Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/115/2011

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: G. Á., Q.. XX.X.XXXX, U. U. X, X., zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Moldavská cesta 6, Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpenému JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom so sídlom Ondavská 17, 040 11 Košice, v konaní o určenie, že poistný vzťah trvá

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalovaného zo dňa 13.7.2011 na prerušenie konania podľa ust.

Z a m i e t a návrh žalovaného zo dňa 13.7.2011 na prerušenie konania podľa ust.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania zo dňa 4.5.2011 podaným na Okresnom súde Košice I dňa 9.5.2011 domáhala určenia, že poistný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5046200074 medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, ako aj náhrady trov konania.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu o poistení osôb č. 5046200074. Svoje povinnosti z poistnej zmluvy si riadne plnila, a to vrátane platieb poistného. Napriek tomu, jej žalovaný písomne oznámil ukončenie poistného vzťahu z dôvodu nesprávne nakalkulovaného poistného produktu, čo považuje za zakázané a teda neplatné.

Žalovaný písomným podaním zo dňa 13.7.2011 požiadal konajúci súd o prerušenie konania podľa s cieľom, aby podal Ústavnému súdu návrh na začatie konania o vyslovení neústavnosti všeobecne záväzného predpisu s SR. Žalovaný svoj návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že podľa ust. o dohľade nad finančným trhom došlo s účinnosťou od 1.9.2005 ku zrušeniu Úradu pre finančný trh SR a k prenosu pôsobnosti tohto úradu v oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska (ďalej iba NBS). Došlo tak k rozšíreniu jej právomoci bez toho, aby jej kompetencia bola upravená aj v článku 56 SR, podľa ktorého je NBS nezávislá centrálna banka SR. NBS môže v rámci svojej pôsobnosti vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom. Najvyšším riadiacim orgánom NBS je banková rada NBS, podrobnosti podľa ods. 1, ods. 2 ustanoví zákon.

Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa je poisťovňa povinná určiť výšku poistného na základe poistných matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých je záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Tiež žalovaný tvrdí, že kalkulácia poistného bola schválená pred uzavretím poistnej zmluvy, a odsúhlasená dozorujúcim orgánom pre poisťovne, v tom čase Ministerstvom financií SR. Následne boli u žalovaného vykonané rôzne previerky, ktoré nezistili fakty porušujúce povinnosti odporcu v oblasti správnosti kalkulácie poistného. Aj dňa 18.2.2003 bol vykonaný dohľad nad činnosťou

poisťovne, ktorý bol zavŕšený protokolom Úradu pre finančný trh, ktorý nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby UDP-K, ani iných produktov. V období od 30.4.2007 do 21.2.2008 prebehol dohľad NBS, táto však konštatovala nedostatky v kalkulačných vzorcoch, ktoré sa dotkli obsahu zmluvy medzi účastníkmi konania uzavretej v roku 1997. NBS listom č. ODO 2262/2008 zo dňa 15.2.2008 určila lehoty, v ktorých je povinný prijať a splniť opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov. Žalovanému podľa ust. a účinného od 1.4.2008 hrozila za porušenie jeho ustanovení pokuta až do 20. mil. Sk, a to opakovane. Opatrenia NBS bol preto žalovaný povinný splniť najneskôr v termíne do 30.4.2008. Z uvedeného dôvodu žalovaný predložil žalobkyni 3 spôsoby riešenia vzniknutého stavu: (A) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia, (B) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia za konca poistenia alebo (C) poistenie pre neočakávanú zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkúpnej hodnoty. Žiadne však žalobkyňa neprijala a preto bolo poistenie predčasne ukončené, a to najmä z dôvodu, že v nesprávne kalkulovanom poistení nemohol žalovaný zotrvať vedome a úmyselne.

Na základe vyššie uvedeného má žalovaný zato, že podľa je povinnosťou súdu prerušiť konanie v súvislosti s tým, že NBS vykonávala dohľad nad činnosťou žalovaného podľa zákonnej úpravy danej ustanovením o dohľade nad finančným trhom a od 1.4.2008 o poisťovníctve, ktorý nahradil o poisťovníctve, hoci k tomu podľa nie je oprávnená.

