Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/88/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa H. U., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v J. Š. I., XXXXX P. S. B., M. R., B. XXXXX, zastúpeného JUDr. Karolom Janečekom, advokátom, so sídlom v Šuranoch, Poznanova 34, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 484 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd 29. apríla 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 4.481,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z danej sumy od 6.8.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že jeho právnej predchodkyni S.Ž. U. bolo rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti") zo dňa 4.12.2008 č. 10747/2002-548/1390, ako osobe oprávnenej podľa a v znení priznané odškodnenie v sume 4.481,18 Eur (135.000,-Sk). Odškodnenie predstavovalo peňažnú náhradu za každý mesiac deportácie jej nebohého manžela Z. U. v období od septembra 1941 do mája 1945, t.j. za 45 mesiacov. Navrhovateľ sa po smrti S. U. stal dedičom predmetného peňažného odškodnenia, o ktorej skutočnosti informoval odporcu a predložil mu všetky relevantné doklady. Odporca k výplate sumy odškodnenia nepristúpil dôvodiac, že navrhovateľ uviedol nesprávne číslo účtu, na ktorý malo byť poukázané.

- 2 -

Keďže finančné prostriedky vo výške 4.481,18 Eur odporca neuhradil ani po odstránení blokácie na bankovom účte navrhovateľa, navrhovateľ sa domáhal jeho zaplatenia v súdnom konaní.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Namietal existenciu právneho titulu na uloženie žiadanej povinnosti, ktorej sa mohol navrhovateľ domáhať len za predpokladu nevyhovenia žiadosti o odškodnenie, k čomu však v danom prípade nedošlo, keďže ministerstvo spravodlivosti o nej rozhodlo kladne; nebol preto daný dôvod na postup podľa Odporca zároveň namietal premlčanie práva domáhať sa odškodnenia v zmysle súdnou cestou, ktoré právo bolo viazané na jednoročnú lehotu počítanú odo dňa doručenia stanoviska ministerstva spravodlivosti oprávnenej osobe, t.j. v danom prípade do 9.12.2009.

Keďže navrhovateľ podal žalobný návrh na súd až dňa 29.4.2010, podal ho zjavne oneskorene. Vo vzťahu k požadovanému úroku z omeškania odporca namietal neexistenciu dôvodov na jeho priznanie podľa , nakoľko medzi navrhovateľom a odporcom neexistoval právny vzťah veriteľa a dlžníka.

Konajúci súd uznesením z 29. novembra 2010, č.k. -27, zastavil konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 4.481,18 Eur z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti. Predmetom konania sa tak stalo príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania požadovaný navrhovateľom vo výške 9% ročne zo sumy 4.481,18 Eur od 6.8.2009 do 20.10.2010, ktorý navrhovateľ označil za dátum ukončenia omeškania odporcu. Písomným podaním doručeným súdu 1. apríla 2011 navrhovateľ vyčíslil požadovaný úrok z omeškania sumou 484 Eur.

Na pojednávaní súdu dňa 10. októbra 2011, ktoré súd viedol v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu podľa , súd pripustil úpravu žalobného petitu, podľa ktorého sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 484 Eur a náhrady trov konania. Na pojednávaní súdu dňa 20. októbra 2011, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca navrhovateľa, hoci bol o tomto termíne riadne upovedomený, vyhlásil súd rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a zástupkyne odporcu, oboznámil sa aj s listinnými dokladmi založenými do súdneho spisu, a to rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 4.12.2008, č. 10747/2002-548/1390, osvedčením o dedičstve z 9.7.2009, sp. zn. , , spisovým materiálom vo veci odškodnenia podľa , korešpondenciou účastníkov konania, ako aj ostatným obsahom spisom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právna predchodkyňa navrhovateľa, nebohá S. U., sa ako osoba oprávnená obrátila žiadosťou zo dňa 31.5.2002 na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o odškodnenie podľa po nebohom Z. U., za deportáciu do koncentračného tábora Mauthauszen, Nemecko v období od 1.10.1944 do 5.5.1945. Ministerstvo spravodlivosti rozhodnutím zo dňa 4.12.2008, č. 10747/2002-548/1390, priznalo nebohej S. U. podľa a v znení

ako osobe oprávnenej peňažnú náhradu- odškodnenie, v sume 4.481,18 Eur (135.000,-Sk). Priznané odškodnenie mal podľa nebohej poukázať odbor

