proti povinnej T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., P. XXX/X, o vymoženie 1.407,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -34 zo dňa 12.08.2011 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 1961/11 zo dňa 27.06.2011.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia je nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko sa v exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať rozhodcovský súd. Tým je obmedzené právo slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Z rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, právomoc ktorého je založená rozhodcovskou doložkou. Táto bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Prvostupňový súd preto považoval výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, uzavretej medzi oprávneným a povinnou, je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä a nasl. .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že dňa 6.5.2005 oprávnený uzavrel s povinnou Zmluvu č. 6943/060/2005 o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty a zľavovej karty X. I., predmetom ktorej bolo vydanie kreditnej karty a poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 327,76 EUR. Oprávnený na základe zmluvy o vydaní

karty poskytol povinnému úver za podmienok individuálne dohodnutých v tejto zmluve. Podľa čl. 4 bodu 6 zmluvy o vydaní karty, sa oprávnený s povinným dohodol, že spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z úverovej zmluvy budú predložené na rozhodnutie rozhodcovskému súdu zriadenému podľa o platobnom styku. Povinný svojim podpisom na zmluve o vydaní karty vyjadril svoj súhlas s rozhodcovskou zmluvou. Oprávnený, ktorý je bankou s platnou bankovou licenciou v súlade ustanovením ods. l o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej aj ako „zákon o bankách") mal týmto zákonom o bankách uloženú povinnosť ponúknuť povinným neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (č. o platobnom styku v znení neskorších predpisov, od 01.12.2009 o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Splnenie tejto zákonnej podmienky musel oprávnený preukazovať v prípade kontroly Národnej banke Slovenska, ktorá je orgánom dohľadu pre všetky banky. Podľa zákona o bankách povinný ako klient nebol povinný prijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy.

Oprávnený ďalej uviedol, že vo vzťahu ku klientom má pre poskytované produkty vypracované vzorové úverové zmluvy, avšak ich konkrétny obsah je potom výsledkom individuálnej dohody s klientom. Keďže povinná po dobu trvania úverového vzťahu porušovala podmienky zmluvy o vydaní karty tým, že vyčerpaný úver aj s úrokmi nezaplatila, oprávnený podal žalobný návrh dňa 25.10.2010 na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len „SRS SBA"). Dňa 25.02.2011 na základe písomných listinných dôkazov vydal SRS SBA rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2011 a vykonateľnosť dňa 05.05.2011.

Podľa oprávneného z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nie je priamo zistiteľné, rozpor s ktorým zákonom je dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sú uvedené v ustanoveniach §§ 38, 39, 41, 42, 43 a 44 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd je teda povinný preskúmať splnenie tam uvedených procesných podmienok exekučného konania. V prípade, ak ide o preskúmanie súladu exekučného titulu so zákonom, je povinnosťou exekučného súdu zisťovať splnenie podmienok materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti. Rozhodnutie súdu nadobúda formálne právoplatnosť, ak ho nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou rozsudku sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezameniteľnosť. Rozsah záväznosti rozsudku stanovuje zákon. Z ustanovení §§ 41, 42 a 44 ods. 2 Exekučného poriadku nie je možné vyvodiť oprávnenie exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu s hmotným právom. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať len vykonateľnosť exekučného titulu. V rámci preskúmavania súladu exekučného titulu so zákonom však exekučný súd nemôže dospieť k inému záveru o existencii, či neexistencii nároku medzi tými istými účastníkmi, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté exekučným titulom. Výnimku z tejto zásady nemožno vyvodiť ani pri preskúmavaní súladu so zákonom u exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu vydaného podľa o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ by exekučné súdy pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mali mať právo preskúmavať súlad exekučného titulu tvoreného rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom, boli by oprávnené a povinné preskúmavať všetky exekučné tituly, vrátane súdnych rozhodnutí, či nie sú v rozpore s hmotným právom. Takýto rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu nie je možné vyvodiť z ustanovenia , Exekučného poriadku.

V preskúmavanej veci má však zásadný vplyv na rozhodnutie súdu skutočnosť, že oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o vydaní karty dňa 06.05.2005. V období do 31.12.2007 sa totiž nevzťahovali ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v až v aj na zmluvy o úvere. Výslovne to vyplýva z definície spotrebiteľskej zmluvy uvedenej v v znení platnom do 31.12.2007. Zmluva o úvere ako absolútny obchod bola upravená len v o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. V dôsledku toho sa na účastníkov nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení dať do súladu svoju zmluvu s ustanovením a v lehote 3 mesiacov od 01.04.2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z odseku 4 tohto ustanovenia. Medzi spotrebiteľské zmluvy bola úverová zmluva začlenená do až s účinnosťou od 01.01.2008. V dôsledku toho, pokiaľ

pred 01.01.2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol nepodnikateľský subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení až . To platí aj pre ustanovenia , ktoré až do 01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách.