Podľa ust. , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Z rozsiahleho podania žalovaného, ktoré je súčasne vyjadrením k žalobe, vyplýva, že žalovaný sa domnieva, že ustanovenia o poisťovníctve sú v rozpore s Ústavnou SR a so Zmluvou o európskych spoločenstvách. Pokiaľ ide o konkrétne ustanovenia žalovaný uvádza ., a citovaného , v ktorých sú vymedzené subjekty, predmet dohľadu a kto vykonáva dohľad (NBS). Dôvodí, že podľa platného článku 56 SR je NBS nezávislá centrálna banka SR. NBS môže v rámci svojej pôsobnosti vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom. Najvyšším riadiacim orgánom NBS je banková rada NBS, podrobnosti podľa ods. 1, ods. 2 ustanoví , novelizoval a s účinnosťou od 1.9.2005 došlo k rozšíreniu pôsobnosti NBS o kompetenciu dohľadu nad finančným trhom v dôsledku zrušenia Úradu pre finančný trh. Podľa žalovaného je NBS v zmysle SR nezávislou centrálnou bankou a SR neobsahuje ustanovenie, ktoré by NBS priznávalo postavenie orgánu štátnej správy, vykonávajúceho činnosti, ktoré predtým vykonával Úrad pre finančný trh.

V priebehu konania súd zistil z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu, že na tunajšom súde sú vedené konania vo viacerých právnych veciach občanov s obdobným predmetom sporu.

Okrem týchto žalovaný v postavení žalobcu vedie spor proti SR, zastúpenej NBS o náhradu škody spôsobenej mu pri výkone verejnej moci, ktorú mu spôsobil predchodca NBS, pretože Úrad pre finančný trh nezistil pochybenia v kalkulačných vzorcoch pred uzatvorením poistných zmlúv (č.k. ).

Okrem iného bolo zistené, že na NS SR vedie žalobca konanie o vyslovenie nezákonnosti postupu NBS, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

Predmetom tohto konania je občiansko-právny nárok.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola zmluvou, ktorá upravovala poistné plnenie pre prípad dožitia a pre prípad smrti podľa jej obsahu. Nesprávnosť prepočtu poistného spočíva podľa dohľad vykonávajúceho orgánu v tom, že sadzby poistného bolo potrebné vypočítať z nárokov, ktoré mali vzniknúť na poistné plnenie pre prípad dožitia a nie pre prípad smrti. Zníženie poistných sadzieb spochybňuje splniteľnosť všetkých finančných záväzkov žalovaného. (podľa NBS)

Pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, nie právne predpisy upravujúce postavenie žalovaného ako podnikateľa. Súd naopak pokladá návrh žalovaného na prerušenie konania v tejto právnej veci za neakceptovateľný pred rozhodnutím o otázke v konaní pred Najvyšším súdom SR. Pre posúdenie predmetu sporu sa javí byť preto významným preskúmať, či závery akéhokoľvek imperatívu vyplývajúceho z protokolu o vykonaní dohľadu NBS nad činnosťou žalovaného sú zákonné a majú vplyv na posudzované konanie. Súd je toho názoru, že žalovaný v konaní a postupom proti záverom dohľadu NBS mal možnosť namietať správnosť svojich postupov pri vytváraní kalkulačných vzorcov potrebných pre uzavretie občiansko-právnych zmlúv a neústavnosť postupu NBS pri výkone dohľadu.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p zamietol.

Písomným podaním zo dňa 13.7.2011 žalovaný navrhol, aby súd konanie prerušil podľa a predložil predbežnú otázku na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev s cieľom, aby súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy v znení: 1) Môže sa článok 105 a článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14 bod 14.1 a bod 14.3 a článok 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené? 2) Môže sa článok 14 bod 14.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné centrálne banky môžu vykonávať aj funkciu dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami)?

Svoj návrh žalovaný odôvodnil tým, že za súčasného právneho stavu žalovanému bráni v ďalšom zotrvaní v právnom vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania rozhodnutie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu o tom, že poistné v poistnom produkte UDP-K nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného, že bolo vypočítané a inkasované v nižšej výške ako malo byť a že z tohto dôvodu a v tejto časti sú poistné zmluvy UDP-K v rozpore so zákonom o poisťovníctve. V súlade s týmto zistením uložila NBS žalovanému prijať opatrenia na nápravu, a to pod hrozbou sankcií znamenajúcich pokuty až do výšky 20.000.000,-Sk/663.878,38 EUR, resp. odobratie povolenia navykonávanie poisťovacej činnosti, t.j. úplný zánik žalovaného. Pokiaľ existuje záväzné vyjadrenie orgánu dohľadu o protiprávnosti obsahu poistnej zmluvy so zákonom a tento nedostatok je sankcionovateľný zákonom predpokladanými sankciami, je teda autoritatívne vynútiteľné jeho dodržiavanie, resp. náprava vadného stavu, je táto skutočnosť pre odporcu právne záväzná a zákonodarca, prostredníctvom možnosti ukladania sankcií trvá na jeho dodržiavaní a vynucuje si ho. Žalovaný tak nemá inú možnosť, ako konať v súlade so zákonom a nie je žalovaného možné nútiť, aby zotrval v určitom právnom vzťahu za cenu porušenia zákona.