- 3 -

ekonomiky a financovania ministerstva spravodlivosti prostredníctvom Slovenskej sporiteľne a.s., pobočky v Nových Zámkoch. Ministerstvo spravodlivosti nebohú súčasne poučilo, že v prípade nespokojnosti s predmetným stanoviskom sa môže obrátiť so žalobou na súd proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia stanoviska.

Po smrti S. U. dňa 22.12.2008 navrhovateľ, ako jediný oprávnený dedič podľa Osvedčenia o dedičstve z 9.7.2009, sp. zn. , , listom zo dňa 3.8.2009 požiadal ministerstvo spravodlivosti o výplatu zdedeného nároku na odškodnenie na vkladnú knižku vedenú vo Všeobecnej úverovej banke na meno nebohej č. XXXXXXXXXX/XXXX. Svoju žiadosť navrhovateľ doplnil a upresnil listom zo dňa 8.9.2009, v ktorom žiadal o výplatu sumy odškodnenia na flexi účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke č. 2203588755/0200. Ministerstvo spravodlivosti interným pokynom zo dňa 23.9.2009 požiadalo odbor ekonomiky a financovania o realizáciu výplaty odškodnenia na účet špecifikovaný v oznámení navrhovateľa. Finančná čiastka vo výške 4.481,19 Eur poukázaná ministerstvom spravodlivosti sa však vrátila späť dňa 15.12.2009 z dôvodu blokácie účtu uvedeného navrhovateľom. Navrhovateľ v podaní adresovanom ministerstvu spravodlivosti dňa 23.3.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že v spolupráci s bankovým odstránil blokáciu účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke a opätovne žiadal o výplatu odškodnenia v lehote 10 dní. O úhradu žalovanej

istiny navrhovateľ žiadal aj písomnými podaniami zo dňa 27.4.2010 a 29.6.2010, v ktorých zároveň ministerstvo spravodlivosti informoval o podaní žaloby na súd. Interným pokynom zo dňa 6.7.2010 ministerstvo spravodlivosti opätovne požiadalo odbor ekonomiky a financovania o realizáciu výplaty odškodňovanej sumy vo výške 4.481,18 Eur na účet navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom ústnom prednese zotrval na dôvodnosti žaloby navrhovateľa, ktorej prostredníctvom sa navrhovateľ snažil docieliť realizáciu výplaty plnenia z odškodňovacieho stanoviska ministerstva spravodlivosti zo dňa 4.12.2008, t.j. jeho reálne plnenie. Pokiaľ išlo o požadovaný úrok z omeškania, mal za to, že navrhovateľ oznámil ministerstvu spravodlivosti listom zo dňa 3.8.2009, že sa stal dedičom priznaného odškodnenia a vznikol mu nárok na jeho výplatu. Keďže konkrétny dátum výplaty odškodnenia nebol v rozhodnutí ministerstva spravodlivosti zo dňa 4.12.2008 presne stanovený, postupom podľa poskytol navrhovateľ odporcovi ďalšie tri dni na splnenie jeho povinnosti. Ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k výplate peňažného plnenia až dňa 20.10.2010, v ktorý deň došlo k pripísaniu finančných prostriedkov vo výške 4.481,18 Eur na účet navrhovateľa.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní súdu uviedla, že odškodňovanie podľa je osobitným konaním, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia občianskeho súdneho a ani správneho poriadku. Keďže ministerstvo spravodlivosti nie je viazané žiadnymi lehotami na plnenie, k výplate priznaného odškodnenia pristúpilo v čase, keď malo k dispozícii všetky potrebné podklady od navrhovateľa a disponovalo aj dostatočným množstvom finančných prostriedkov. Zástupkyňa odporcu preto poprela, že by k úhrade sumy 4.481,18 Eur došlo z

dôvodu podanej žaloby navrhovateľom. Zároveň poukázala na to, že navrhovateľa viackrát vyzvali na predloženie relevantného plnomocenstva oprávňujúceho jeho právneho zástupcu