Oprávnený tiež namietal, že v prípade takýchto rozhodnutí exekučného súdu dochádza u oprávneného k právnej neistote, pretože má právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré však nemôže uplatniť z dôvodu nevydania poverenia súdnemu exekútorovi. Oprávnený v súlade s ustanoveniami sa nemôže domáhať rozhodnutia na vecne a miestne príslušnom súde z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (exceptio rei iudicatae). V takomto prípade dochádza u oprávneného ku škode, ktorú si bude musieť uplatňovať.

Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiadal, aby sudca zmenil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak, že vyhovie odvolaniu oprávneného alebo v prípade, ak sa súd nestotožní s týmto odvolaním, tak oprávnený žiada, aby krajský súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydala vyššia súdna úradníčka. V spise sa nachádza záznam, podľa ktorého zákonná sudkyňa súhlasila s rozhodnutím vyššej súdnej úradníčky, a preto nariadila vec predložil odvolaciemu súdu podľa

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je štandardnou formulárovou typovou zmluvou, ktorú oprávnený dojednával vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj všeobecné obchodné podmienky inkorporované do zmluvy cez inkorporačnú doložku (čl. 5. 1 zmluvy). Rovnako by nemali byť pochybnosti, že oprávnený poskytol úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a že túto finančnú služby prijala povinná ako spotrebiteľ.

Oprávnený v odvolaní však neuznáva, že by išlo o spotrebiteľskú zmluvu a odôvodňuje to tým, že do 31.12.2007 sa ,,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v až nevzťahovali na zmluvy o úvere“ a v tomto smere poukazuje na definíciu spotrebiteľskej zmluvy v v znení platnom do 31.12.2007. Za dôležité považuje, že zmluva o úvere ako absolútny obchod bola upravená v o spotrebiteľských úveroch.

Tento názor oprávneného nezodpovedá správnemu výkladu a aplikácii príslušných zákonných ustanovení a nepriamemu účinku smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Aj v čase uzavretia zmluvy (06.05.2005) zákon upravoval vzťahy upravené typovou zmluvou, ktorou sa podľa zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje ( o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia zmluvy). A rovnako ako , aj uvedený zákon zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ,,ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán“ ().

Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod.25), by rovnako nemali byť žiadne pochybnosti.

Odvolací súd poukazuje na čl. 3 smernice, podľa ktorého:

1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Ako je zrejmé aj z uvedeného ustanovenia smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého uznesenia prvostupňového súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci, pretože podľa čl. 34 ods. 2 akýkoľvek spor bude predložený na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk SR so sídlom v Bratislave. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na odklon od stanoviska schváleného na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove konaného už smernica, alebo Prvý zákon o ochrane spotrebiteľa, všetky akty nie taxatívne ale indikatívne (príkladmo) vypočítavajú neprijateľné zmluvné podmienky a ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami platila aj pred 01.01.2008.

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, ale urobil to presne tak, ako sa to nemalo stať. Neskoršou novelizáciou aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako predpokladal zákon . Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie Zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.

Oprávnený v odvolaní vyjadril aj výhradu, že exekučný súd preskúmaval materiálnu právoplatnosť exekučného titulu a že ak by exekučné súdy mali takéto oprávnenie, tak by mohli preskúmavať aj iné exekučné tituly.

S touto námietkou rozhodne nie je možné súhlasiť. Materiálna právoplatnosť je síce veľmi dôležitou vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pretože súvisí s dôležitým princípom právnej istoty vyplývajúcim z právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Je však potrebné povedať aj to, že sám zákon počíta s prelomením, materiálnej právoplatnosti rozhodnutia. Napríklad súd nie je viazaný podľa rozhodnutím priestupkového orgánu v blokovom konaní, ďalej pri mimoriadnych opravných prostriedkoch a pod.

V predmetnej veci zákonodarca výslovne upravil prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a aj v tejto otázke odvolací súd odkazuje na prvostupňové rozhodnutie. Nie je akceptovateľný názor, že exekučné súdy by tak mohli postupovať vždy. Postup prvostupňového súdu bol založený na existencii zákonného ustanovenia, ktoré dokonca bez návrhu ukladá povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie z dôvodov relevantných v základnom

konaní (§ 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (ASTURCOM).

Ani odvolacia námietka, že úverová zmluva bola začlenená medzi spotrebiteľské zmluvy až 01.08.208, nie je dôvodná. Aj pred týmto dátumom sa za spotrebiteľské zmluvy považovali aj zmluvy uzavreté podľa (porov. Prvý zákon o ochrane spotrebiteľa ,,Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“; ).

Preto prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojuje správne a presvedčivé dôvody uvedené v napadnutom uznesení (, ). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného, že pri akceptovaní takých rozhodnutí, k akému dospel prvostupňový súd, by dochádzalo k právnej neistote. Nemožno totiž očakávať právnu istotu a legitímne očakávania tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej úverovej zmluvy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.