Podľa článku 234 ZES je daná právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú výkladu ZES. Zároveň podľa toho istého článku ZES je daná povinnosť vnútroštátnemu súdnemu orgánu najneskôr v poslednom stupni obrátiť sa na Súdny dvor v prípade, ak sa takáto prejudiciálna otázka v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom položí. Hlavným účelom konania o predbežnej otázke je: a) jednotná aplikácia a konzistentný výklad komunitárneho práva v členských štátoch, b) poskytnutie pomoci súdom členských štátov pri interpretácii a aplikácii komunitárneho práva, c) kontrola legality právnych aktov Spoločenstva, d) ochrana právnych záujmov fyzických a právnických osôb, ktorým komunitárne právo udeľuje subjektívne práva, a to najmä v prípade rozporu vnútroštátneho práva s komunitárnym právom (konanie o predbežnej otázke zakladá neprivilegovaným žalobcom možnosť ako prekonať nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby na neplatnosť podľa článku 230 ZES).

Dôvodom na podanie tohto procesného návrhu žalovaného na prerušenie konania je potreba rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnej otázke, ktorá sa týka výkladu ZES, ako nevyhnutného predpokladu na vydanie rozsudku vnútroštátneho súdu v právnej veci, ktorá je predmetom tohto konania. Otázka zistenia správneho výkladu a aplikácie komunitárneho práva vo vzťahu k právnej veci prejednávanej v tomto konaní pred vnútroštátnym súdom sa dotýka článku 105 ods. 5 a 6 ZES, článku 14 bod 14.1, 14.3 a 14.4 a článku 25 bod 25.1 a 25.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk.

Podľa článku 8 ZES, v súlade s postupom ustanoveným touto zmluvou ustanoví sa Európsky systém centrálnych bánk (ďalej len "ESCB") a Európska centrálna banka (ďalej len "ECB"); konajú v medziach právomocí, ktoré sú im zverené touto zmluvou, štatútom ESCB a štatútom ECB (ďalej len "štatút ESCB"), ktorý je k tejto zmluve pripojený. Podľa článku 105 ods. 6 ZES rada môže jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou a na základe súhlasu Európskeho parlamentu poveriť Európsku centrálnu banku osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú politiky dohľadu nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovacích podnikov. Podľa článku 109 ZES, každý členský štát najneskôr k dátumu ustanovenia Európskeho systému centrálnych bánk zabezpečí, aby vnútroštátne právne predpisy vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky boli zlučiteľné s touto zmluvou a štatútom Európskeho systému centrálnych bánk. Podľa článku 1 bod 1.2 Štatútu, v súlade s článkom 107 odsekom 1 tejto zmluvy sa ESCB skladá z ECB a z centrálnych bánk členských štátov ("národných centrálnych bánk"). Podľa článku 3 bod 3.3 Štatútu, v súlade s článkom 105 odsekom 5 tejto zmluvy prispieva ESCB k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií a stability finančného systému. Podľa článku 9 bod 9.2 Štatútu, ECB zabezpečuje, aby sa úlohy zverené ESCB podľa článku 105 odseky 2, 3 a 5 tejto zmluvy plnili buď jej vlastnou činnosťou podľa tohto štatútu, alebo prostredníctvom národných centrálnych bánk podľa článku 12.1 a článku 14. Podľa článku 14 bod 14.1 Štatútu, v súlade s článkom 109 tejto zmluvy každý členský štát najneskôr do zriadenia ESCB zabezpečí, aby jeho vnútroštátne právne predpisy, vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky, boli v súlade s touto zmluvou a s týmto štatútom. Podľa článku 14 bod 14.3 Štatútu, národné centrálne banky sú neoddeliteľnou súčasťou ESCB a konajú v súlade s usmerneniami a pokynmi ECB. Rada guvernérov prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie plnenia usmernení a pokynov ECB a vyžaduje, aby sa jej poskytovali všetky potrebné informácie. Podľa článku 14 bod 14.4 Štatútu, Národné centrálne banky môžu vykonávať aj iné funkcie, ako sú uvedené v tomto štatúte, ak Rada guvernérov dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov nerozhodne, že ide o zasahovanie do cieľov a úloh ESCB. Takéto funkcie vykonávajú národné centrálne banky na vlastnú zodpovednosť a na vlastný účet a nepokladajú sa za súčasť funkcií ESCB. Podľa článku 25 bod 25.2 Štatútu, v súlade s každým rozhodnutím Rady podľa článku 105 odseku 6 tejto zmluvy môže ECB plniť osobitné úlohy, ktoré sa týkajú politiky dohľadu nad obozretným podnikaním úverových a ostatných finančných inštitúcií, s výnimkou poisťovní. Vychádzajúc z vytýčených cieľov a úloh ESCB, ktorých zabezpečenie a napĺňanie je realizované aj prostredníctvom dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií (tou poisťovňa rozhodne nie je) a stability finančného trhu, nie je prekvapujúce, že z dohľadu nad obozretným podnikaním úverových a ostatných finančných inštitúcií sú poisťovne vylúčené.