- 4 -

JUDr. Janečka prevziať finančné prostriedky v mene navrhovateľa a na odblokovanie bankového účtu navrhovateľa.

Podľa o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení (ďalej len ""), odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1845 a za smrť počas deportácie a väznenia v koncentračnom tábore.

Podľa oprávnená osoba je osoba, ktorá bola deportovaná z územia Slovenskej republiky alebo z územia bývalého protektorátu Čechy a Morava z rokov 1939 až 1945 do koncentračného tábora a zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach, ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona je štátnym občanom Slovenskej republiky a má na jej území trvalý pobyt.

Podľa ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie s výnimkou práv, ktoré podľa osobitného predpisu zanikajú smrťou oprávnenej osoby, prechádza na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území a to v poradí manžel (manželka) a deti oprávnenej osoby, všetci rovným dielom.

Podľa , na konanie o odškodnení je príslušné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Na konanie o odškodnení sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa , ministerstvo posúdi predloženú žiadosť, a ak je opodstatnená, prizná odškodnenie. Písomné stanovisko doručí žiadateľovi do vlastných rúk. Ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, žiadateľ sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia stanoviska ministerstva.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu návrhu na začatie konania a jeho doplnkov je zrejmé, že jeho predmetom bol spočiatku nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 4.481,18 Eur s príslušenstvom, po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti istiny, nárok na zaplatenie sumy vo výške 484 Eur voči odporcovi. Cieľom podanej žaloby, ktorý vyplýva aj zo znenia žalobného petitu, teda bolo zaviazať odporcu k povinnosti vyplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.481,18 Eur, resp. sumu 484 Eur, ako sumy odškodnenia v zmysle Pôvodne žalovaná istina (4.481,18 Eur) však už bola navrhovateľovi, resp. jeho právnej predchodkyni S. U. priznaná, a to rozhodnutím ministerstva spravodlivosti zo dňa 4.12.2008, č.10747/2002-548/1390, v konaní podľa osobitného Vyhovenie žalobe navrhovateľa by

tak malo za následok duplicitné rozhodnutie o jednom nároku navrhovateľa vyplývajúceho z totožných skutkových základov, čo je neprijateľné. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa na

- 5 -

pojednávaní súdu argumentoval, že úmyslom podanej žaloby bolo "stanoviť odporcovi povinnosť realizácie výplaty priznaného odškodnenia", tu súd udáva, že znenie žalobného petitu k tomuto cieľu nesmerovalo. Jasne z neho totiž vyplýva, že navrhovateľ sa ním domáhal vydania rozhodnutia stanovujúceho povinnosť odporcu zaplatiť mu sumu totožnú so sumou priznanou podľa odškodňovacieho rozhodnutia (stanoviska) ministerstva spravodlivosti zo dňa 4.12.2008. Išlo teda o duplicitný nárok, o ktorom už raz rozhodol oprávnený orgán v osobitnom konaní podľa osobitného Z.z, tak, že mu plne vyhovel. Z opisu skutkových okolností žalobného návrhu a ani z vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa pritom nevyplýva, že by bol navrhovateľ, resp. jeho právna predchodkyňa, nespokojný s vyplatenou sumou odškodnenia a bol by tak daný dôvod na podanie žaloby podľa Preto pokiaľ išlo o žalovanú istinu, vzhľadom na opis skutkových okolností, od ktorých navrhovateľ odvodzoval svoj nárok a znenie žalobného petitu, nemohol byť v občianskom súdnom konaní úspešný; o podstate jeho nároku totiž už rozhodol iný orgán v osobitnom konaní podľa Keďže po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľa v časti istiny vo výške 4.481,18 Eur ostala predmetom konania len vyčíslená suma úrokov z omeškania (484 Eur), tvoriaca pôvodne príslušenstvo tejto pohľadávky navrhovateľa a bola od nej odvodená, súd nemohol kladne rozhodnúť ani o návrhu navrhovateľa na vyplatenie sumy vo výške 484 Eur. Navrhovateľovi totiž nevznikol nárok na priznanie pôvodne žalovanej istiny ako základu, od ktorého si následne odvodzoval aj nárok na priznanie úrokov z omeškania (príslušenstvo). Naviac, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu založenou na tom, že medzi účastníkmi konania nevznikol súkromnoprávny vzťah (veriteľ-dlžník), ale vzťah verejnoprávny, keďže ministerstvo spravodlivosti pri posudzovaní žiadosti o odškodnenie konalo podľa ako orgán verejnej moci a v mene štátu (Slovenskej republiky) rozhodovalo o odškodnení subjektov spĺňajúcich kritériá Ministerstvo spravodlivosti vo vzťahu k navrhovateľovi (jeho právnej predchodkyni) teda konalo v medziach oprávnení orgánu verejnej moci, a preto medzi ním a navrhovateľom nemohol vzniknúť súkromnoprávny vzťah, ktorého základnou črtou je rovnosť oboch účastníkov konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ išlo o námietku premlčania nároku navrhovateľa vznesenú odporcom, súd sa s jej obsahom nestotožnil. Odporca totiž námietku premlčania vyvodzoval práve od právnej úpravy (), a teda vzťah účastníkov konania posudzoval cez prizmu predmetného osobitného zákona, ktorý však, vzhľadom aj na vykonané dokazovanie, na daný prípad nedopadá. Žaloba podaná na súd podľa ustanovení predmetného zákona by totiž prichádzala do úvahy za predpokladu nepriznania

žiadneho odškodnenia navrhovateľovi alebo v prípade nespokojnosti navrhovateľa, resp. jeho právnej predchodkyne s priznanou sumou odškodnenia; s jej výškou bol však navrhovateľ plne spokojný.

Na doplnenie súd udáva, že pokiaľ išlo o právne posúdenie nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy zaoberal sa aj tým, či by nemohlo ísť o prípad uplatnenia nároku na náhradu škody titulom zodpovednosti odporcu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z popisu skutkových okolností prípadu je však zrejmé, že navrhovateľ nenamietal nesprávny úradný postup, resp.

existenciu nezákonného rozhodnutia odporcu, netvrdil, že mu vznikla škoda ako majetková ujma, túto ani nepreukázal, a tým nenaplnil ani posledný z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu

- 6 -

spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existenciu príčinnej súvislosti medzi prípadným nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím odporcu a škodou.

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby, ktorou sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 4.481,18 Eur, resp. po späťvzatí žaloby sumy 484 Eur. Preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Na tejto skutočnosti pritom nič nemení ani okolnosť, že odporca vyplatil navrhovateľovi dňa 20.10.2010 sumu vo výške 4.481,18 Eur, ktorej úhrady sa navrhovateľ pôvodne v konaní domáhal. Podľa mienky súdu totiž v danej veci absentoval zákonný dôvod na podanie predmetnej žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá (vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu návrhu navrhovateľa v časti istiny vo výške 4.481, Eur) a podľa (ohľadne návrhu na zaplatenie 484 Eur) tak, že odporcovi, ktorý nezavinil, že sa konanie v časti zaplatenia sumy 4.484,18 Eur zastavilo a vo zvyšnej časti mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, nakoľko odporca náhradu trov konania nežiadal ( ) a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým m

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 20. októbra 2011 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť: Henčeková A.