Podnikanie úverových inštitúcií (bánk) a podnikanie poisťovní funguje na úplne rozdielnych princípoch, majúc odlišný charakter, ktorý determinuje rôzne pôsobenie týchto druhov podnikania na finančný trh a cenovú stabilitu. Podnikanie poisťovne funguje na jednoznačných princípoch poistnej matematiky, v rámci ktorých je základom poistného vzťahu vzájomná vyváženosť plnení poistníka a poistiteľa. Samotný charakter "vkladania" peňazí do banky a do poisťovne má svoj úplne iný základ, následne spočívajúci aj v rozdielnosti rizikovosti týchto dvoch druhov podnikania. Investovanie poisťovne do aktív, na rozdiel od bánk, je prísne limitované zákonnou úpravou prostredníctvom vyhlášok a opatrení, ktorých cieľom je zamedziť rizikovému investovaniu zo strany poisťovní, čím sa zabezpečuje požadovaná finančná stabilita poisťovne, ktorá je zároveň bezpodmienečne viazaná svojim obchodným plánom schváleným príslušným orgánom štátu. Peňažné plnenie poisťovne v prospech poisteného je vždy viazané na budúcu možnú, neistú poistnú udalosť. Zároveň poisťovňa musí v každom okamihu svojej existencie disponovať dostatkom finančnej hotovosti na okamžité vyplatenie všetkých odkupných hodnôt svojich klientov v jedinom okamihu. V dôsledku týchto pravidiel nemôže v poisťovni dôjsť k obdobnej situácii, ako je to v prípade bánk, a síce k nárazovému výberu peňazí jej klientov a spôsobenie tak vážnej nestability tejto inštitúcie. V poisťovníctve sa tak logicky nevyskytla ani potreba vytvorenia fondu ochrany vkladov, ako je tomu u bánk, keď v konečnom dôsledku sa pri poistení o vklady ani nejedná.

V dôsledku zásadných rozdielností týchto dvoch druhov podnikania a ich odlišného vplyvu na finančný trh a cenovú stabilitu bol ZES a rovnako aj Štatútom výkon dohľadu nad poisťovňami vyňatý z pôsobnosti ESCB, ECB ako aj národných centrálnych bánk. Nie je preto v súlade s cieľmi a úlohami ESCB v rámci zabezpečovania stability finančného systému vykonávať prostredníctvom národných centrálnych bánk spolu s dohľadom nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií aj dohľad nad poisťovňami, nakoľko obidve oblasti vychádzajú z úplne rozdielnych princípov, vyžadujúc si tak oddelený prístup v riešení dohľadu na týmito druhmi podnikania.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenia je podľa žalovaného dohľad nad poisťovacími podnikmi vykonávaný centrálnou bankou členského štátu Európskej únie v rozpore s úlohami centrálnych bánk, tak ako ich vytyčuje ZES a Štatút. Výkon dohľadu centrálnymi bankami členských štátov EU (v prípade SR Národnou bankou Slovenska) je v rozpore so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a so Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk ako primárnych prameňov komunitárneho práva, ktoré v zmysle , 4 a 5 a čl. 154c SR majú prednosť pred zákonmi SR. Dohľad centrálnych bánk členských štátov nad poisťovňami je zároveň týmito primárnymi prameňmi komunitárneho práva priamo vylúčený.

Predmetom tohto konania je občiansko-právny nárok. Žalovaný sa v svojom návrhu domáha prerušenia konania z dôvodu potreby vyjadrenia sa, resp. vydania rozhodnutia Súdneho dvora ES o verejnoprávnych predpisoch. Pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi účastníkmi, nie právne predpisy upravujúce dohľad nad poisťovníctvom, preto dospel k záveru, že rozhodnutie o predbežnej otázke nastolenej žalovaným nie je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Na základe uvedeného súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výroku I uznesenia možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Proti výroku II uznesenia nie je prípustné odvolanie ( )